Podľa Medzinárodnej energetickej agentúry (IEA) je dosiahnutie nulových čistých emisií do roku 2050 ambiciózny, ale stále dosiahnuteľný cieľ, ktorý si vyžaduje nasadenie širokého portfólia nízkouhlíkových technológií a možností znižovania emisií.

Hlavné piliere pre dosiahnutie nulových čistých emisií do roku 2050:

1. Zrýchlené nasadenie obnoviteľných zdrojov energie: Trojnásobné zvýšenie globálnej inštalovanej kapacity obnoviteľných zdrojov energie na 11 000 gigawattov (GW) do roku 2030 predstavuje najväčší príspevok k znižovaniu emisií do roku 2030. Do roku 2050 budú obnoviteľné zdroje poskytovať takmer tri štvrtiny celkovej dodávky energie.
2. Zlepšovanie energetickej účinnosti a znižovanie dopytu po energii: Zdvojnásobenie ročnej miery zlepšenia energetickej náročnosti do roku 2030, čo ušetrí ekvivalent všetkej spotreby ropy v cestnej doprave dnes. To zahŕňa aj efektívnejšie využívanie materiálov a zmeny v správaní.
3. Zrýchlená elektrifikácia koncových použití: Kľúčové technológie ako elektrické vozidlá (EV) a tepelné čerpadlá povedú k elektrifikácii energetického systému, čím prispejú k takmer jednej pätine zníženia emisií do roku 2030. Do roku 2050 má elektrina pokryť 53 % celkovej konečnej spotreby.
4. Výrazné zníženie emisií metánu: Zníženie emisií metánu z energetického sektora o 75 % do roku 2030 je jednou z nákladovo najefektívnejších príležitostí na obmedzenie globálneho otepľovania v krátkodobom horizonte.
5. Rozvoj a rozsiahle nasadenie inovačných technológií: Technológie, ktoré sú v súčasnosti vo fáze demonštrácie alebo prototypu, sú nevyhnutné, pričom sa očakáva, že do roku 2050 sa na ne bude spoliehať približne 35 % zníženia emisií. To zahŕňa zachytávanie, využívanie a skladovanie uhlíka (CCUS), vodík a palivá na báze vodíka a udržateľnú bioenergiu.
6. Budovanie a modernizácia infraštruktúry: Vyžaduje sa rozsiahle rozšírenie a modernizácia elektrických prenosových a distribučných sietí (približne o 2 milióny kilometrov ročne do roku 2030), ako aj vybudovanie infraštruktúry pre CO2 (30 000 až 50 000 km potrubí do roku 2030) a vodík.
7. Medzinárodná spolupráca a spravodlivá transformácia: Spravodlivá a účinná medzinárodná spolupráca je nevyhnutná na urýchlenie prechodu na čistú energiu, najmä v rozvíjajúcich sa ekonomikách, ktoré potrebujú zvýšenú finančnú podporu a prekonanie prekážok financovania.

Kľúčové technológie v krátkodobom (do roku 2030) a dlhodobom (do roku 2050) horizonte:

Krátkodobý horizont (do roku 2030): Väčšinu zníženia emisií do roku 2030 zabezpečia technológie a opatrenia, ktoré sú už dnes dostupné, škálovateľné a nákladovo efektívne.

• Solárna fotovoltika (PV) a veterná energia: Sú najväčším prispievateľom k znižovaniu emisií v krátkodobom horizonte. Očakáva sa, že do roku 2030 sa kapacita solárnej PV zvýši päťnásobne.
• Elektrické vozidlá (EV) a tepelné čerpadlá: Poháňajú elektrifikáciu v doprave a budovách. Predaj elektrických automobilov má dosiahnuť dve tretiny predaja nových automobilov do roku 2030.
• Energetická účinnosť zariadení: Zlepšenie technickej účinnosti zariadení, ako sú elektromotory a klimatizácie, a prechod na efektívnejšie palivá, najmä elektrinu.
• Čisté riešenia pre varenie: Dosiahnutie univerzálneho prístupu k čistým technológiám varenia do roku 2030, čo znižuje emisie metánu a zlepšuje účinnosť.
• Znižovanie emisií metánu: Opatrenia na zastavenie neurgentného spaľovania a odvzdušňovania plynu a univerzálne zavedenie programov detekcie a opravy únikov z prevádzok na fosílne palivá.

Dlhodobý horizont (po roku 2030 do roku 2050): Na dosiahnutie nulových čistých emisií sú nevyhnutné aj technológie, ktoré sú v súčasnosti vo fáze vývoja.

• Zachytávanie, využívanie a skladovanie uhlíka (CCUS): Kľúčové pre dekarbonizáciu ťažkého priemyslu (napr. cement, primárne chemikálie) a syntetického kerozínu, ako aj pre odstraňovanie CO2 z atmosféry (DACS). Spolu s vodíkom prispievajú k pätine zníženia emisií v rokoch 2030 až 2050.
• Vodík a palivá na báze vodíka: Dôležité pre znižovanie emisií v ťažkom priemysle (napr. výroba ocele na báze vodíka, amoniak) a diaľkovej doprave (syntetické palivá pre letectvo a lodnú dopravu). Do roku 2050 bude asi 80 % celkového vodíka a palív na báze vodíka využívaných v priemysle a doprave.
• Jadrová energia: Očakáva sa, že jej kapacita sa viac ako zdvojnásobí, zo 417 GW v roku 2022 na 916 GW v roku 2050.
• Pokročilé batériové technológie: Vrátane sodíkovo-iónových batérií a batérií s vyššou energetickou hustotou pre náročné aplikácie.
• Priama elektrifikácia v ťažkom priemysle: Rozvoj technológií pre vysokoteplotné teplo, ako je priama elektrifikácia cementárskych pecí a elektrolýza železnej rudy.
• Udržateľná bioenergia: Moderná bioenergia zohráva dôležitú úlohu pri znižovaní emisií, najmä v diaľkovej doprave a ťažkom priemysle.

Tieto piliere a technológie tvoria základ aktualizovanej Cestovnej mapy IEA pre nulové čisté emisie, ktorá je nevyhnutná na udržanie cieľa 1,5 °C. JRi