Erózia pôdy predstavuje jednu z najväčších, no často prehliadaných ciest straty pôdneho organického uhlíka (SOC), čím priamo ohrozuje stabilitu a trvalosť globálnych stratégií na odstraňovanie oxidu uhličitého (CDR). Podľa údajov z prieskumov pôdy v EÚ obsahujú mnohé stredomorské pôdy kriticky nízke zásoby uhlíka, často pod úrovňou 1 %, čo ich robí extrémne zraniteľnými voči hydrologickým extrémom a degradácii vyvolanej klimatickou zmenou. Najnovší výskum však ukazuje, že aplikácia biocharu (biouhlia) ponúka riešenie, ktoré presahuje jeho funkciu obyčajného uložiska uhlíka a stáva sa aktívnym nástrojom ochrany pôdnych ekosystémov.

Mechanizmus „pôdnej špongie“

Biochar je široko uznávaný ako trvanlivý absorbent uhlíka, ale jeho hydrologické účinky a potenciál zmierňovať eróziu boli v doterajších rámcoch CDR podceňované. Štúdia publikovaná v odbornom periodiku Biomass Futures zdôrazňuje, že hydrologické zlepšenia – známe ako posilnenie funkcie pôdnej špongie – nie sú len vedľajšími prínosmi, ale jadrovým mechanizmom podporujúcim trvácnosť uloženia uhlíka.

Funkcia pôdnej špongie predstavuje schopnosť pôdy absorbovať, zadržiavať a uvoľňovať vodu a živiny, pričom súčasne poskytuje štrukturálnu podporu na odolávanie erózii a udržanie zásob SOC. Globálna metaanalýza zahŕňajúca 184 pozorovaní z 30 štúdií potvrdila, že biochar znižuje povrchový odtok vody v priemere o 25 % a eróziu pôdy o 16 %. Tieto výsledky sú obzvlášť výrazné pri biouhlí produkovanom pri teplotách nad 500 °C, čo súvisí s jeho väčším vnútorným povrchom, pórovitosťou a vyššou fyzikálnou stabilitou materiálu.

Dôkazy zo stredomorských viníc

Experimenty realizované v európskych podmienkach, konkrétne v stredomorských vinohradoch, priniesli ešte presvedčivejšie výsledky. Tieto oblasti sú typické strmými svahmi a pôdou s nízkym obsahom organickej hmoty, čo ich radí k najviac ohrozeným poľnohospodárskym krajinám v Európe.

Dlhodobé štúdie preukázali, že pridanie 4 % biocharu do pôdy:

• Znížilo mieru erózie pôdy až o 65 %.
• Zvýšilo zásoby zadržanej vody o 73 %, pričom v suchých podmienkach bol tento nárast až 300-percentný.
• Viedlo k nárastu celkového pôdneho organického uhlíka o 85 %.

Zaujímavým zistením je silná synergia medzi biocharom a vegetačným krytom. Štúdie s rastlinnou pokrývkou vykázali viac ako dvojnásobné zníženie erózie v porovnaní s experimentmi na holej pôde. Zlepšením pH pôdy a dostupnosti živín biochar podporuje rast biomasy, čo následne mechanicky stabilizuje pôdu.

Nová éra certifikácie a MRV

Súčasné metodiky monitorovania, vykazovania a overovania (MRV) primárne kvantifikujú ukladanie uhlíka na základe stability samotného biocharu. Avšak strata ornice eróziou predstavuje okamžitú hrozbu pre zrušenie týchto ziskov, pretože dochádza k exportu biocharu aj prirodzene nahromadeného SOC zo systému.

Autori výskumu preto vyzývajú na formálnu integráciu opatrení na zmiernenie erózie do certifikačných rámcov, ako je certifikačný rámec EÚ pre odstraňovanie uhlíka (CRCF). Navrhujú zaviesť „faktor zadržania SOC upravený o eróziu“, ktorý by zohľadňoval fyzickú ochranu uhlíka v pôde. Takýto krok by výrazne znížil neistotu v oblasti trvalosti uloženia a posilnil dôveryhodnosť kreditov na trhoch s uhlíkom.

Biochar predstavuje škálovateľnú stratégiu pre klimaticky odolné obhospodarovanie krajiny. Jeho schopnosť zvýšiť infiltráciu vody a znížiť fyzický export uhlíka z pôdy priamo podporuje trvalosť existujúcich zásob aj nových odstraňovaní CO2. Uznanie týchto hydrologických mechanizmov v budúcich metodikách IPCC a regulačných rámcoch môže urýchliť nasadenie biocharu ako kľúčového a overiteľného riešenia pre globálnu uhlíkovú neutralitu. JRi&CO2AI