Slovensko stále nemá schválený základný klimatický zákon ani plnohodnotnú adaptančnú stratégiu, ktorá by jasne stanovila ciele a postupy pre znižovanie emisií či odolnosť voči dôsledkom klimatickej zmeny. Najvyšší kontrolný úrad (NKÚ) preto opakovane varuje, že bez klimatického zákona a aktualizovaných stratégií bude plnenie klimatických cieľov výrazne sťažené. Príprava slovenského klimatického zákona začala už v roku 2021, ale jej návrh bol po medzirezortnom pripomienkovaní prerušený a dosiaľ nebol predložený do parlamentu. Dôsledkom meškania sú vážne riziká – nielen zníženie medzinárodnej dôvery, ale aj možné sankcie EÚ za nesplnenie legislatívnych povinností (napríklad správne prenesenie pravidiel o obchodovaní s emisnými kvótami).
Chýbajúce kľúčové dokumenty
- Klimatický zákon – Jeho schválením by sa zjednotil právny rámec pre klimatickú politiku, stanovili by sa povinnosti štátu, samospráv aj priemyslu v oblasti znižovania skleníkových plynov a zaviedli sankcie či možnosť „klimatickej žaloby“. Práve definovanie konkrétnych povinností a kontrolných mechanizmov zdôrazňoval návrh, ktorý ministerstvo životného prostredia pripravovalo. Zákon mal zlepšiť právnu vymáhateľnosť cieľov Nízkouhlíkovej stratégie SR (NUS) do roku 2030 a cieľov adaptácie a odstrániť nejasnosti pre mestá a obce. Jeho nepripravenosť NKÚ kritizuje ako „negatívny signál“ pre reputáciu krajiny a varuje, že bez neho Slovensku môže hroziť infringement za nesplnenie európskej legislatívy.
- Stratégia adaptácie SR na zmenu klímy – Slovensko má platnú stratégiu adaptácie z roku 2014 (aktualizovanú 2018), no podľa NKÚ chýbajú v nej zásadné prvky. Aktuálna verzia napríklad nezahŕňa vyčíslenie nákladov ani identifikáciu rizík ohrozujúcich ciele, čo znemožňuje efektívne plánovanie a využívanie prostriedkov. NKÚ preto volá po komplexnej aktualizácii strategických dokumentov adaptácie a súvisiacich plánov. Bez jasnej národnej adaptácie sú samosprávy menej pripravené čerpať eurofondy na protipovodňové a protiparené opatrenia, čo môže oslabiť odolnosť krajiny voči extrémnym prejavom počasia.
- Ďalšie dokumenty – Zastaralé sú aj niektoré ďalšie stratégie (napr. Nízkouhlíková stratégia SR, Národný energetický a klimatický plán), ktoré by mali byť pravidelne aktualizované podľa nových európskych cieľov. NKÚ upozorňuje, že NUS nebola prispôsobená balíku „Fit for 55“ (cieľ zníženia emisií o 55 % do 2030) a neobsahuje dodatočné opatrenia na dosiahnutie uhlíkovej neutrality.
Porovnanie s EÚ krajinami
V mnohých európskych štátoch už klimatické zákony a stratégie platia. Príkladom sú Nemecko (Klimaschutzgesetz s cieľom 65 % zníženia emisií do 2030 a neutralita do 2045), Francúzsko (zákon „Loi Climat et Résilience“ z roku 2021), Holandsko (klimatický zákon z roku 2019), Švédsko či Dánsko. Podľa analýzy nadácie Heinricha Bölla takmer polovica krajín EÚ už má svoj klimatický zákon prijatý alebo pripravuje. Väčšina z nich je zo Západnej Európy – Slovensko by (ak zákon konečne prijme) bolo prvé s takouto legislatívou v regióne strednej a východnej Európy. Mnohé štáty tiež systematicky aktualizujú svoje adaptačné plány a investujú do zelenej transformácie s jasnými prioritami.
Stanoviská expertov a mimovládok
Mimovládne organizácie a experti opakovane zdôrazňujú naliehavosť prijatia klimatického zákona. Klimatická koalícia pripomína, že nejde len o marketingový krok, ale o nevyhnutný „komplexný prístup k znižovaniu emisií“ s cieľom stabilnejšej a odolnejšej ekonomiky. Koordinátorka koalície Dana Mareková uviedla, že aj keď sa klimatický zákon nestihol prijať pred voľbami, čas treba využiť na prípravu silného návrhu a odstránenie sporov medzi rezortmi. Rovnako Inštitút environmentálneho práva (Priatelia Zeme – CEPA) apeluje na vládu, aby pri prepracovaní nového Národného energetického a klimatického plánu zabezpečila jasné ciele a využitie eurofondov na ochranu klímy.
NKÚ ako nezávislý kontrolór tiež výslovne odporúča, aby parlament uznesením poveril MŽP obnoviť prípravu klimatického zákona a zapojiť do toho všetky relevantné ministerstvá. Podľa hlavných kontrolórov totiž „chýbajúci zákon môže náš kraj sťažovať prijímanie opatrení pri dosahovaní cieľov pri znižovaní emisií CO2“. Odborníci teda upozorňujú, že bez právneho záväzku na národnej úrovni bude implementácia prebiehať roztrojená a menej účinne.
Dopady na ciele a financovanie
Meškanie legislatívy sa prejaví aj na klimatických záväzkoch a financiách zo strany EÚ. Slovensko má schválený záväzok dosiahnuť uhlíkovú neutralitu do roku 2050 a znížiť emisie o 55 % do 2030, avšak bez národnej regulácie je náročné tieto ciele skutočne napĺňať. Zároveň sa Slovensku na nové programové obdobie 2021–2027 pripravuje množstvo európskych prostriedkov určených na zelené projekty – len z Plánu obnovy a resiliencie je k dispozícii niekoľko miliárd eur a ďalšie miliardy pôjdu z európskych štrukturálnych fondov. Ekologické organizácie varujú, že kvalitné nastavenie týchto programov je dnes „kľúčovým nástrojom“ na zvládnutie klimatickej krízy.
Zároveň upozorňujú, že „miliardy na opatrenia od EÚ“ už máme k dispozícii, a ak ich krajina nevynaloží strategicky, budeme musieť neskôr platiť oveľa viac. Nevyužitý potenciál fondov či oneskorený prechod k zelenej ekonomike by nás mohol pripraviť o zdroje, znížiť odolnosť voči extrémom (povodne, suchá, vlny horúčav) a ohroziť plnenie európskych ciel. Na druhej strane prijatie klimatického zákona a účinnej adaptačnej stratégie by Slovensku pomohlo lepšie naplniť klimatické a environmentálne kritériá EÚ a získať dôveru partnerov pri čerpaní prostriedkov na transformáciu ekonomiky. JaroR
Zdroje: Štúdie a analýzy NKÚ, vyjadrenia MŽP SR a environmentálnych organizácií o stave a dôsledkoch oneskorenia klimatickej legislatívy.



