Parížska dohoda, prijatá v roku 2015 na konferencii COP21 196 zmluvnými krajinami, si kladie za cieľ obmedziť globálny nárast teploty na 1,5 °C v porovnaní s predindustriálnou úrovňou. Od roku 2020 sú zmluvné strany povinné zaviazať sa k zníženiu emisií skleníkových plynov (GHG), známych ako národne stanovený príspevok (NDC). Aj keď sa niektoré krajiny snažia dosiahnuť svoje NDC priamym znižovaním emisií, článok 6 Parížskej dohody im umožňuje využívať uhlíkové trhy. Tieto trhy umožňujú krajinám nakupovať uhlíkové kredity generované projektmi, ktoré odstraňujú alebo zmierňujú emisie skleníkových plynov, čím kompenzujú vlastné emisie. Všeobecne platí, že zníženie alebo zmiernenie jednej tony oxidu uhličitého (alebo ekvivalentu iných skleníkových plynov) zodpovedá jednému uhlíkovému kreditu, s ktorým sa potom môže obchodovať. Teória za článkom 6 je, že ak krajiny môžu využívať uhlíkové trhy na dosiahnutie svojich NDC, budú ochotné stanoviť si ambicióznejšie ciele.

Prečo je regulácia potrebná?

Používanie uhlíkových trhov je však spojené s viacerými obavami, čo v posledných rokoch sťažilo ich širšie prijatie a dôveryhodnosť. Medzi hlavné problémy patria výrazné rozdiely v cenách uhlíka na celom svete, otázky týkajúce sa integrity uhlíkových kreditov, ťažkosti s metodikami merania zníženia emisií a riziko dvojitého započítania. Dvojité započítanie nastáva, keď sa zníženie emisií spojené s kreditom zaznamená v krajine, ktorá hostí zníženie, aj v krajine, ktorá kredit dováža.

Článok 6 Parížskej dohody sa snaží tieto obavy riešiť reguláciou obchodu so znižovaním a odstraňovaním uhlíka prostredníctvom troch hlavných mechanizmov:

• Bilaterálne dohody medzi zmluvnými štátmi (článok 6.2).
• Globálny mechanizmus uhlíkového trhu pod dohľadom OSN (článok 6.4).
• Spolupráca medzi štátmi prostredníctvom netrhovo orientovaných prístupov (článok 6.8).

Samotný článok 6 neobsahuje podrobné usmernenia, avšak zmluvné strany na konferenciách COP26 a COP29 uzavreli dohody, ktoré položili základ pre operacionalizáciu článkov 6.2 a 6.4.

Článok 6.2: Kooperatívne prístupy

Článok 6.2 ustanovuje kooperatívny prístup, ktorý spočíva v dobrovoľných bilaterálnych dohodách medzi krajinami na obchodovanie s uhlíkovými kreditmi, definovanými ako medzinárodne prenesené výsledky zmierňovania (ITMO). Cieľom je, aby kupujúca krajina dosiahla svoj NDC a predávajúca krajina získala ekonomický úžitok.

Definovanie projektov spadajúcich pod ITMO bolo spornou témou na COP26, pričom niektorí účastníci argumentovali proti zahrnutiu kreditov z projektov zameraných na predchádzanie emisiám (napr. predchádzanie odlesňovaniu) kvôli ťažkostiam s merateľnosťou. Napriek tomu bolo dohodnuté, že ITMO zahŕňajú kredity generované prostredníctvom projektov na odstraňovanie aj znižovanie emisií uhlíka, a súčasný konsenzus je, že projekty zamerané na predchádzanie emisiám sú zahrnuté, hoci ich strany majú prehodnotiť v roku 2028.

Článok 6.2 tiež vyžaduje, aby krajiny využívajúce bilaterálne dohody používali transparentný proces s presným započítaním zníženia emisií, aby sa predišlo dvojitému započítaniu. Táto transparentnosť sa má dosiahnuť prostredníctvom medzinárodného registra prevádzkovaného OSN, ktorý zabezpečuje, že krajina predávajúca kredity zvýši svoje hlásené emisie o zodpovedajúcu sumu. Transparentnosť zabezpečuje aj proces „technického expertného preskúmania“, v rámci ktorého musia zmluvné štáty spĺňať požiadavky OSN na podávanie správ.

Článok 6.4: Mechanizmus kreditovania Parížskej dohody

Cieľom mechanizmu podľa článku 6.4 je podporovať zmierňovanie emisií, motivovať verejné a súkromné subjekty k účasti a umožniť zmluvným štátom využívať obchodovanie s emisiami na splnenie ich NDC. Mechanizmus povzbudzuje štáty, aby schvaľovali a povoľovali projekty na zníženie alebo odstránenie emisií, ktoré dodržiavajú normy a metodiky stanovené OSN. Uhlíkové kredity generované týmito projektmi (známe ako zníženie emisií podľa článku 6.4) sa potom môžu autorizovať na obchodovanie na globálnej úrovni.

Mechanizmus má zabezpečiť, aby tieto kredity boli robustnejšie ako iné dobrovoľné uhlíkové kredity na trhu. Projekty musia spĺňať prísne kritériá dozorného orgánu OSN, napríklad:

• Byť dodatočné: Znamená to, že sú mimo rozsahu pôsobnosti už existujúcich národných politík a legislatívy a že by sa projekt neuskutočnil bez financovania sprístupneného podľa článku 6.4.
• Priniesť merateľný a dlhodobý úžitok.
• Prejsť prísnymi schvaľovacími a overovacími postupmi.
• Presne monitorovať a vypočítavať zníženie emisií.

Mechanizmus podľa článku 6.4 sa považuje za nástupnícky mechanizmus Mechanizmu čistého rozvoja (CDM) z Kjótskeho protokolu. Umožňuje prevod starších kreditov CDM na zníženie emisií podľa článku 6.4, ak projekty spĺňajú požiadavky dozorného orgánu a dodržiavajú predpísané časové limity a postupy prechodu.

Registre

Pre kooperatívne prístupy podľa článku 6.2 aj pre mechanizmus kreditovania podľa článku 6.4 sú potrebné robustné procesy na zabezpečenie presného účtovania prenosu kreditov a vykonania zodpovedajúcich úprav emisií nahlásených krajinou. OSN preto vyvinula dve platformy:

• Centralizovaná platforma pre účtovníctvo a výkazníctvo (CARP) na zaznamenávanie transakcií ITMO podľa článku 6.2.
• Register mechanizmu podľa článku 6.4 na zaznamenávanie generovania a prevodu znížení emisií podľa článku 6.4.

Oba registre slúžia ako sledovacie nástroje pre OSN, aby sa zabezpečilo presné zaznamenávanie, monitorovanie a používanie kreditov. Hoci sú tieto registre odlišné, príslušné rámce umožňujú neskoršiu konverziu znížení emisií podľa článku 6.4 na ITMO, s ktorými sa potom môže obchodovať prostredníctvom CARP.

Článok 6.8: Netrhovo orientované prístupy

Článok 6.8 sa zameriava na netrhovo orientované prístupy k spolupráci medzi zmluvnými štátmi pri dosahovaní ich NDC. Ciele sú podobné ako pri článkoch 6.2 a 6.4 – podporovať zmierňovanie zmeny klímy a povzbudzovať zapojenie verejného aj súkromného sektora. OSN zaviedla pracovný program na uľahčenie týchto cieľov, kľúčovým prvkom je spoločná webová platforma na distribúciu finančných a technických zdrojov na získanie NDC, ako aj na zdieľanie informácií, osvedčených postupov a prípadových štúdií.

Článok 6 ako celok predstavuje snahu Parížskej dohody o vytvorenie spoľahlivého a transparentného rámca pre medzinárodnú spoluprácu v oblasti uhlíkových trhov a iných prístupov s cieľom dosiahnuť globálne klimatické ciele. JRi