Medzinárodné spoločenstvo sa zišlo v arménskom Jerevane na 17. konferencii zmluvných strán Dohovoru OSN o biologickej diverzite (COP17), aby vyhodnotilo plnenie globálnych záväzkov v oblasti ochrany prírody. Súčasťou samitu boli aj sprievodné zasadnutia k biobezpečnosti a prístupu ku genetickým zdrojom. Výsledkom náročných dvojtýždňových rokovaní je akčný plán známy ako „Jerevanská cesta“, mobilizácia miliardových finančných prostriedkov a kľúčové dohody v oblasti technológií či práv domorodých komunít.

Zrýchlenie plnenia globálnych cieľov

Konferencia COP17 predstavovala vôbec prvé globálne hodnotenie pokroku pri plnení 23 cieľov Kunming-Montrealiského globálneho rámca pre biodiverzitu (KMGBF), prijatého v roku 2022. Správa OSN o stave opatrení pre biodiverzitu, ktorú predložil generálny tajomník António Guterres, potvrdila široké odhodlanie štátov, no zároveň poukázala na značné medzery v realizácii a plnení časových míľnikov. Priebežné hodnotenie síce ukazuje pokrok pri rozširovaní chránených území, no pri väčšine cieľov do roku 2030 svet výrazne zaostáva.

Na tento stav odpovedalo 182 zmluvných strán schválením záverečného rozhodnutia s názvom Jerevanská cesta (The Yerevan Pathway). Tento dokument poskytuje krajinám usmernenia na zintenzívnenie opatrení na obnovu ekosystémov a transformáciu kľúčových hospodárskych odvetví. Ústredným bodom je výzva na urýchlenú reformu minimálne 500 miliárd USD ročne vo forme štátnych subvencií a stimulov, ktoré v súčasnosti priamo prispievajú k ničeniu životného prostredia.

Mobilizácia financií a záchrana druhov

Otázka financovania bola opäť najspornejšou témou rokovaní. Napriek tomu sa počas summitu podarilo potvrdiť mobilizáciu celkovo vyše 1,8 miliardy USD z rôznych verejných, súkromných a filantropických zdrojov na podporu ochrany prírody. Delegácie sa dohodli na pravidlách pre štruktúru budúceho finančného mechanizmu po roku 2030, na dobrovoľnom rozšírení okruhu donorských krajín a schválili formálne preskúmanie fungovania fondov GEF a GBFF.

Významným okamihom bolo spustenie Aliancie pre obnovu druhov (Species Recovery Alliance), v ktorej deväť filantropických organizácií (vrátane Bezos Earth Fund) prisľúbilo investovať viac ako 500 miliónov USD v priebehu piatich rokov na záchranu najohrozenejších živočíchov a rastlín. Hostiteľské Arménsko spolu s Kolumbiou zároveň predstavili koalíciu CARES zameranú na zastavenie vymierania druhov.

Pri mechanizme pre digitálne sekvenčné informácie (DSI) a Fond Cali sa zástupcovia dohodli na provizórnom vydávaní certifikátov na zamedzenie dvojitého spoplatňovania podnikov, čím sa má uľahčiť smerovanie financií ku komunitám spravujúcim prírodné zdroje.

Technológie, biobezpečnosť a lokálne iniciatívy

Summit priniesol dôraz na využitie moderných technológií. V rámci boja proti inváznym nepôvodným druhom sa počíta s nasadením umelej inteligencie a prístupu „Jedno zdravie“ (One Health) na detekciu a sledovanie rizikových druhov v medzinárodnom obchode. Hostiteľské Arménsko okrem toho predstavilo štyri národné vlajkové iniciatívy, vrátane technologického centra pre monitorovanie ekosystémov a horskej platformy pre sladkovodné ekosystémy zriadenej v spolupráci s UNEP. V rámci konferencie boli schválené aj konkrétne rozvojové granty pre obnovu jazera Sevan vo výške takmer 3 milióny USD z prostriedkov EÚ a GEF, pričom časť financií pôjde priamo miestnym komunitám.

V právnej oblasti delegáti dokončili významné rozhodnutia:

• Kartagenský protokol o biobezpečnosti: Schválených bolo 8 rozhodnutí na posilnenie národných rámcov a kontrolu živých modifikovaných organizmov (LMO).
• Nagoyský protokol: Prijali sa 2 rozhodnutia o dodržiavaní pravidiel a spravodlivom prístupe ku genetickým zdrojom.

Inklúzia a pohľad na COP18

Významným výsledkom je aktualizovaný Rodový akčný plán (2023–2030), ktorý nariaďuje začlenenie rodového hľadiska do financovania biodiverzity a zjednodušenie postupov pre projekty vedené ženami. Pre posilnenie práv domorodých obyvateľov a miestnych komunít boli dohodnuté pravidlá fungovania Pomocného orgánu pre článok 8(j) (SB8J), čím sa zabezpečuje ich plnohodnotná účasť na práci dohovoru.

Na záver bola predstavená Deklarácia o synergiách medzi tromi dohovormi z Ria (biodiverzita, klíma, dezertifikácia) a Globálny akčný program pre vzdelávanie v spolupráci s UNESCO. Delegáti hlasovaním rozhodli, že nasledujúci summit COP18 sa uskutoční v roku 2028 v ekvádorskom Quite. JRi&CO2AI