Tradičný mandát centrálnych bánk, ktorým je udržiavanie cenovej a finančnej stability, je v 21. storočí neoddeliteľne spätý s environmentálnou udržateľnosťou.

1. Prečo sa centrálna banka zaujíma o klímu?

Národná banka Slovenska (NBS) integruje klimatické zmeny do svojich operácií, pretože predstavujú systémové riziko, ktoré môže destabilizovať finančné inštitúcie a vyvolať prudké otrasy v ekonomike.

V rámci reakcie na klimatickú krízu rozlišujeme dva základné mechanizmy:

• Adaptácia: Prispôsobenie sa nezvratným zmenám. Inštitucionálne dáta uvádzajú príklady ako budovanie obrany proti stúpaniu hladiny morí či šľachtenie plodín odolných voči suchu.
• Mitigácia: Zmierňovanie príčin zmien. Zahŕňa znižovanie emisií skleníkových plynov a podporu tzv. „záchytov“ (napr. zalesňovanie alebo sektor LULUCF – využívanie pôdy a lesníctvo).

Pre centrálnu banku sú kritické dva typy klimatických rizík:

1. Fyzické riziko: Priame finančné straty vyplývajúce z extrémnych javov (povodne, suchá), ktoré znehodnocujú kolaterál a majetok.
2. Riziko prechodu: Náklady spojené s transformáciou na nízkouhlíkovú ekonomiku (zmena legislatívy, technologický pokrok), ktoré môžu viesť k prudkému preceneniu aktív v emisne náročných odvetviach.

Efektívna správa týchto rizík si vyžaduje robustnú riadiacu štruktúru, ktorá zabezpečuje prenos klimatických cieľov do investičnej praxe.

2. Hierarchia rozhodovania: Od stratégie k realizácii

Správa investičných rezerv NBS podlieha prísnej hierarchickej štruktúre. Je dôležité zdôrazniť, že hoci je proces vládnutia (governance) jasne definovaný, NBS k polovici roka 2024 nemá oficiálne schválenú samostatnú stratégiu týkajúcu sa ESG a klimatických rizík; tá je momentálne predmetom interných odborných diskusií a schvaľovacích procesov.

Tento systém vládnutia sa neopiera len o interné predpisy, ale reflektuje globálne štandardy a najlepšiu medzinárodnú prax.

3. Strategický rámec a medzinárodná spolupráca

NBS nepôsobí izolovane. Jej klimatický postoj je formovaný členstvom v kľúčových zoskupeniach, čo jej umožňuje implementovať harmonizované prístupy v rámci celej EÚ.

1. NGFS (Network for Greening the Financial System): Členstvo od roku 2019 poskytuje NBS priamy komunikačný kanál pre globálne osvedčené postupy. Prínos: Možnosť využívať svetové modely klimatických scenárov pre domáci finančný trh.
2. Eurosystém: Spoločný postoj z roku 2021 k udržateľnému investovaniu. Prínos: Zabezpečuje, že NBS postupuje pri ekologizácii portfólií jednotne s ostatnými centrálnymi bankami eurozóny.
3. TCFD (Task Force on Climate-related Financial Disclosures): Štandard pre zverejňovanie informácií. Prínos: Zvyšuje transparentnosť a buduje dôveru investorov v pripravenosť NBS na klimatické šoky.

Klimatický prísľub NBS (2021) a jeho dopady:

• Nastavovanie očakávaní v dohľade: Tento krok priamo núti slovenský finančný sektor (banky a poisťovne) k štandardizácii ich vlastných reportov o rizikách.
• Znižovanie vlastnej uhlíkovej stopy: Banka slúži ako inštitucionálny príklad (lead by example) pre ostatných účastníkov trhu SR v oblasti dekarbonizácie prevádzky.

Od strategických záväzkov banka plynule prechádza k využívaniu konkrétnych nástrojov, pričom rozširuje rozsah svojich portfólií.

4. Zelené dlhopisy ako nástroj zmeny

V posledných rokoch NBS výrazne rozšírila záber svojich investícií. Pôvodné zameranie len na dlhopisy v eurách sa vyvinulo do správy portfólií v cudzích menách (USD, CAD, AUD a i.) a zahŕňa aj akciové portfólio vo forme ETF. Kľúčovým nástrojom transformácie sú zelené dlhopisy, ktorých objem v portfóliách NBS v roku 2023 dosiahol 265 mil. € (3,5 % podiel na všetkých dlhopisoch).

Inštitucionálne dáta odhaľujú komplexnosť výberu aktív: NBS drží v portfóliu zelené dlhopisy juhokórejskej elektrárenskej spoločnosti. Táto firma je paradoxne zodpovedná za 77 – 90 % celkových uhlíkových emisií (TCE) v rámci triedy aktív korporátnych dlhopisov NBS.

Prečo ich banka drží? Tieto cenné papiere sú účelovo viazané na konkrétne environmentálne projekty. Zároveň však tento príklad ilustruje extrémne koncentračné riziko – v čase reportovania boli tieto dlhopisy jedinými zelenými nástrojmi v danej korporátnej triede. Pre študenta financií to znamená, že aj „zelené“ investovanie si vyžaduje hĺbkovú analýzu na úrovni emitenta.

Efektivita takýchto investícií musí byť podložená exaktnými metrikami, ktoré NBS pravidelne reportuje.

5. Meranie úspechu: Kľúčové klimatické ukazovatele (KPI)

Podľa štandardov TCFD využíva NBS tri základné metriky. Pre odbornú prax je nevyhnutné rozlišovať metodiku výpočtu podľa typu aktív (vládne vs. nevládne).

Odborný vhľad do sektora LULUCF: NBS pri vládnych dlhopisoch reportuje emisie vrátane a bez započítania sektora LULUCF. Dáta potvrdzujú, že emisie sú nižšie pri započítaní LULUCF, pretože lesné plochy štátov v portfóliu pôsobia ako prirodzené záchyty (sinks), čo znižuje čistú uhlíkovú stopu.

Trend v rokoch 2021 – 2023 naznačuje postupné zlepšovanie väčšiny ukazovateľov, čo odzrkadľuje dekarbonizáciu portfólií.

6. Cesta ku klimatickej neutralite 2050

Dlhodobým strategickým cieľom NBS je dosiahnuť v rámci svojich investičných aktivít uhlíkovú neutralitu najneskôr do roku 2050, v plnom súlade s Parížskou dohodou. Cesta k tomuto cieľu však nie je priamočiara a vyžaduje si riešenie odborných výziev:

• Dátové medzery: Kým vládne dlhopisy a akcie majú takmer 100 % pokrytie klimatickými dátami, pri nadnárodných a agentúrnych dlhopisoch pokrytie klesá pod 50 %, čo sťažuje presné meranie.
• Časový nesúlad (Time lag): Existuje prirodzené oneskorenie medzi zverejnením finančných výkazov a oficiálnych emisných dát, čo vyžaduje dodatočné modelovanie a spätné revízie reportov.
• Revízia štandardov: Dynamický vývoj metodík v rámci Eurosystému si vyžaduje neustálu adaptáciu interných systémov merania rizík.

Transparentné zverejňovanie týchto dát je pre NBS kľúčovým nástrojom na budovanie dôvery a stability v transformujúcom sa hospodárstve. JRi&CO2AI