Parížska dohoda, prijatá v roku 2015, predstavuje medzinárodný záväzok, ktorého cieľom je obmedziť globálny nárast priemernej teploty do roku 2100 výrazne pod 2 °C v porovnaní s predindustriálnymi úrovňami, pričom sa má usilovať o udržanie pod 1,5 °C. Tento cieľ sa dosahuje prostredníctvom národne stanovených príspevkov (NDCs) jednotlivých krajín.

Nové probabilistické hodnotenie zmien klimatických vyhliadok v období po Parížskej dohode (2015 – 2024), založené na štatistickom Bayesovskom prístupe, prináša zmiešané výsledky. Analýza, ktorá vychádza z rovnice vyjadrujúcej emisie ako súčin populácie, HDP na obyvateľa a uhlíkovej intenzity, potvrdzuje, že úsilie o zmiernenie emisií oxidu uhličitého bolo viac ako vyvážené rýchlym ekonomickým rastom.

Významný pokrok v intenzite, napriek tomu nárast emisií

Údaje z prvých deviatich rokov fungovania Parížskej dohody (2016 – 2024) ukázali podstatné zlepšenie v jednej z kľúčových zložiek: uhlíková intenzita (emisie CO2 na jednotku HDP). Svetová uhlíková intenzita klesla o 25 % v rokoch 2015 až 2024, čo predstavuje ročné tempo zlepšenia 3,1 %. Toto tempo je výrazne rýchlejšie ako historický priemer z rokov 1960 – 2015, ktorý bol len 1,1 % ročne.

Napriek tomuto výraznému pokroku, celkové emisie CO2 na celom svete nielenže neklesli, ale podstatne vzrástli o 5,6 % (priemerný ročný nárast 0,6 %) v post-Parížskom období.

Hlavný dôvod, prečo emisie naďalej stúpali, spočíva v metrike ekonomického rastu: svetový Hrubý domáci produkt (HDP). Svetový HDP (meraný na báze parity kúpnej sily, PPP) narástol v období 2015 – 2024 o 41 %, čo predstavuje ročný nárast 3,9 %. Tento rýchly ekonomický rast viac ako zrušil ročné zlepšenie uhlíkovej intenzity (3,1 % ročne). Táto dynamika ilustruje, prečo je klimatická zmena označovaná za „super zložitý problém“, keďže rýchly ekonomický rast, ktorý je ašpiráciou mnohých vlád, viedol k dramatickému ústupu v znižovaní emisií.

Rozdiely vo svetových ekonomikách

Rozličné svetové ekonomiky preukázali odlišné výsledky:

• Čína dosiahla vynikajúce zníženie uhlíkovej intenzity (37 % pokles), čím splnila a mierne prekonala svoj cieľ NDC-1. Avšak jej mimoriadne rýchly ekonomický rast viedol k masívnemu nárastu celkových emisií CO2 o 18 %.
• USA zaznamenali pokles emisií CO2 o 10 % (čo sa blíži k ich cieľu NDC-1, ktorým bolo zníženie o 15 %) a pokles uhlíkovej intenzity o 32 %.
• Nemecko znížilo emisie CO2 o 28 % a uhlíkovú intenzitu o 37 %.

Zaujímavé je, že hoci Čína, USA a Nemecko dosiahli podobné percentuálne zlepšenia v uhlíkovej intenzite (v rozsahu 32–37 %), ich absolútne úrovne intenzity sa dramaticky líšia: intenzita USA je približne o 50 % vyššia ako v Nemecku, zatiaľ čo intenzita Číny je viac ako trojnásobná v porovnaní s Nemeckom. To naznačuje, že krajiny s vyššími emisiami majú značný priestor na rýchle a masívne zlepšenie.

Dôsledky pre globálne otepľovanie

V dôsledku toho, že celkové emisie napriek zlepšeniu intenzity vzrástli, sa očakávaný nárast globálnej priemernej teploty do roku 2100 znížil iba skromne. Kým na základe údajov do roku 2015 sa očakávalo oteplenie o 2,6 °C, nové údaje do roku 2024 posunuli túto prognózu len na 2,4 °C.

Pravdepodobnosť, že sa podarí udržať oteplenie pod 2 °C, zostala nízka – na úrovni 17 %. Avšak riziko najkatastrofálnejšieho oteplenia (nad 3 °C) sa podstatne znížilo, z 26 % na 9 %.

Pre dosiahnutie cieľa 2 °C by bolo nutné, aby všetky krajiny splnili svoje ambicióznejšie záväzky NDC-2 a pokračovali v tomto tempe aj po roku 2030 (tzv. scenár „Continued“). V takom prípade by sa predpokladaný nárast teploty znížil na 2,0 °C a pravdepodobnosť udržania pod 2 °C by dosiahla 53 %. Ak by sa však splnili iba pôvodné ciele NDC-1 a úsilie by pokračovalo, pravdepodobnosť udržania pod 2 °C by bola len 34 %. Na dosiahnutie 66 % pravdepodobnosti udržania teploty pod 2 °C si najväčší emitenti vyžadujú ďalšie zvýšenie cieľov NDC (napr. Čína o 13 % a USA o 14 % nad rámec NDC-1). JRi

Viac informácií: Jitong Jiang a kol., Úsilie o zmiernenie zmeny klímy s cieľom znížiť emisie oxidu uhličitého a splniť Parížsku dohodu bolo kompenzované hospodárskym rastom, Communications Earth & Environment (2025).