Konferencia OSN o zmene klímy COP30 v brazílskom meste Belém znamenala dôležitý medzník pre globálnu politiku uhlíkových kreditov. Téma spoplatnenia uhlíka rezonovala na popredných miestach agendy, pričom sa zrodili viaceré medzinárodné iniciatívy s cieľom konsolidovať článok 6 Parížskej dohody. Napriek týmto snahám a pozitívnym trhovým signálom však trh s uhlíkovými kreditmi zostáva naďalej veľmi roztrieštený. Akú úlohu v tomto vyvíjajúcom sa prostredí zohráva Európska únia a aké sú vyhliadky do budúcnosti?

Rozdrobený a objemovo obmedzený trh

Globálny trh s uhlíkovými kreditmi v súčasnosti čelí mozaike rôznych princípov, štandardov a pravidiel. Po negatívnych skúsenostiach, o ktorých široko informovala medzinárodná tlač, sa mnoho verejných a súkromných iniciatív snaží obnoviť dôveru trhu. Spoločnosti sa môžu riadiť usmerneniami organizácií ako sú ICVCM (ktorá vyvinula základné princípy uhlíka – Core Carbon Principles), VCMI, SBTi či ISO, avšak väčšina krajín aj naďalej akceptuje primárne iba uhlíkové kredity domáceho pôvodu.

Okrem legislatívnej a metodologickej roztrieštenosti je zásadným problémom aj celkový objem trhu. Globálny trh s uhlíkovými kreditmi mal v roku 2024 hodnotu menej ako 1 miliardu eur, čo je priepastný rozdiel v porovnaní so systémom EÚ na obchodovanie s emisiami (EU ETS), ktorého ročný objem presahuje úroveň 800 miliárd eur. Účastníci trhu zdôrazňujú potrebu väčšej konvergencie, keďže fragmentáciu vnímajú ako prekážku pre diverzifikáciu portfólia a obchodovanie medzi trhmi. Obavy, že čoraz prísnejšie pravidlá integrity a monitorovacie povinnosti znížia ich schopnosť participovať na trhu, sú však pravdepodobne prehnané. Ako ukázali skúsenosti s EU ETS, dobré riadenie síce prináša náklady, ale zároveň buduje dôveru, čo môže viesť k atraktívnejším cenám pre všetkých zúčastnených.

Nové nadnárodné iniciatívy a medzinárodná spolupráca

V snahe vniesť do oblasti spoplatnenia uhlíka pozitívnu dynamiku, vzniklo v poslednom období viacero kľúčových iniciatív. Na konferencii COP30 Brazília iniciovala vznik Otvorenej koalície pre trhy s uhlíkom (Open Coalition on Compliance Carbon Markets), ktorá spojila EÚ, Čínu a ďalšie štáty, s cieľom posilniť spoluprácu na systémoch monitorovania, vykazovania a overovania (MRV) a interoperabilite trhov.

Zaujímavou platformou je aj partnerstvo BRICS, ktoré vo svojej deklarácii z roku 2025 vyjadrilo záväzok k spolupráci naprieč schémami spoplatňovania uhlíka, pričom 8 z 11 členských krajín zoskupenia už má zriadené vlastné národné dobrovoľné trhy s uhlíkom. Švajčiarsko medzitým vedie Alianciu pre ambície článku 6 (Article 6 Ambition Alliance – AAA6), ktorá financuje klimatické opatrenia nad rámec národne stanovených príspevkov (NDC), čo predstavuje veľmi ambiciózne využitie tohto článku. Ďalšia iniciatíva, Koalícia pre rast trhov s uhlíkom (Coalition to Grow Carbon Markets), ktorej členmi sú napríklad Francúzsko či Spojené kráľovstvo, predstavila zdieľané princípy zamerané na prepájanie rôznych štandardov vysokej integrity. Tieto iniciatívy sa spoločne snažia premostiť priepasť medzi lokálnymi politikami a globálnymi očakávaniami na kvalitu.

Konsolidácia článku 6 Parížskej dohody

Článok 6 Parížskej dohody postupne začína poskytovať aspoň čiastočnú štruktúru tohto inak chaotického prostredia. Konkrétne rámec článku 6.4 (známy ako mechanizmus PACM) sa formuje ako najprísnejší regulačný mechanizmus na globálnom trhu, ktorý vysoko prevyšuje štandardy integrity svojho predchodcu (Mechanizmu čistého rozvoja – CDM). V roku 2025 bol prijatý štandard riešiaci nestálosť a riziká zvrátenia zachytenia uhlíka (reversals), pričom zložité technické rozhodnutia – ako napríklad dĺžka monitorovania projektov (medzi 30 a 100 rokmi) alebo stanovenie hranice zanedbateľného rizika (od 0,5 % do 2,5 % na 100 rokov) – boli delegované na panel metodologických expertov (MEP). Existuje silný predpoklad, že PACM a jeho metodológie sa vyvinú na globálne akceptovaný štandard kvality, ktorý by dokázal prepojiť globálne trhy.

Článok 6.2 na druhej strane poskytuje priestor pre priamu bilaterálnu spoluprácu pri prevodoch kreditov. Krajiny ako Singapur a Švajčiarsko sú v tomto smere veľmi aktívne a snažia sa presadiť vytváranie tzv. „vylepšených kreditov článku 6.2“, ktoré spĺňajú podmienky PACM.

Nová uhlíková diplomacia a strategická úloha Európskej únie

Zásadným bodom pre globálnu diplomaciu je nové rozhodnutie EÚ umožniť splnenie až 5 % svojho celkového klimatického cieľa (90 % zníženie) do roku 2040 prostredníctvom vysokokvalitných zahraničných uhlíkových kreditov. Hoci európsky systém ETS doteraz nebol otvorený pre kredity zahraničného pôvodu, toto otvorenie predstavuje masívnu injekciu dopytu pre momentálne stagnujúci trh.

Pre EÚ z tohto kroku vyplýva jedinečná príležitosť stať sa normotvorcom a v praxi definovať, čo reálne znamená „vysokokvalitný uhlíkový kredit“. Únia by napríklad mohla vytvoriť špeciálny klub pre spoluprácu a preferovať špecifické technológie, ako sú kredity na odstraňovanie oxidu uhličitého (CDR), čím by doplnila svoje domáce aktivity. Taktiež sa otvára priestor na podporu susedných štátov smerujúcich do EÚ prostredníctvom tzv. tranzitačných kreditov pre skoršie odstavenie uhlia.

Ak by sa EÚ rozhodla nakupovať tieto kredity prostredníctvom otvorených výberových konaní, vyslala by na trh transparentný cenový signál, čo by pomohlo rozvoju globálneho trhu, ktorý doteraz zostával pomerne netransparentný. Kredity by tak mohli zohrávať aj dôležitú rolu v zahraničnej politike EÚ v rámci nových Partnerstiev pre čistý obchod a investície (CTIPs).

Aj napriek tomu, že účastníci uhlíkových trhov musia neustále navigovať v neprehľadnom bludisku štandardov, postupná implementácia článku 6 Parížskej dohody prináša prvé známky stability. EÚ má v rukách jedinečnú príležitosť formovať toto ambivalentné prostredie a presmerovať ho na dosiahnutie cieľov z Paríža. Vytvorením obrovského dopytu po úzko špecifikovaných a vysokokvalitných kreditoch na základe PACM dokáže Európa nastaviť trhový štandard, ktorý budú s veľkou pravdepodobnosťou nasledovať aj ostatní globálni aktéri. JRi&CO2AI