Dňa 24. októbra 2025 v Bruseli sa lídri 27 členských štátov EÚ stretli za účelom prerokovania ambícií v oblasti klimatických cieľov — najmä preto, že sa blíži významný summit COP30 v Brazílii (11.–22. november 2025). Cieľom je dohodnúť emisný cieľ na rok 2040, ktorý by mal viesť k približne 90-percentnému zníženiu emisií oproti úrovniam z roku 1990.  Napriek tomu však nedošlo k finálnemu rozhodnutiu — lídri stanovili najmä rámcové podmienky, za ktorých sú ochotní súhlasiť s konkrétnym cieľom.

Kľúčové požiadavky a podmienky

1. Flexibilita a revízia cieľov
   Lídri trvajú na tom, že ak bude schválený cieľ, musí existovať mechanizmus revizie – teda možnosť prípadnej úpravy cieľa neskôr, ak sa situácia zmení (napr. v dôsledku hospodárskej situácie, technológií, medzinárodného vývoja).
   Zástupcovia krajín ako Poland či Czech Republic označili pôvodné navrhované čísla za „neuskutočniteľné“.
2. Zapojenie uhlíkových kreditov
   Jednou z podmienok je, že k dosiahnutiu cieľa sa môže počítať „primeraná úroveň“ využitia uhlíkových kreditov. Lídri vyzvali komisiu, aby vo svojom návrhu zahrnula limit a podmienky pre započí­tanie kreditov.
   Pôvodne sa hovorilo o kreditovom limite 3 % emisií národného cieľa, avšak toto číslo nepresvedčilo „tvrdších“ partnerov.
3. Ochrana kľúčových priemyselných sektorov
   EÚ lídri vyjadrili, že pri prijímaní cieľa sa musí zohľadniť postavenie automobilového sektora, ťažkého priemyslu a energetiky — ktoré čelia silnej konkurencii (napr. z Číny) a zároveň vysokým investičným nákladom na dekarbonizáciu.
   Najmä automobilky v EÚ prechádzajú na elektrické vozidlá, čo prináša tlak na výrobcov.
4. Tempo a overiteľnosť pre rok 2035
   Komisia navrhla, že cieľ pre rok 2040 by mal byť sprievodným krokom k cieľu „net-zero“ v roku 2050. Lídri požadujú, aby bol dohodnutý aj cieľ pre rok 2035 (napr. zákaz nových spaľovacích motorov) alebo na druhej strane jasný harmonogram.

Kontext a výzvy

• EÚ už dosiahla približne 37 % zníženie emisií oproti roku 1990.
• Avšak rastúci tlak inflácie, rastúce náklady energie, konkurencia z mimo EÚ či politické posuny smerom k populizmu stavajú ambiciózne ciele pod tlakom.
• Podľa analytikov je tento summit a príprava cieľa „zásadným medzníkom“ — ak EÚ nezačne jasnejšie stanovovať rámec, môže stratiť svoju vedúcu pozíciu v klimatickej politike.
• Odborníci varujú: „Ak dôraz na flexibilitu a zjednodušenie sa stane zámienkou pre oslabenie ambícií alebo odklad implementácie, môže dôjsť k strate dôvery“.

Čo môžeme očakávať ďalej

• V najbližších dňoch a týždňoch bude pokračovať intenzívne vyjednávanie medzi hlavami štátov a vládami v EÚ.
• Návrh komisie bude zahŕňať číselný cieľ (napr. –90 % v roku 2040) a doplnkové mechanizmy: kreditovanie, revíziu, ochranu hospodárstva.
• Po dohode by nasledovala legislatívna cesta: Rada a Európsky parlament by schvaľovali nový klimatický rámec EÚ, vrátane novej legislatívy k energetike, doprave, priemyslu a vylúčeniu fosílnych palív.

Význam pre Slovensko a región

Pre slovenskú ekonomiku, ktorá je silno závislá na automobilovom vývoze, ťažbe a spracovaní surovín, budú požiadavky EÚ predstavovať výzvu aj príležitosť. Na jednej strane budú musieť firmy zintenzívniť dekarbonizáciu, investovať do čistých technológií. Na druhej strane, EÚ chce byť lídrom v „zelených technológiách“, čo otvára trh pre inovácie a nové odvetvia.

Stretnutie lídrov EÚ v októbri 2025 ukázalo, že hoci ambícia existuje (–90 % v roku 2040), prijatie konkrétneho rámca bude závisieť od kompromisov — flexibilita, revízia, ochrana hospodárstva a zahrnutie uhlíkových kreditov. Ďalšie kroky v nasledujúcich týždňoch rozhodnú, či EÚ zostane globálnym lídrom klimatickej akcie alebo sa ocitne v úlohe doháňača. CO2AI