Hoci Európska únia (EÚ) dosahuje v nakladaní s odpadmi oveľa lepšie výsledky ako zvyšok sveta, existuje tu vysoký, zväčša nevyužitý potenciál na výrazné zníženie emisií skleníkových plynov (GHG) a spoločenských nákladov, pričom sa posilňuje aj ekonomická bezpečnosť. V súčasnosti nakladanie s odpadmi v EÚ znižuje ročné emisie skleníkových plynov v EÚ približne o 1 %, zatiaľ čo celosvetové nakladanie s odpadmi je čistým emitentom. Tieto zistenia pochádzajú z vedeckej štúdie s názvom „Komplexné posúdenie environmentálnych a ekonomických vplyvov celého systému nakladania s odpadmi v EÚ“, ktorá je výsledkom spolupráce medzi Spoločným výskumným centrom (JRC) Európskej komisie a Technickou univerzitou v Dánsku.

Súčasný stav a prínosy

Štúdia zistila, že nakladanie s odpadmi v EÚ ušetrí 17 kg ekvivalentu CO2 na každú spravovanú tonu odpadu, čo predstavuje približne 34 miliónov ton ekvivalentu CO2 ročne. Toto predstavuje len 1 % úsporu v porovnaní s celkovými ročnými emisiami skleníkových plynov ekonomiky EÚ (približne 3800 miliónov ton ekvivalentu CO2 v roku 2020). Pre porovnanie, OSN odhaduje globálne emisie komunálneho odpadu na približne 250 kg ekvivalentu CO2 na tonu. Až 83 % úspor emisií v EÚ je spôsobených vysoko úspešným nakladaním s kovovým odpadom. Tento úspech do značnej miery kompenzuje emisie z nakladania s hlavnými druhmi odpadu, ako sú plasty, textil a bioodpad, ktorých miera recyklácie je relatívne nízka, a ktoré často končia v zmiešanom odpade – významnom prispievateľovi k emisiám.

Výzvy a kritické toky odpadu

Napriek pokroku, štúdia zdôrazňuje potrebu väčšieho úsilia na zníženie nesprávneho umiestňovania recyklovateľného odpadu do zmiešaného odpadu. Príkladom je domáci odpad, kde približne 50 % odpadu vyprodukovaného domácnosťami končí v zmiešanej nádobe, a to aj napriek tomu, že ide o recyklovateľné materiály. To platí nielen pre domácnosti, ale aj pre iné toky odpadu, ako je stavebný a demolačný odpad, komerčný a poľnohospodársky odpad. Nízke miery zberu vedú k tomu, že mnoho recyklovateľných materiálov nie je správne separovaných a zozbieraných. Napríklad, len 41 % plastových obalov je v súčasnosti separovane zozbieraných na recykláciu, a len približne 22 % post-spotrebiteľského textilného odpadu je separovane zozbieraných a poslaných na recykláciu. Menej ako polovica bioodpadu vyprodukovaného v roku 2017 v EÚ bola separovane zozbieraná a odoslaná na recykláciu.

Medzi kritické materiálové toky, ktoré si z hľadiska emisií skleníkových plynov vyžadujú politickú pozornosť, patria:

• Plasty
• Bioodpad
• Minerálny odpad
• Textil
• Kaly
• Iné nebezpečné odpady
• Nebezpečné chemické odpady
• Pôda

Pre plasty, bioodpad a textilný odpad sú charakteristické nízke miery zberu, čo vedie k vysokému objemu nesprávneho umiestňovania do zmiešaného odpadu. Zmiešaný odpad sa následne stáva významným prispievateľom k emisiám skleníkových plynov, keďže sa likviduje predovšetkým na skládkach a v spaľovniach.

Spoločenské náklady

Štúdia tiež posudzovala spoločenské náklady nakladania s odpadmi. Zistilo sa, že systém nakladania s odpadmi v EÚ stojí 68 EUR na tonu spravovaného odpadu, čo zodpovedá 136 miliardám EUR ročne alebo 304 EUR na občana. To znamená, že nakladanie s odpadmi v EÚ je stále ďaleko od dosiahnutia pozitívneho čistého prínosu: spoločenská hodnota získaná z odpadu nekompenzuje spoločenské náklady vynaložené na jeho správu. Jediným materiálom, pre ktorý sa dosahuje čistý spoločenský nákladový prínos, sú kovy. Najdrahšie na správu sú minerálny odpad, bioodpad a plastový odpad. Pre porovnanie, OSN odhaduje spoločenské náklady (komunálneho) nakladania s odpadmi globálne na približne 149 EUR na spravovanú tonu, čo je viac ako dvojnásobok nákladov EÚ.

Metodika a legislatíva EÚ Pre komplexné posúdenie boli použité metodiky Hodnotenia životného cyklu (LCA) a Kalkulácie nákladov životného cyklu (LCC). Tieto metodiky zohľadňujú vplyvy a náklady počas celého životného cyklu odpadu, od jeho vzniku až po likvidáciu, vrátane všetkých súvisiacich spracovaní a ich emisií (napr. zber, doprava, triedenie, spaľovanie, recyklácia, skládkovanie). Zohľadňujú aj úspory dosiahnuté správnym nakladaním, keď recyklácia nahrádza primárne materiály, a energetické využitie odpadu vedie k environmentálnym a nákladovým úsporám.

EÚ má mnoho zákonov na riešenie rôznych typov odpadu. Medzi kľúčové patria nové Nariadenie o obaloch a obalových odpadoch (PPWR) a Smernica o jednorazových plastoch, ktoré stanovujú ambiciózne ciele pre recykláciu a opätovné použitie plastových obalov, čím podčiarkujú záväzok EÚ výrazne znižovať plastový odpad a podporovať udržateľné postupy. Ambície EÚ idú nad rámec plastov, čo dokazuje aj pripravovaný Akt o obehovom hospodárstve, ktorého cieľom je vytvoriť jednotný trh pre sekundárne suroviny a zvýšiť ich ponuku a dopyt. Smernica EÚ o odpade taktiež ukladá členským štátom povinnosť zaviesť systémy separovaného zberu bioodpadu a textilného odpadu, pričom si stanovuje cieľ recyklovať 65 % komunálneho odpadu do roku 2035.

Štúdia jasne identifikuje oblasti, kde sú potrebné zlepšenia, najmä pokiaľ ide o zber a triedenie odpadu, predovšetkým pre plasty, textílie a bioodpad. Správne nakladanie s odpadmi je kľúčovým prvkom environmentálnej politiky EÚ a prechod k obehovému hospodárstvu je základom pre minimalizáciu odpadu a efektívne využívanie a opätovné využívanie zdrojov. Existuje obrovský, zatiaľ nevyužitý potenciál na výrazné zníženie emisií skleníkových plynov a nákladov, čo podporuje trvalo udržateľnú budúcnosť EÚ. JRi