Biodiverzita, základ nášho ekosystému, ktorý nám poskytuje potravu, energiu, lieky a materiály, čelí bezprecedentným zmenám. Za posledných 50 rokov došlo k významnému úbytku prírody, pričom 75 % pevniny a 66 % oceánskych oblastí bolo výrazne zmenených, a viac ako 85 % mokradí zaniklo. Tieto zmeny viedli k významnej strate biodiverzity, pričom stále rastúci počet druhov rastlín a živočíchov čelí hrozbe vyhynutia. Päť hlavných hrozieb pre biodiverzitu – zmeny vo využívaní pôdy a mora, priame využívanie organizmov, zmena klímy, znečistenie a invázia cudzích druhov – sú explicitne spojené s ľudským správaním.

Napriek jasnému spojeniu medzi ľudskými činnosťami a stratou biodiverzity sú behaviorálne vedy prekvapivo málo zastúpené v ochranárskej literatúre. To obmedzuje účinnosť intervencií zameraných na udržateľnú zmenu správania. Práve na túto medzeru sa zameriava komplexná literárna štúdia s názvom „The Behaviour-Biodiversity Nexus: A Comprehensive Literature Review“, ktorú vypracovali K. Mitev a M. Dupoux v roku 2025 pre Úrad pre publikácie Európskej únie.

Ciele a rozsah štúdie

Cieľom tejto systematickej literárnej prehľadovej štúdie je preskúmať a identifikovať spôsoby, ako môžu byť poznatky z behaviorálnych vied (behaviorálne poznatky) účinne začlenené do tvorby politík, ktoré sú nielen dobre informované a účinné, ale aj pružné a reagujú na povahu ľudského správania. Štúdia je súčasťou širšieho projektu Európskej komisie, ktorý sa snaží zosúladiť výskumnú agendu behaviorálnych vied s budúcim formovaním politiky v oblasti biodiverzity. Jej závery majú informovať Stratégiu EÚ v oblasti biodiverzity do roku 2030 a Nariadenie o obnove prírody (Nature Restoration Law).

Štúdia skúma aplikáciu behaviorálnych vied v celej oblasti biodiverzity, vrátane ochrany, obnovy a tvorby politík, pričom zohľadňuje rôznorodé skupiny aktérov, ako sú poľnohospodári, rybári, podniky a občania. Počas vyhľadávania literatúry bolo identifikovaných 11 070 dokumentov, z ktorých 154 bolo vybraných na podrobnú analýzu. Väčšina z nich bola publikovaná po roku 2014, čo poukazuje na novosť témy.

Kľúčové zistenia a aktéri

Prehľad identifikoval, že intervencie šité na mieru pre konkrétne skupiny zainteresovaných strán, najmä poľnohospodárov a občanov, ukazujú sľubné výsledky, keď kombinujú finančné stimuly s behaviorálnymi podnetmi (nudges) a sociálnymi normami.

1. Poľnohospodári a biodiverzita: Táto skupina zainteresovaných strán dostala v literatúre najväčšiu pozornosť. Pozitívne vnímanie vplyvov ochrany prírody, vyššia úroveň vzdelania, sociálne a osobné motivácie a environmentálne uvedomenie zvyšujú pravdepodobnosť, že poľnohospodári budú vykonávať pro-biodiverzitné postupy. Dôležitú úlohu zohrávajú aj sociálne normy a vplyv rovesníkov. Medzi hlavné bariéry patria nedostatok informovanosti, ekonomické a časové náklady, zložitosť programov a byrokracia. Efektívne intervencie zahŕňajú personalizované správy, empatické podnety a kombinované stimuly.
2. Občania a biodiverzita: Motivátory zapojenia občanov zahŕňajú spojenie s prírodou (najmä skúsenosti z detstva), vnútorné motivácie (radosť, učenie, estetická spokojnosť), sociálne normy a efektívnu komunikáciu. Bariérami sú medzery vo vedomostiach, vnímaná neefektívnosť individuálnych činov a časové obmedzenia. Návštevy zoologických záhrad a akvárií môžu pozitívne ovplyvniť vedomosti a postoje, ale samotné vzdelávanie nestačí na podporu zmeny správania.
3. Odborníci a akademická obec: Štúdia volá po silnejšej integrácii behaviorálnych vied do úsilia o ochranu biodiverzity a zdôrazňuje potrebu zapojenia sociálnych vedcov a odborníkov v oblasti verejného zdravia. Navrhuje sa prechod od intervencií zameraných na jednotlivca k systémovým zmenám, ktoré riešia štrukturálne bariéry, ako sú dotácie poškodzujúce životné prostredie, korporátne záujmy a nedostatočná správa vecí verejných.

Výzvy a budúce smery

Štúdia odhalila geografické medzery, pričom Latinská Amerika a Afrika sú výrazne podreprezentované. Existuje tiež nedostatok dlhodobých štúdií o udržateľnosti zmeny správania. Metodologické medzery zahŕňajú silný dôraz na kvantitatívne údaje, spoliehanie sa na sebahodnotené údaje namiesto pozorovaného správania a krátkodobé zameranie väčšiny štúdií. Pre zvýšenie účinnosti je potrebné kombinovať behaviorálne nástroje s tradičnými politikami, ako sú finančné stimuly alebo regulačné opatrenia.

Záverom, prehľad zdôrazňuje, že behaviorálne vedy môžu zohrať významnú úlohu pri ochrane biodiverzity. Je však potrebné prekonať existujúce medzery prostredníctvom interdisciplinárnych prístupov, robustných metodológií a dlhodobých údajov, aby sa zabezpečila spoľahlivosť a použiteľnosť výskumných zistení. Takýto posun je nevyhnutný pre efektívnejšie riešenie komplexných hrozieb pre biodiverzitu. JRi