Planéta čelí alarmujúcej miere straty biodiverzity, pričom približne jeden z ôsmich druhov rastlín a živočíchov je v súčasnosti ohrozený vyhynutím. V reakcii na túto naliehavú krízu vyzvali vedci na ochranu 30 % pevniny, vnútrozemských vôd a morí do roku 2030, cieľ známy ako „30 x 30“. Tento ambiciózny cieľ nedávno ratifikovalo 195 krajín a Európska únia prijatím Globálneho rámca pre biodiverzitu z Kunmingu a Montrealu (GBF) v decembri 2022. Dosiahnutie tohto cieľa si však vyžaduje bezprecedentné úsilie a značné rozšírenie chránených území, pretože v súčasnosti je chránených len 17,6 % súše a 8,6 % morských oblastí globálne.

Rozšírenie chránených území so sebou prináša rozsiahle požiadavky na zdroje a potenciálne konflikty medzi záujmami ochrany prírody, sociálnymi a ekonomickými záujmami. Úspešná implementácia takýchto opatrení závisí od politickej uskutočniteľnosti, ktorej kľúčovým aspektom je verejná mienka. Nová štúdia skúmala verejnú mienku v ôsmich krajinách na piatich kontinentoch (Argentína, Brazília, India, Indonézia, Južná Afrika, Španielsko, Švédsko a Spojené štáty), aby pochopila úroveň podpory a to, ako ju ovplyvňuje návrh politík.

Silná verejná podpora pre cieľ 30 x 30

Hlavným zistením štúdie je, že široká verejnosť v týchto ôsmich krajinách silne podporuje cieľ „30 x 30“. V súhrnnej vzorke je 82,4 % respondentov za cieľ, zatiaľ čo len 6,6 % je proti a 11 % je ľahostajných. Podpora je silná vo všetkých skúmaných krajinách, s najvýraznejšou podporou v Argentíne (87,9 %) a Brazílii (90 %) a o niečo nižšou, no stále silnou podporou vo Švédsku (66,3 %) a Spojených štátoch (71,2 %). Tieto zistenia naznačujú, že verejná mienka v súčasnosti nepredstavuje prekážku pre rozšírenie ochrany biodiverzity.

Faktory na individuálnej úrovni ovplyvňujúce podporu sú vo všeobecnosti podobné tým, ktoré sa prejavujú pri iných environmentálnych politikách. Vyššiu celkovú podporu prejavujú ženy, ľudia so záujmom o životné prostredie, tí, ktorí podporujú prerozdeľovanie príjmov a tí s vyššou dôverou vo vládu. Naopak, vek je negatívne spojený s podporou, zatiaľ čo mestská poloha, úroveň vzdelania a príjem nie sú vo väčšine krajín významnými prediktormi.

Vplyv návrhu politiky na podporu

Štúdia experimentálne testovala, ako rozdiely v návrhu politík môžu posilniť alebo spomaliť podporu, a to na medzinárodnej aj domácej úrovni.

Na medzinárodnej úrovni respondenti uprednostňujú režimy rozširovania, ktoré:

• Bohaté krajiny znášajú vyšší podiel nákladov spojených s rozšírením globálnych chránených území. V porovnaní s režimom, kde si krajiny platia vlastné náklady, vedie vyššia platba bohatých krajín k priemerne o 4,4 % vyššej preferencii režimu. Ak platia iba bohaté krajiny, je to uprednostňované pred rovnakým rozdelením nákladov.
• Všetky krajiny majú rovnakú zodpovednosť za ochranu oblastí.
• Nie je povolený obchod s umiestňovaním chránených oblastí (možnosť pre krajiny platiť za umiestnenie v zahraničí), s výnimkou respondentov z Indie a USA, ktorých to neodrádza.
• Viac krajín aktívne prispieva ku globálnej expanzii, pričom zvýšenie počtu prispievajúcich krajín z jednej tretiny na dve tretiny zvyšuje preferenciu režimu o 3,1 %.

Na domácej úrovni sú preferencie pre politické postoje vo všeobecnosti slabšie a existuje vyššia heterogenita medzi krajinami. Napriek tomu boli zistené kľúčové vplyvy:

• Uprednostňovanie prírodných hodnôt pri umiestňovaní a rozširovaní chránených území. Režim uprednostňujúci prírodu má o 5,1 % vyššiu pravdepodobnosť uprednostnenia v porovnaní s režimom uprednostňujúcim ekonomické hodnoty a o 2,8 % vyššiu pravdepodobnosť oproti sociálnym hodnotám. To naznačuje, že ľudia nechcú „papierové parky“, ale považujú životné prostredie za zásadné.
• Financovanie prostredníctvom daní z činností poškodzujúcich biodiverzitu alebo presunom finančných prostriedkov z environmentálnych či sociálnych investícií je vo všeobecnosti uprednostňované pred všeobecným zvýšením daní. Existujú však výnimky, napríklad v Južnej Afrike sú nové dane z aktivít poškodzujúcich biodiverzitu spojené s nižšou preferenciou.
• Možnosť, že chránené územia budú spravovať súkromné spoločnosti, odrádza respondentov z Indie, Indonézie, Švédska a USA, v porovnaní so štátnou správou. Obmedzenia prístupu do chránených území vo všeobecnosti nemajú taký vplyv na preferencie, s výnimkou Švédska a Spojených štátov.
• Respondenti, ktorí sú proti cieľu 30×30, a respondenti z vidieka prikladajú vyššiu hodnotu miernejším obmedzeniam prístupu (umožňujúcim udržateľnú obchodnú činnosť).

Závery pre tvorcov politík

Výsledky štúdie poskytujú cenné poznatky pre tvorcov politík pri navrhovaní účinných a politicky uskutočniteľných stratégií na dosiahnutie cieľa 30 x 30. Vzhľadom na silnú a konzistentnú verejnú podporu je rozšírenie chránených území politicky uskutočniteľným úsilím. Kľúčom je navrhovať politiky tak, aby rešpektovali preferencie občanov:

• Zabezpečiť, aby bohaté krajiny znášali väčšinu finančných nákladov na globálne rozšírenie.
• Uprednostniť umiestňovanie chránených území tak, aby prospievali prírode, a nie primárne sociálnym alebo ekonomickým záujmom.
• Zvoliť mechanizmy financovania, ktoré sa spoliehajú na prerozdelenie rozpočtu alebo špecifické dane z činností poškodzujúcich biodiverzitu, pred všeobecným zvýšením daní.
• Zohľadniť nižšiu podporu pre súkromne spravované chránené územia vo väčšine krajín.
• Pri úprave politík pre vidiecke oblasti zvážiť menej prísne obmedzenia prístupu.

Hoci štúdia predstavuje cenné poznatky, je dôležité poznamenať, že počiatočné názory respondentov môžu byť predbežné a s rastúcimi znalosťami a potenciálnou politizáciou problému sa môžu vyvíjať. Budúci výskum by mal skúmať lokálne kontexty a postoje organizovaných skupín, ktoré môžu vnímať chránené oblasti ako škodlivé. Celkovo však štúdia potvrdzuje, že navrhovanie životaschopných politík rozširovania je nevyhnutné a dosiahnuteľné na základe priaznivej verejnej mienky. JRi