Satelity varujú: Tichý oceán hlási extrémne El Niño

Rovníkový Pacifik prechádza dramatickou premenou. Satelitné merania amerického Národného úradu pre letectvo a vesmír (NASA) z októbra 2026 potvrdzujú, že v strednej a východnej časti Tichého oceánu dochádza k masívnemu hromadeniu tepla. Fenomén El Niño, ktorý sa v nepravidelných intervaloch dvoch až siedmich rokov vracia na scénu globálnej klímy, nabral tentoraz neobvykle prudké tempo. Zozbierané údaje ukazujú, že aktuálna anomália sa svojím rozsahom a dynamikou nielen vyrovnáva najsilnejším zaznamenaným udalostiam modernej éry, ale má potenciál ich prekonať.

Mechanizmus oceánsko-atmosférickej reťazovej reakcie

Základom každého fenoménu El Niño je úzko prepojená spätná väzba medzi povrchom oceánu a cirkuláciou v atmosfére. V bežných klimatických podmienkach tlačia stabilné pasátové vetry povrchové teplé vody smerom na západ. V dôsledku toho dochádza k ich nahromadeniu v západnom Pacifiku, kde hladina oceánu stojí fyzicky vyššie než pri pobreží Južnej Ameriky.

Akonáhle však pasáty zoslabnú, rovnováha sa naruší. Nahromadená masa teplej vody začne v mohutných pulzoch putovať smerom na východ. Tento posun spätne oslabuje pasáty, v niektorých prípadoch dokonca vedie k ich úplnému obráteniu. Atmosférická cirkulácia tak umožňuje presun ďalších más teplej vody, čo celý proces zintenzívňuje. Výsledkom je výrazné oteplenie povrchových vrstiev a stúpanie morskej hladiny v strednom a východnom rovníkovom Pacifiku.

35 rokov satelitnej altimetrie a meranie skrytej energie

Kľúčovým nástrojom pri sledovaní týchto zmien je satelitná altimetria. Keďže morská voda sa vplyvom stúpajúcej teploty fyzikálne rozpína, nezvyčajne vyvýšená hladina mora v tropickom pásme signalizuje hromadenie obrovského množstva tepelnej energie. Zemské observatórium NASA v spolupráci s Laboratóriom prúdového pohonu (JPL-Caltech) využíva ucelený rad meraní, ktorý nemá v histórii oceánografie obdobu.

„Na altimetrii je jedinečné to, že máme 35-ročný záznam z takmer identických satelitov, ktoré letia takmer po rovnakej pozemnej dráhe, pričom každá misia sa prekrýva s ďalšou,“ vysvetľuje Josh Willis, projektový vedec pre misie sledovania morskej hladiny v NASA JPL. „To nám umožňuje pozrieť sa späť v čase a porovnať toto El Niño s tým, čo sa stalo v roku 1997. A práve teraz je toto na ceste k tomu, aby bolo ešte väčšie.“

Súvislý rad meraní zabezpečili postupne satelity TOPEX/Poseidon, Jason-2 a najnovšie Sentinel-6 Michael Freilich. Na mapách anomálií výšky morskej hladiny, ktoré spracovali výskumníci Josh Willis, Severine Fournier a Kevin Marlis a kartograficky stvárnila Lauren Dauphin, boli odstránené bežné sezónne cykly aj dlhodobé trendy. Výsledné vizualizácie v červených odtieňoch zobrazujú oblasti s nadpriemernou výškou hladiny, zatiaľ čo modrá farba patrí oblastiam s podpriemernou úrovňou a biela reprezentuje normál.

Porovnanie troch dekád: 1997, 2015 a 2026

Hoci každý jav El Niño vychádza z podobných fyzikálnych princípov, priestorová distribúcia teplej vody sa líši, čo zásadne ovplyvňuje výsledné prejavy počasia. Súčasné pozorovania preto vedci zasadzujú do kontextu dvoch predchádzajúcich silných udalostí.

Parameter sledovania El Niño 1997 – 1998 El Niño 2015 – 2016 El Niño 2026 – 2027
Primárna satelitná misia TOPEX/Poseidon Jason-2 Sentinel-6 Michael Freilich
Nástup a dynamika vývoja Postupný nárast anomálií Štandardný sezónny vývoj Mimoriadne náhly a prudký nástup
Rozsah teplej vody na východe Masa dosiahla priamo pobrežie Južnej Ameriky Teplá voda sa zastavila pred pobrežím Južnej Ameriky Teplá voda siaha priamo k pobrežiu Južnej Ameriky
Zaznamenané a modelované dopady Masívne zrážky v Kalifornii a na juhu USA; suchá v Afrike Zrážky v Strednej Amerike, záplavy v Mexiku a juhovýchode USA Zvýšené riziko extrémnych zrážok a povodní

Ako vyplýva z porovnania satelitných snímok z polovice októbra jednotlivých rokov, rok 2026 sa vyvíjal oveľa prudšie než udalosť z roku 1997. Napriek rýchlejšiemu nástupu však priestorové usporiadanie k 12. októbru 2026 vykazuje takmer zhodný vzorec s 13. októbrom 1997. Sklon hladiny Pacifiku – nízka hladina na západe a vyvýšená na východe – spoločne s teplou vodou narážajúcou priamo na juhoamerický kontinent vytvára štruktúru, aká sa v roku 2015 nevyskytla. Práve absencia výrazného dotyku teplej vody s juhoamerickým brehom v roku 2015 presmerovala hlavné zrážkové polia skôr nad Mexiko a Strednú Ameriku.

Globálne dôsledky a limity predpovedateľnosti

Predchádzajúce silné epizódy demonštrovali, aký ďalekosiahly dosah môže mať zmena tichomorskej cirkulácie. Udalosti z rokov 1997 – 1998 a 2015 – 2016 sprevádzali ničivé lesné požiare v Indonézii a Amazónii, katastrofálne suchá vedúce k neúrode v južnej Afrike a prudké lejaky spojené s pobrežnými záplavami v južnej Kalifornii.

Národný úrad pre oceán a atmosféru (NOAA) vo svojej prognóze z 8. októbra 2026 uviedol, že existuje 83-percentná pravdepodobnosť, že silné až veľmi silné El Niño potrvá minimálne počas prvých troch mesiacov roku 2027. Táto pravdepodobnosť stavia do pohotovosti meteorológov a krízové zložky na viacerých kontinentoch.

Odborníci však zdôrazňujú, že ani precízna zhoda satelitných máp nezaručuje identický priebeh počasia. Vplyv oceánskeho tepla sa šíri cez chaotickú atmosféru, kde sa pôvodný signál mieša s ďalšími lokálnymi procesmi. Josh Willis pripomína, že v atmosfére ide vždy o určitý „hod kockou“ – hoci súčasný jav nápadne pripomína rok 1997, správanie počasia počas zimy 2026 – 2027 sa môže vyvinúť vlastným smerom. Nepretržité satelitné monitorovanie však poskytuje vedeckej komunite bezprecedentnú výhodu pri včasnom varovaní a pripravenosti na globálne riziká. JRi&CO2AI

- ak ste našli nedostatok v článku alebo máte pripomienky, dajte nám, prosím, vedieť.

Mohlo by Vás zaujímať...