Klimatická zdatnosť, známa tiež ako uhlíková zdatnosť, predstavuje kľúčovú schopnosť pre 21. storočie. Táto zdatnosť popisuje, ako sú jednotlivci, firmy a mestá pripravení čeliť výzvam vyplývajúcim zo zmeny klímy. Nejde len o pasívne poznanie problémov, ale o aktívnu implementáciu riešení – či už ide o znižovanie emisií skleníkových plynov (mitigáciu), alebo o adaptáciu na dôsledky extrémneho počasia, ako sú horúčavy a povodne. Byť klimaticky zdatný znamená mať schopnosť robiť informované úsudky a prijímať účinné rozhodnutia týkajúce sa využívania a hospodárenia s uhlíkom, a to prostredníctvom individuálnej zmeny správania aj kolektívnej akcie. Dnes je jasné, že tieto dva smery – príprava a znižovanie emisií – musia ísť ruka v ruke.

Mestá a obce: Zelená infraštruktúra a odolnosť

Mestá po celom svete sú dvojsečným mečom v klimatickej kríze: výrazne prispievajú k emisiám CO₂ (najmä prostredníctvom budov a dopravy), no zároveň najintenzívnejšie pociťujú dôsledky otepľovania, ako sú búrky, suchá a horúčavy. Preto pripravujú komplexné klimatické plány.

Príkladom je Bratislava, ktorá prijala Akčný plán udržateľnej energetiky a klímy (SECAP), cieľom ktorého je znížiť emisie o 55 % do roku 2030 (oproti roku 2005) a dosiahnuť klimatickú neutralitu do roku 2050. Medzi kľúčové opatrenia patria rozsiahle zatepľovanie budov, modernizácia verejného osvetlenia na LED technológie, rozvoj elektromobility, zahŕňajúci budovanie 400 nových nabíjacích staníc, a rozširovanie električkovej siete.

Klimaticky zdatné mestá tiež masívne investujú do zelenej infraštruktúry, ktorá je podľa Európskej environmentálnej agentúry veľmi účinným prostriedkom proti mestskému prehrievaniu a povodniam. Stromy a rastliny prirodzene tienia, ochladzujú vzduch odparovaním vody a filtrujú znečisťujúce látky. Parky a zelené strechy sú schopné pohltiť značné množstvo dažďovej vody, čím zmierňujú riziko záplav. Preto mnohé mestá, vrátane Bratislavy, zriaďujú mestsko-klimatické osi, vysádzajú klíma-priateľské stromy v uliciach a investujú do vsakovacích a retenčných zariadení na zadržiavanie vody.

V rámci programov Dohovoru starostov (Covenant of Mayors) spájajú mestá úsilie o mitigáciu a adaptáciu. Bratislava získala granty EHP na projekty, ktoré sa koncentrovali na zelené strechy, vsakovanie dažďovej vody a výsadbu stromov pre chladenie mestských štvrtí. Podobne aj iné slovenské mestá (napríklad Košice) pripravujú adaptačné plány zamerané na zvýšenie odolnosti voči povodniam a horúčavám. Tieto kroky chránia najzraniteľnejších obyvateľov (deti, starí ľudia) pred klimatickými extrémami a zlepšujú kvalitu ovzdušia.

Firmy: Meranie uhlíkovej stopy a ESG

Klimatická zdatnosť je dnes kľúčová aj pre podnikateľský sektor. Firmy merajú svoju klimatickú výkonnosť, predovšetkým uhlíkovú stopu, ktorá kvantifikuje produkované emisie skleníkových plynov. Emisie sa rozlišujú na tri kategórie:

• Scope 1: Priame emisie z vlastnej výroby a vozového parku.
• Scope 2: Emisie z nakúpených energií, napríklad elektriny.
• Scope 3: Nepriame emisie, napríklad z dodávateľského reťazca a používania výrobkov.

Medzinárodné normy ako GHG Protocol či ISO 14064 pomáhajú firmám tieto údaje sumarizovať.

Výsledky meraní sa odrážajú v ESG ratingoch (Environmental, Social, Governance), ktoré hodnotia, ako efektívne firma riadi environmentálne a sociálne riziká. Klimaticky zdatná firma stanovuje ambiciózne ciele, často v súlade s Parížskou dohodou, a investori dnes požadujú jasnú stratégiu na znižovanie emisií a pravidelné klimatické reporty (napríklad podľa ESRS alebo TCFD smerníc).

Opatrenia klimaticky zdatných firiem zahŕňajú investície do obnoviteľných zdrojov energie, zvýšenie energetickej efektívnosti výrobných procesov, prechod na elektrické vozidlá a zmenu dodávateľských praktík (napr. používanie 100 % zelenej elektriny alebo udržateľných surovín). Napríklad potravinársky koncern Danone sa zaviazal k dosiahnutiu uhlíkovej neutrality v celom svojom dodávateľskom reťazci do roku 2050 a využíva iniciatívu Science Based Targets (SBTi). Podobne Heineken Slovensko si vytýčil uhlíkovú neutralitu vo výrobe do roku 2030 a v celom hodnotovom reťazci do roku 2040, pričom „net-zero“ v zmysle SBTi štandardu znamená zníženie CO₂ na minimum a kompenzovanie maximálne 10 % zvyšku.

Nové výskumy z Harvard Business School potvrdzujú, že 45 % veľkých amerických spoločností z „klimaticky významných“ odvetví v roku 2023 investovalo do klimatických riešení alebo ich vyvíjalo. Tieto firmy vidia v prechode na nízkouhlíkové technológie nielen povinnosť, ale aj obchodnú príležitosť.

Jednotlivci: Od správania k systémovej zmene

Nakoniec, klimatická zdatnosť je nevyhnutná aj pre každého jednotlivca. Je dôležité prepájať znižovanie vlastnej uhlíkovej stopy s pripravenosťou na extrémne javy.

V oblasti energetiky môžu domácnosti prispieť výmenou žiaroviek za LED, zateplením budov, inštaláciou solárnych panelov a efektívnych spotrebičov. Podľa WRI patrí inštalácia obnoviteľných zdrojov energie a zvýšenie energetickej efektívnosti domácností medzi najvýznamnejšie kroky.

V doprave je zásadné uprednostniť pešiu chôdzu, bicykel alebo verejnú dopravu pred jazdou autom. Výskum WRI ukazuje, že vzdanie sa osobného auta má obrovský vplyv a znižuje emisné zaťaženie približne rovnako ako kompostovanie v prípade 77 ľudí. Ďalej je dôležité obmedziť leteckú dopravu a nahradiť ju vlakom či online stretnutiami.

Vo strave a spotrebe môže prechod na viac rastlinných jedál a obmedzenie mäsa a mliečnych výrobkov významne znížiť osobné emisie; vegánska strava dnes šetrí približne tonu CO₂ ročne (asi šestinu priemernej ročnej uhlíkovej stopy). Dôležité je tiež nakupovať lokálne, obmedzovať plytvanie potravinami a používať opakovane použiteľné obaly (napr. látkové tašky).

Zároveň sa musíme pripraviť na to, že počasie bude extrémnejšie. Jednotlivci môžu zvládať horúčavy a búrky sadením stromov v okolí domu, inštaláciou účinného tienenia (rolety, markízy) a úpravou záhrady pre lepšie odvádzanie dažďovej vody. V prípade horúčav je nutné piť veľa tekutín a vyhýbať sa prudkému slnku. Počas prívalových dažďov je zas dôležité zabezpečiť priechodnosť odtokov a chrániť majetok protizáplavovými zábranami.

Klimaticky zdatný človek nesmie zostať ľahostajný. Môže sa zapájať do komunitných aktivít (výsadba stromov, komunitné záhrady), podporovať environmentálne organizácie a šíriť informácie. Občania majú tiež možnosť tlačiť na zodpovednú politiku, voliť lídrov, ktorí berú klímu vážne, a aktívne požadovať klimatické opatrenia na všetkých úrovniach. Kombinácia malých každodenných krokov a zapojenia sa do verejnej diskusie tvorí kumulatívny efekt našej klimatickej zdatnosti.

Celkový komplexný prístup – od budovania zelenej infraštruktúry v mestách, cez ESG záväzky firiem až po zmenu životného štýlu jednotlivcov – zabezpečuje, že nás zmena klímy neprekvapí, ale posilní. Stávame sa skutočne klimaticky zdatnými. JRi