SK 
EN 
Európska únia si stanovila jasný cieľ: dosiahnuť klimatickú neutralitu do roku 2050 a znížiť čisté emisie skleníkových plynov o 55 % do roku 2030 v rámci legislatívneho balíčka Fit-for-55. Tento prechod k čistejšej ekonomike nevyhnutne znamená ústup od uhlia, ropy a zemného plynu. Kým z ekologického hľadiska ide o nevyhnutnosť, z pohľadu národných rozpočtov predstavuje táto zmena seizmický otras. Ako sa s týmto bezprecedentným fiškálnym tlakom vyrovnáva Slovensko v porovnaní so zvyškom Európskej únie?
Výpadok tradičných príjmov: Slovensko je zraniteľnejšie
Historicky boli spotrebné dane z minerálnych olejov, zemného plynu a uhlia stabilným a významným zdrojom príjmov pre všetky členské štáty EÚ. S klesajúcou spotrebou fosílnych palív, najmä v sektore dopravy a energetiky, budú vlády čeliť štrukturálnym fiškálnym výpadkom, ktoré je nutné nahradiť inými zdrojmi.
Pri pohľade na dáta je zrejmé, že Slovensko bude tomuto výpadku čeliť o niečo intenzívnejšie ako priemerná európska krajina. V roku 2022 tvorili príjmy zo spotrebných daní z fosílnych palív na Slovensku 2,90 % celkových vládnych príjmov. V porovnaní s priemerom Európskej únie, ktorý sa pohybuje na úrovni len 2,04 %, ide o badateľný rozdiel. Tento podiel radí Slovensko na 9. miesto najviac závislých štátov v EÚ. Naopak, severské štáty s nízkou závislosťou, ako napríklad Dánsko (1,26 %) alebo Švédsko (1,32 %), majú v tomto smere lepšiu štartovaciu pozíciu na bezproblémové zvládnutie daňového výpadku.
Skrytá výhoda Slovenska: Rýchle znižovanie emisií a nízke dotácie
Napriek vyššej závislosti štátneho rozpočtu na „fosílnych“ daniach má Slovensko v rukách hneď niekoľko silných kariet, ktoré ho v porovnaní so zvyškom EÚ stavajú do výhodného svetla.
Prvým pozitívom je doterajší pokrok v dekarbonizácii. Medzi rokmi 2005 a 2023 Slovensko zaznamenalo mimoriadne vysokú úroveň zníženia emisií skleníkových plynov, a to až o 38 %. Tento výsledok vysoko prekonáva priemerný pokles emisií naprieč EÚ, ktorý za rovnaké obdobie dosiahol úroveň približne 24 %.
Druhým, fiškálne kľúčovým faktorom, sú dotácie. Kým mnohé členské štáty EÚ do fosílnych palív z verejných zdrojov stále masívne investujú, Slovensko vynakladá na tieto priame úľavy a podpory iba zlomok. V roku 2022 tvorili dotácie do fosílnych palív na Slovensku len 0,43 % celkových verejných výdavkov, zatiaľ čo priemer v rámci EÚ dosahoval úroveň 1,55 %. Absencia veľkého balíka týchto dotácií znamená, že slovenský rozpočet nebude musieť prejsť takým bolestivým politickým škrtaním týchto výdavkov.
Tretím pilierom je štruktúra existujúcich ekologických daní. Slovensko už v súčasnosti efektívne a vo väčšej miere využíva širšie environmentálne dane zamerané na znečistenie či extenzívne využívanie zdrojov. V roku 2022 tvorili tieto dane 6,06 % verejných príjmov, čo je zreteľne nad priemerom EÚ, ktorý predstavoval 4,35 %.
Nové zdroje financovania a stabilita podľa makroekonomických modelov
Ak chce EÚ a jej členské štáty udržať svoje verejné financie stabilné a zabrániť nadmernému nárastu vládneho dlhu, klesajúce dane z fosílnych palív musia byť plne kompenzované novými politikami. Hlavnými nástrojmi sa stávajú trhové mechanizmy a spoplatnenie uhlíka.
Zásadnú úlohu bude hrať Európsky systém obchodovania s emisiami (ETS1) a jeho pripravované rozšírenie na budovy a cestnú dopravu (ETS2), ako aj mechanizmus uhlíkovej kompenzácie na hraniciach (CBAM) zameraný na import z tretích krajín. Vedecké simulácie prostredníctvom makroekonomických modelov E3ME a GEM-E3 dokazujú, že klimatická transformácia sa dá dosiahnuť pri zachovaní udržateľnej úrovne dlhového zaťaženia štátov.
Zatiaľ čo model E3ME predikuje pre EÚ celkový hospodársky rast (zelená tranzícia slúži ako obrovský investičný stimul), vďaka ktorému sa zvýši výber daní z príjmov a DPH a vlády tak budú môcť prerozdeľovať priame paušálne dotácie zraniteľným domácnostiam. Konzervatívnejší model GEM-E3, naopak, upozorňuje na riziko mierneho ochladenia rastu HDP, keďže nízkouhlíkové technológie vytlačia iné investície a produkčné náklady stúpnu. Zvýšené príjmy z ETS tak budú musieť slúžiť výhradne na účelovo viazané zelené dotácie – napríklad na zatepľovanie budov alebo nákup elektromobilov, a od vlád sa môže vyžadovať mierna úprava iných daňových sadzieb na udržanie stability.
Ako Slovensko zaplatí svoju zelenú transformáciu?
Na vykrytie rozsiahlych investičných nákladov, ktoré si modernizácia sietí a priemyslu vyžiada, bude Slovensko naďalej mimoriadne závislé od európskych prostriedkov. Krajina čerpá miliardy eur najmä z nástrojov ako Kohézny fond, Modernizačný fond a Fond na spravodlivú transformáciu (Just Transition Fund), podporené tiež finančnými mechanizmami Európskej investičnej banky (EIB).
Na domácej scéne smerujú výnosy z environmentálnych daní priamo do Environmentálneho fondu a financujú environmentálne iniciatívy, napríklad program „Zelenšie Slovensko“. S cieľom prilákať do transformácie aj strategický súkromný kapitál, Slovensko začalo v roku 2023, s podporou Európskej banky pre obnovu a rozvoj (EBRD), postupne vydávať tzv. zelené dlhopisy (green bonds), ktorými cielene financuje udržateľné projekty.
Slovenský národný strednodobý fiškálno-štrukturálny plán jasne hovorí o dvoch kritických investičných oblastiach pre nasledujúce roky:
- Výstavba nových obnoviteľných zdrojov energie (OZE): Plánuje sa vytvorenie novej kapacity na úrovni 122,4 MW pre výrobu elektriny, pričom sa očakáva pripojenie aspoň 120 MW prostredníctvom podporných schém.
- Modernizácia distribučných sústav: Zvýšenie sieťovej kapacity o 469 MW je absolútnym predpokladom na odstránenie úzkych miest v sieti, čo nakoniec umožní flexibilné pripájanie ďalších solárnych a veterných elektrární do energetického mixu.
Ústup od fosílnych palív bude dozaista vyžadovať precízne riadenie verejných financií. Slovensko však vďaka vynikajúcim historickým výsledkom v znižovaní emisií a nízkemu podielu fosílnych dotácií drží dobré predpoklady na to, aby s využitím fondov EÚ premenilo túto historickú fiškálnu výzvu na dlhodobý ekonomický prínos. JRi&CO2AI
Zdroj:
