Svetoví meteorológovia, klimatológovia a ekonómovia bijú na poplach. Po predchádzajúcich rokoch, kedy planétu ochladzoval fenomén La Niña a následnom prechode cez neutrálnu fázu, sa naša planéta aktuálne nachádza na prahu masívneho a potenciálne devastačného klimatického javu. Najnovšie predpovede varujú pred sformovaním takzvaného „Super El Niña“, ktorého intenzita by podľa všetkých indikátorov mohla do konca roka 2026 prekonať doposiaľ známe historické maximá. Odborníci varujú, že kombinácia tohto extrémneho výkyvu a dlhodobého globálneho otepľovania spôsobí zlomový klimatický moment, ktorý môže vyhnať globálne teploty na úplne nové, bezprecedentné rekordy.

Čo ukazujú modely a prečo ide o výnimočný stav?

El Niño je prirodzene sa vyskytujúci klimatický jav, ktorý vzniká, keď zoslabnú východné pasáty a následne sa spomalí prúdenie studených hlbinných vôd nahor. Teplo sa tak hromadí na povrchu vo východnej a centrálnej rovníkovej oblasti Tichého oceánu, odkiaľ sa uvoľňuje do atmosféry a mení celosvetové modely počasia.

Najnovšie dáta sú mimoriadne znepokojivé. Hnacou silou aktuálneho diania je masívna oceánska Kelvinova vlna (podpovrchový pulz tepla), ktorá neustále naberá na energii. Dlhodobý model Európskeho centra pre strednodobé predpovede počasia (ECMWF) v máji potvrdil, že existuje 100-percentná pravdepodobnosť sformovania Super El Niña do novembra 2026. Kým za silné El Niño sa považuje teplotná odchýlka o 1,5 °C a za super silné o 2 °C nad normálom, modely ECMWF naznačujú, že teplotné anomálie môžu v roku 2026 presiahnuť extrémnu hranicu 3 °C. Takáto hodnota predstavuje najsilnejší zaznamenaný úkaz vôbec.

Hrozba menom „Rok 2027“

Hoci El Niño priamo nespôsobuje globálne otepľovanie, výrazne ho umocňuje. Už predchádzajúca udalosť z rokov 2023 – 2024 (hodnotená ako piata najsilnejšia) významne prispela k historicky najteplejšiemu dvanásťmesačnému obdobiu a globálna teplota vtedy dočasne presiahla nárast o 1,5 °C.

Analytici vydali vážne varovanie pre rok 2027. Najväčší nárast teplôt po výskyte El Niña sa totiž na celej planéte obvykle naplno prejaví až v nasledujúcom kalendárnom roku, kedy sa masívne množstvo naakumulovaného tepla uvoľní z oceánov do atmosféry. Ak bude El Niño v roku 2026 také intenzívne, ako predpovedajú modely, očakáva sa, že priemerné globálne teploty v roku 2027 prekonajú všetko, čo sme kedy namerali, a pôjde o dovtedy nevídaný „klimatický šok“.

Predchádzajúce mimoriadne silné javy zanechali katastrofálne následky. Zatiaľ čo udalosť z rokov 1997 – 1998 stála za celosvetovými ekonomickými škodami odhadovanými na 45 miliárd dolárov a tisíckami úmrtí z dôvodu extrémneho počasia, prehistorický jav podobnej veľkosti (okolo roku 1877) priniesol devastačné suchá, ktoré v Ázii, Afrike a Južnej Amerike spôsobili hladomory a smrť 12 až 50 miliónov ľudí.

Radikálna zmena počasia a morské vlny horúčav

Tento nárast teplôt oceánov zásadne prepíše distribúciu zrážok a búrok. Zatiaľ čo v severnom Atlantiku El Niño zvyčajne potláča tvorbu hurikánov, tento efekt môže prísť v roku 2026 oneskorene, čím sa hrozba cyklónov na začiatku jesene neznižuje. Na druhej strane, extrémne oteplenie prinesie radikálny nárast počtu a sily hurikánov a tajfúnov vo východnom Pacifiku, kde budú mať búrky k dispozícii obrovské množstvo energie.

Extrémne dopady ponesú najmä morské ekosystémy. Záznamy poukazujú na to, že pri morských vlnách horúčav môžu byť povrchové vody lokálne až o 4 až 5 °C teplejšie, ako je bežné. Tieto horúčavy priamo vedú k masívnemu bieleniu a odumieraniu koralových útesov, vymieraniu podmorských lesov (chalúh) a kritickým výpadkom v rybolove. Druhy rýb migrujú do chladnejších vôd, čo napríklad historicky zdevastovalo priemysel lovu sardel pri pobreží Peru či spôsobilo hromadný úhyn ustríc a iných živočíchov.

Potravinová bezpečnosť a ekonomické dôsledky

Kým oblasti južných Spojených štátov môžu paradoxne zaznamenať zvýšené zrážky a úľavu od sucha, situácia na južnej pologuli a v Ázii bude presne opačná. Výrazne sa očakáva útlm monzúnových dažďov, čo kriticky ohrozí poľnohospodárstvo. Indický meteorologický inštitút a analytici (ICRA) napríklad predpovedajú, že pre aktuálne formujúce sa podmienky spadnú objemy juhozápadného monzúnu v regióne len na úroveň 92 % dlhodobého priemeru.

Nedostatok dažďa a vysoké teploty už historicky vedú k radikálnemu zníženiu úrody dôležitých komodít, ako sú ryža, palmový olej, cukrová trstina a kukurica. Tieto výpadky nepochybne vyvolajú akceleráciu globálnej potravinovej inflácie a môžu predstavovať existenčnú krízu pre najzraniteľnejšie skupiny obyvateľstva v Afrike a rozvojovej Ázii, čo sa spája so zvýšeným rizikom sociálnych nepokojov.

Závery modelov sú jasné a nezvratné. Pred nami je obrovský test odolnosti našej civilizácie a pripravenosti dodávateľských systémov. Pokiaľ sa teplotné anomálie do konca roka 2026 vyšplhajú k predpovedaným 3 °C a uvoľnia obrovské kvantá tepla do globálnej atmosféry, nasledujúce roky sa môžu do kroník zapísať ako najkrízovejšie meteorologické obdobie modernej histórie. Príprava záchranných zložiek, poľnohospodárskeho a vodohospodárskeho sektora tak nikdy nebola naliehavejšia. JRi&CO2AI