Digitalizácia je často prezentovaná ako nástroj pokroku, no jej nekontrolovaná expanzia má aj tienistú stránku. Rastúci dopyt po dátových centrách, živený najmä popularitou umelej inteligencie (AI), riskuje podkopanie klimatických cieľov Európskej únie, destabilizáciu energetických systémov a prehlbovanie environmentálnych a sociálnych nerovností.

Rastúci energetický dopyt a vplyv AI

Infraštruktúra AI sa stáva jednou z najväčších environmentálnych výziev digitálneho veku. Dátové centrá, ktoré slúžia ako fyzická chrbtica digitálnych služieb, vyžadujú obrovské množstvo energie na napájanie serverov a chladiace mechanizmy. Medzinárodná energetická agentúra (IEA) explicitne označila dátové centrá poháňané AI za hlavný štrukturálny faktor globálneho nárastu dopytu po elektrine o 4,3 % v roku 2024. Navyše, dátové centrá prispeli k rastu spotreby elektriny v sektore budov takmer 60 % v minulom roku.

V Európe sa očakáva, že spotreba dátových centier sa do roku 2030 strojnásobí, stúpajúc z približne 62 terawatthodín (TWh) na vyše 150 TWh, čím sa ich podiel na celkovej európskej spotrebe zvýši z 2 % na približne 5 %. Pre porovnanie, v Írsku už dopyt po energii z dátových centier predstavuje približne 18 % celkovej spotreby elektriny v krajine.

AI algoritmy – najmä fázy trénovania komplexných modelov – vyžadujú enormný výpočtový výkon a špecializovaný hardvér, ako sú grafické procesorové jednotky (GPU) a jednotky na spracovanie tenzorov (TPU). To vedie k masívnemu rozširovaniu hyperscale dátových centier, ktoré sú navrhnuté pre škálovateľnosť a vysokú priepustnosť.

Environmentálne a sociálne dôsledky

Vplyv dátových centier presahuje spotrebu elektriny. Predstavujú aj značnú záťaž pre vodné zdroje, pretože na chladenie vyžadujú veľké objemy čistej vody. Napríklad jeden dátový center Google spotrebuje približne 450 000 galónov (približne 1,7 milióna litrov) vody denne. Samotné modely AI, ako je ChatGPT, spotrebujú asi dva litre vody na každých 10 až 50 zadaných dotazov.

Rýchle zastarávanie hardvéru (napríklad GPU s životnosťou 3–5 rokov) navyše prispieva k masívnej produkcii elektronického odpadu (e-waste). Konštrukcia infraštruktúry dátových centier si vyžaduje rozsiahlu ťažbu surovín, vrátane medi, lítia a kobaltu, čo prehlbuje ekologickú degradáciu a sociálne problémy v dodávateľských reťazcoch.

Sociálne nerovnosti sú zhoršované aj na lokálnej úrovni. Vo Virgínii (USA) a Dubline (Írsko) sa miestne komunity sťažujú na nadmerné využívanie vody a zaťaženie energetických sietí, čo môže viesť k rastu nákladov na energie pre nízkopríjmové domácnosti.

Nedostatočná stratégia EÚ a odporúčania

Európska únia v súčasnosti postráda ucelenú víziu pre reguláciu AI a jej infraštruktúry. Hoci iniciatívy ako Smernica o energetickej efektívnosti (EED) vyžadujú povinné monitorovanie spotreby energie (pre dátové centrá s výkonom >500 kW), neukladajú záväzné ciele na zníženie spotreby energie a vody.

Súčasné snahy o udržateľnosť sa sústreďujú najmä na efektivitu. Avšak táto „pasca efektívnosti“ (Jevonsov paradox) je len dočasným riešením, pretože širšie a lacnejšie využívanie technológií neguje environmentálne zisky. Navyše, používanie Záruk pôvodu (GOs) alebo Certifikátov obnoviteľnej energie (RECs) umožňuje spoločnostiam tvrdiť, že sú „100% obnoviteľné“, aj keď ich elektrina pochádza zo sietí závislých od fosílnych palív (tzv. greenwashing).

Preto je kľúčové prijať princípy dostatočnosti. To znamená:

1. Zavedenie právne záväzných, sektorovo špecifických cieľov na zníženie spotreby energie a emisií.
2. Optimalizácia existujúcej infraštruktúry pred povolením novej výstavby.
3. Uprednostňovanie AI aplikácií s vysokou spoločenskou hodnotou (napr. zdravotníctvo alebo veda) pred neesenciálnymi aplikáciami, ako je personalizovaná reklama alebo generovanie masového obsahu.
4. Integrácia dátových centier do národných energetických stratégií a zabezpečenie, že obnoviteľné zdroje spĺňajú prísne kritériá „adicionality“.

Bez ambicióznych, vynútiteľných a holistických cieľov, ktoré idú nad rámec samotnej efektívnosti a transparentnosti, sú klimatické ciele EÚ ohrozené. JRi