Nedávne ničivé udalosti, ako napríklad povodne, ktoré v októbri 2024 zasiahli Valenciu, opätovne nastolili otázky o pripravenosti Európy čeliť klimatickým extrémom a o tom, ako sa môžu mestá pripraviť na to, pred čím veda dlho varuje. V reakcii na túto naliehavú potrebu vyvinul európsky výskumný tím praktické nástroje, ktoré majú za cieľ preklenúť priepasť medzi vedeckým poznaním a politikou.
Projekt DISTENDER, financovaný Európskou úniou v rámci programu Horizon 2020, strávil štyri roky výskumom a spoluprácou, aby pomohol regiónom a obciam integrovať zmierňovanie klimatických zmien (mitigáciu) a prispôsobenie sa (adaptáciu) do jednotného rámca založeného na dátach. Hlavným cieľom projektu bolo vytvoriť integrovaný metodologický rámec pre spoločnú analýzu oboch rozmerov klimatickej akcie.
Integrovaná stratégia pre udržateľnú odolnosť
Expertní výskumníci v rámci projektu DISTENDER varujú, že iba riešením adaptácie (prispôsobenie sa už prebiehajúcim dopadom) a mitigácie (znižovanie emisií) spoločne je možné dosiahnuť skutočne udržateľnú odolnosť. Ak sa tieto dimenzie neriešia spoločne, hrozí riziko maladaptácie – prijímania opatrení, ktoré riešia jeden problém, ale zhoršujú iný.
Metodika DISTENDER zahŕňa komplexné posúdenie zraniteľnosti v rámci rôznych klimatických a socioekonomických scenárov. Analýza sa uskutočňuje naprieč kľúčovými sektormi vrátane vody, energie, kvality ovzdušia, zdravia a poľnohospodárstva, a hodnotí sa aj adaptívna kapacita danej oblasti. Na zabezpečenie relevantnosti a prenosu metodiky cez veľmi odlišné územia (napríklad pilotné práce v Rakúsku, Portugalsku, Taliansku a Holandsku) bol použitý viacškálový, participatívny prístup. Tento prístup je dôležitý, pretože adaptácia sa zvyčajne odohráva na úrovni miest, zatiaľ čo mitigácia je často riadená na národnej alebo regionálnej úrovni.
Systém podpory rozhodovania a rozhodovacia matica
DISTENDER mení komplexné vedecké modelovanie na praktické usmernenie prostredníctvom Systému podpory rozhodovania (DSS). DSS je navrhnutý tak, aby premenil zložité klimatické a socioekonomické informácie na jasnú, porovnateľnú sadu ukazovateľov a možností.
Jadrom tohto systému je rozhodovacia matica, kde riadky predstavujú možné stratégie a stĺpce reprezentujú kľúčové ukazovatele, ako sú cena, emisie, verejné zdravie alebo využitie pôdy. Tento nástroj poskytuje tvorcom politík praktický spôsob, ako navigovať v kompromisoch (trade-offs) a identifikovať vyvážené možnosti, najmä pri obmedzených rozpočtoch a časových harmonogramoch. Vďaka tomuto štruktúrovanému porovnávaniu naprieč sektormi a škálami je možné už v ranej fáze odhaliť maladaptáciu – napríklad ak stratégia zlepšuje kvalitu ovzdušia, ale zároveň zvyšuje dopyt po energii, tento vedľajší efekt je okamžite viditeľný.
Preklenutie priepasti medzi vedou a politikou
Jednou z najväčších výziev, ktorej projekt čelil, bolo pretransformovať vysoko technické vedecké výstupy na niečo užitočné pre rozhodovateľov, pretože „vedci a tvorcovia politík hovoria rôznymi jazykmi“. Na prekonanie tohto problému bol kľúčový koo-tvorivý proces – workshopy a neustály dialóg medzi výskumníkmi, verejnými orgánmi a zainteresovanými stranami. Zapojenie zainteresovaných strán (bottom-up prístup) zároveň pomohlo ukotviť analýzu v miestnej realite a udržať stratégie robustné a aplikovateľné.
Dlhodobým dedičstvom DISTENDERu je replikovateľná metóda, ktorú môže akýkoľvek región alebo mesto použiť na vytvorenie integrovaných klimatických stratégií. Okrem toho bude verejne sprístupnený veľký, harmonizovaný súbor údajov s otvoreným prístupom na podporu ďalšieho výskumu. Tím projektu tiež skúma nadväzujúce iniciatívy, vrátane potenciálnej európskej siete včasného varovania pre extrémne udalosti a projekty, ktoré kombinujú túto metodiku s predpovedaním založeným na umelej inteligencii (AI-based forecasting).
Projekt ukázal, že budovanie odolnejšej a udržateľnejšej budúcnosti je „spôsob spolupráce naprieč disciplínami a hranicami“. JRi



