Európska únia (EÚ) spustila novú iniciatívu zameranú na zosúladenie svojich ambicióznych klimatických cieľov s vonkajšou činnosťou: Partnerstvá pre čistý obchod a investície (CTIPs). Tieto partnerstvá, iniciované v rámci rámca Clean Industrial Deal, predstavujú kľúčový nástroj EÚ na zabezpečenie jej konkurenčnej pozície a zároveň na dodržiavanie jej klimatického a konkurenčného programu. Ich hlavným cieľom je preformovať závislosti v globálnych dodávateľských reťazcoch, podporiť spoluprácu s partnerskými krajinami v oblasti čistej energie a čistých technológií a podporiť industrializáciu zameranú na dekarbonizáciu.

Prvé rokovania o CTIP sa začali v marci 2025 s Južnou Afrikou. Tieto partnerstvá majú preklenúť medzeru medzi komplexnými, časovo náročnými Dohodami o voľnom obchode (FTAs) a menej záväznými nástrojmi, ako sú Memorandá o porozumení (MoUs) o kritických surovinách. Na rozdiel od MoUs, CTIPy ponúkajú flexibilnejší, cielenejší a rýchlejší prístup k sektorovým dohodám, ktoré sú nevyhnutné pre strategické hodnotové reťazce s nulovými emisiami, napríklad v oblasti komponentov batérií alebo ocele.

Zosúlaďovanie priemyslu a klímy

Úspech CTIPov závisí od ich schopnosti priniesť merateľné zmeny a podporiť zelenú industrializáciu u partnerov. Kľúčovou podmienkou je zosúladenie priemyselných politík a priorít EÚ s cieľmi partnerov. Partneri EÚ hľadajú zelenú industrializáciu, pridanú hodnotu a spravodlivú transformáciu (just transitions). Preto by CTIPy mali slúžiť ako platforma pre dialóg a spoločné určovanie priorít, ktoré sú priamo spojené s dekarbonizáciou a priemyselným rozvojom.

Regulačná spolupráca je základným pilierom CTIPs. Mala by spájať ciele EÚ v oblasti čistého obstarávania – teda stimulov pre nákup produktov na základe kritérií, ktoré presahujú len cenu – so spoločnými normami udržateľnosti. Tieto partnerstvá sa musia vyhnúť predpisovaniu a namiesto toho identifikovať spoločné oblasti spolupráce.

Mobilizácia financií pre klimatické ciele

Na to, aby boli CTIPy kredibilné a účinné, musia mobilizovať dodatočné investície vo veľkom meradle. Iba verejné investície nestačia, a mnohé rozvojové krajiny sú obmedzené vysokými nákladmi na kapitál. CTIPy by mali preto spájať dodatočné verejné financovanie s inovatívnymi finančnými nástrojmi – ako sú záruky a zmiešané financovanie – s cieľom znížiť riziká a mobilizovať súkromné financie pre čisté technológie a zelené odvetvia.

EÚ má tiež príležitosť podporiť partnerov v prístupe k vertikálnym klimatickým fondom (centralizované štruktúry poskytujúce financie pre opatrenia v oblasti klímy) a uvoľniť počiatočné investície v zelenom priemysle prostredníctvom dodatočných záruk a rozvojového financovania. Ďalšou možnosťou je usmerňovať Iniciatívu globálnych zelených dlhopisov (Global Green Bonds Initiative) Európskej investičnej banky (EIB) s cieľom pomôcť partnerom rozvíjať ich trh zelených dlhopisov.

Južná Afrika: Test účinnosti v dekarbonizácii

Partnerstvo EÚ so Južnou Afrikou slúži ako dôležitý test, ako sa dá obchod, investície a dekarbonizácia integrovať do novej generácie strategických partnerstiev. Južná Afrika je kľúčový obchodný partner EÚ so silnými ambíciami v oblasti výroby vodíka a batérií.

Napriek už existujúcemu Just Energy Transition Partnership (JETP), úspech CTIP bude závisieť od preukázania jeho pridanej hodnoty. Pretrvávajú však otvorené otázky priamo súvisiace s klímou: napríklad, či EÚ dokáže efektívne podporiť dekarbonizáciu sektora kvapalných palív v Južnej Afrike (čo je kľúčová požiadavka juhoafrickej strany), a ako sa podarí riadiť napätia súvisiace s Mechanizmom kompenzácie uhlíka na hraniciach EÚ (CBAM).

Na záver, rokovania o CTIPoch sú pre EÚ príležitosťou nielen riešiť geoeonomické závislosti, ale aj štruktúrovať investície pre sektorovo špecifickú dekarbonizáciu, čím sa EÚ etabloje ako spoľahlivý partner v globálnej transformácii. JRi