Prechod mechanizmu uhlíkového cla na hraniciach (CBAM) do definitívnej fázy predstavuje zásadný zlom pre globálnych exportérov a európskych dovozcov. Emisie skleníkových plynov už nie sú len vykazovaným environmentálnym ukazovateľom; transformujú sa na priame ekonomické náklady, ktoré môžu bezprostredne ovplyvniť ceny, marže a celkovú konkurencieschopnosť na európskom trhu.

V širšom zmysle je CBAM súčasťou dlhodobého štrukturálneho posunu v regulácii globálneho obchodu. Spoločnosti, ktoré dokážu integrovať riadenie emisií, dekarbonizáciu dodávateľského reťazca a udržateľné získavanie zdrojov do svojej biznis stratégie, budú oveľa lepšie pripravené čeliť novým regulačným rizikám.

1. Zamedzenie dvojitého oceňovania uhlíka

Dôležitou vlastnosťou celého systému je snaha o spravodlivosť a uznanie už zaplatených nákladov na dekarbonizáciu v krajine pôvodu. Ak napríklad kórejskí výrobcovia preukázateľne vynaložili finančné prostriedky na uhlík v rámci svojho domáceho (kórejského) režimu obchodovania s emisiami, môžu požiadať o zodpovedajúce úpravy na zníženie svojich záväzkov CBAM. Tento mechanizmus slúži ako kľúčový nástroj na zmiernenie rizika dvojitého oceňovania.

2. Výrazné rozšírenie pôsobnosti od roku 2028

Európska komisia predložila 17. decembra 2025 legislatívny návrh, ktorý plánuje od roku 2028 podstatne rozšíriť záber tohto mechanizmu. Pravidlá by sa mali nanovo vzťahovať na približne 180 nadväzujúcich produktov, ktoré obsahujú oceľ alebo hliník, čo zasiahne množstvo ďalších priemyselných odvetví.

Podľa návrhu budú pod CBAM patriť napríklad:

• Nákladné vozidlá a vybrané úžitkové vozidlá;
• Motory a rôzne priemyselné stroje;
• Stavebné a manipulačné zariadenia;
• Transformátory, elektrické motory a iné vybrané elektrické zariadenia;
• Domáce spotrebiče vrátane chladničiek, práčok či sušičiek;
• Široká škála ďalších priemyselných výrobkov obsahujúcich hliníkové alebo oceľové komponenty.

3. Selektívne zacielenie na komponenty a odstraňovanie legislatívnych medzier

Zásadnou komplikáciou pre podniky je skutočnosť, že povinnosti spojené so CBAM sa môžu vzťahovať selektívne na konkrétne materiály a komponenty vo vnútri komplexného produktu, a nie plošne na celý finálny výrobok. Výrobcovia preto musia detailne poznať nielen colnú klasifikáciu tovaru, ale aj presné materiálové zloženie každého jedného komponentu.

Rada EÚ navyše v júni 2026 navrhla ďalšie rozšírenie CBAM o približne 200 položiek s vysokou spotrebou ocele a kovového šrotu. Cieľom tohto kroku je efektívne zaplátať diery v zákonoch, ktoré by firmám umožňovali unikať pred nákladmi na uhlík. Tento návrh zároveň posilňuje presadzovacie právomoci Európskej komisie, ktorá bude môcť priamo zakročiť voči vysokorizikovým spoločnostiam predkladajúcim nepravdivé alebo klamlivé správy.

4. Praktické odporúčania pre podniky na zabezpečenie súladu

Aby si firmy udržali pozíciu na európskom trhu, ich úsilie sa musí presunúť od jednoduchého reportovania k strategickému plánovaniu. Odborníci odporúčajú zamerať sa na tieto tri piliare:

1. Zavedenie interných meracích systémov: Spoločnosti by mali vybudovať systémy schopné presne merať emisie priamo na úrovni jednotlivých produktov a uchovávať verifikovateľné údaje. Používanie skutočných emisií namiesto tabuľkových (predvolených) hodnôt je najlepšou cestou, ako minimalizovať finančné zaťaženie vyplývajúce zo CBAM.
2. Užšia koordinácia v dodávateľskom reťazci: Nákup uhlíkových certifikátov si vyžaduje precíznu koordináciu medzi zahraničnými exportérmi a dovozcami v rámci EÚ. Obchodné dohody by mali vopred jasne definovať zdieľanie údajov, zodpovednosť za audit emisií a presné rozdelenie finančných nákladov spojených so CBAM.
3. Komplexné hodnotenie rizík: Vzhľadom na expanziu mechanizmu aj na nadväzujúce produkty musia podniky prehodnotiť svoje riziká komplexne. Nestačí poznať iba colný kód – je nutné analyzovať celú štruktúru dodávateľského reťazca a profily zabudovaných emisií vo všetkých vstupoch. JRi&CO2AI