Klimatická zmena už nie je len vzdialenou hrozbou pre budúce generácie, ale každodennou realitou, ktorú pociťuje drvivá väčšina obyvateľov Európy. Nová rozsiahla správa, ktorú spoločne vypracovali Európska environmentálna agentúra (EEA) a Európska nadácia pre zlepšovanie životných a pracovných podmienok (Eurofound), prináša alarmujúce svedectvo o tom, ako sú Európania vystavení extrémnym prejavom počasia a nakoľko sú (ne)pripravení im čeliť. Prieskum realizovaný v roku 2025 na vzorke viac ako 27 000 respondentov v 27 krajinách EÚ ukazuje, že hoci obavy z budúcnosti rastú, reálna implementácia ochranných opatrení na úrovni domácností aj samospráv výrazne zaostáva za potrebami.

Realita posledných piatich rokov: Horúčavy ako hlavný nepriateľ

Podľa zistení správy zažilo v rokoch 2020 až 2025 aspoň jeden negatívny klimatický dopad (ako sú vlny horúčav, záplavy, lesné požiare či nedostatok vody) až 80,5 % opýtaných. Najrozšírenejším problémom je extrémne teplo. Takmer polovica respondentov (49,7 %) uviedla, že sa cítila príliš horúco vo svojom domove, a viac ako 60 % pociťovalo neznesiteľné teplo vonku vo svojej štvrti.

Geografické rozdiely sú značné – kým južná a stredovýchodná Európa (vrátane Slovenska) hlásia najvyššiu mieru skúseností s klimatickými dopadmi (vyše 85 %), severná Európa vykazuje o niečo nižšie čísla. Okrem horúčav Európanov trápia aj sekundárne prejavy zmeny klímy, ako napríklad nárast hmyzích bodnutí (komáre a kliešte), ktorý pocítilo 34 % respondentov, čo predstavuje aj rastúce riziko šírenia infekčných chorôb.

Strach z budúcnosti a psychické zdravie

Obavy z budúcich dopadov klimatickej zmeny sú v európskej spoločnosti hlboko zakorenené. Viac ako 52 % ľudí vyjadruje veľké alebo značné obavy z extrémne vysokých teplôt a takmer 49 % sa obáva lesných požiarov. Najviac znepokojené sú ženy a mladí ľudia vo veku 16 až 29 rokov.

Správa prináša aj dôležitý vhľad do oblasti duševného zdravia. Štatistické analýzy naznačujú, že prežitie troch alebo viacerých klimatických katastrof v krátkom období má na psychiku podobne devastačný účinok ako strata zamestnania alebo osamelé rodičovstvo. Klimatická úzkosť a stres z prežitých extrémov sa stávajú novou výzvou pre systémy verejného zdravotníctva.

Domácnosti v pasci nepripravenosti

Napriek vysokým obavám je úroveň pripravenosti domácností nízka. Každý piaty Európan nemá doma zavedené ani jedno z preventívnych opatrení (ako sú tieniace systémy, izolácia, poistenie či núdzový balíček). Medzi najčastejšie opatrenia patrí zlepšenie tienenia (49,2 %) a izolácia stien či striech (47,6 %). Klimatizáciu, ktorá je účinná v boji proti horúčavám, ale energeticky náročná, vlastní alebo si v posledných 5 rokoch nechalo nainštalovať len 32 % respondentov.

Kľúčovou prekážkou v adaptácii je finančná situácia. Viac ako 38 % všetkých respondentov uviedlo, že si nemôžu dovoliť udržiavať svoj domov v lete primerane chladný. U osôb s nízkymi príjmami a finančnými ťažkosťami toto číslo stúpa až na hrozivých 66 %. Tento stav vytvára fenomén tzv. „tepelnej chudoby“, kedy sú najzraniteľnejšie skupiny obyvateľstva vystavené zdravotným rizikám bez možnosti úniku.

Úloha samospráv: Viac varovaní, menej infraštruktúry

Na úrovni verejnej správy a samospráv dominujú opatrenia „ne-infraštruktúrneho“ charakteru. Najčastejšie si respondenti všimli včasné varovania a výstrahy pred extrémnym počasím (57,2 %) a osvetové kampane (42,5 %). Tieto opatrenia sú síce nákladovo efektívne a zachraňujú životy, ale samy o sebe nestačia.

Pripravenosť v oblasti fyzickej infraštruktúry je podľa vnímania občanov slabšia. Iba 36 % ľudí si vo svojom okolí všimlo výsadbu stromov alebo zlepšenie prístupu k zeleni, a len necelá štvrtina zaznamenala opatrenia na prevenciu záplav. Zabezpečenie chladiacich centier pre verejnosť počas horúčav bolo nahlásené len v minimálnej miere, hoci ide o kritický nástroj na ochranu zdravia.

Priepasť v odolnosti: Nerovnosť ako katalyzátor rizika

Správa EEA a Eurofound zdôrazňuje, že klimatická kríza prehlbuje sociálne nerovnosti. Zraniteľné skupiny – ľudia so zlým zdravotným stavom, seniori, nájomcovia v porovnaní s vlastníkmi nehnuteľností a nízkopríjmové domácnosti – sú zasiahnuté nepomerne viac.

Napríklad respondenti, ktorí majú problémy vyjsť s mesačným príjmom, hlásili štyrikrát častejšie problémy s prístupom k pitnej vode a dvakrát častejšie skúsenosti s lesnými požiarmi v porovnaní s bohatšími domácnosťami. Nájomcovia majú o polovicu nižšiu pravdepodobnosť, že budú mať zavedené opatrenia ako poistenie proti extrémom počasia alebo vlastný záložný zdroj energie, čo je často spôsobené problémom „rozdelených stimulov“, kedy majitelia bytov nemajú motiváciu investovať do komfortu nájomníkov.

Výzva k akcii: Od plánovania k implementácii

Autori správy konštatujú, že hoci má EÚ robustný politický rámec pre adaptáciu, reálna implementácia v praxi zaostáva za rýchlosťou klimatických zmien. Kľúčové odporúčania pre tvorcov politík zahŕňajú:

1. Zabezpečenie cenovej dostupnosti adaptácie: Štátne dotácie na izolácie a tieniace systémy musia byť dostupné aj pre nízkopríjmové skupiny, nielen pre majiteľov luxusných nehnuteľností.
2. Investície do udržateľného chladenia: Prioritou musí byť pasívne chladenie budov a urbanistické riešenia (viac zelene v mestách), aby sa predišlo preťažovaniu elektrických sietí klimatizáciami.
3. Podpora lokálnej úrovne: Mestá a obce v vidieckych oblastiach potrebujú viac finančných prostriedkov a personálnych kapacít na realizáciu konkrétnych projektov odolnosti.
4. Ochrana zdravia: Je nevyhnutné integrovať psychickú pomoc a ochranu zdravia chronicky chorých do národných klimatických stratégií.

Bez naliehavých opatrení na ochranu najzraniteľnejších občanov hrozí, že klimatické dopady ešte výraznejšie zhoršia celkovú prosperitu a blahobyt európskej spoločnosti. Súčasný stav „prehriatia a nepripravenosti“ je budíčkom, ktorý si vyžaduje systémovú zmenu naprieč sektormi financií, bývania, poistenia a verejného zdravotníctva. JRi&CO2AI