Klimatická inflácia znamená rast cien potravín spôsobený výkyvmi počasia a dlhotrvajúcimi zmenami klímy, nie monetárnymi či dopytovými faktormi. Extrémne suchá, povodne, horúčavy či nepredvídateľné zmeny sezón narúšajú úrodu tak, že ponuka potravín klesá – a ceny preto rastú. Ako uvádza iniciatíva As You Sow, „extrémne počasie… znižuje produkciu plodín vedúcu k vyšším cenám“. Inými slovami, poškodená úroda spôsobuje menší objem potravín na trhu a tlačí ceny nahor, čo nazývame klimatická inflácia.

Na rozdiel od klasickej inflácie (kde za rast cien často môže nadmerná tlač peňazí alebo silný dopyt) je klimatická inflácia hnacou silou na strane ponuky. Európska centrálna banka (ECB) upozorňuje, že „zvýšené priemerné teploty spôsobujú ne-lineárny nárast inflácie, ktorý pretrváva až 12 mesiacov“ – ide o dlhodobejší efekt, nie len jednorazový šok. Extrémy klímy teda vytvárajú trvalý tlakovú infláciu, ktorý pridáva k bežnej základnej inflácii (napr. ECB odhadla, že 2022 horúčavy zvýšili potravinovú infláciu v EÚ o ~0,67 percentuálneho bodu).

Ako extrémy počasia znižujú úrodu potravín

Medzi hlavné príčiny klimatickej inflácie patria výkyvy počasia, ktoré škodia plodinám a znižujú výnosy:

• Suchá a horúčavy. Nedostatok vlahy vedie k väčšiemu stresu rastlín (a dobytka), menšej úrode a nutnosti intenzívneho zavlažovania. Napríklad spoločný výskum Európskej komisie ukazuje, že pri globálnom oteplení o ~2 °C by do roku 2050 mohli klesnúť úrody kukurice v EÚ o 1–22 % a úrody pšenice v južnej Európe až o ~49 % (pričom viaceré oblasti už trpia nedostatkom podzemnej vody). Vyššie teploty navyše spôsobujú rýchlejší rast plodín (rastliny „zrejú“ skôr) a presúšanie pôdy, čo znižuje kvalitu úrody (napr. v roku 2023 vysoké teploty na Slovensku predčasne dozreli obilniny a brambory).
• Povodne a intenzívne zrážky. Prívalové dažde a povodne môžu úplne zničiť porasty (vyplaviť semená či erodovať pôdu) a znemožniť zber. Poľnohospodári hlásia, že masívne zrážky rozmočili úrodu (napr. jesenné dažde v niektorých regiónoch Slovenska spôsobili hnednutie a plesnivenie ozimín). Povodne tiež poškodzujú infraštruktúru – mosty, cesty a sklady – čo obmedzuje zber a uskladnenie plodín. V neposlednom rade napríklad v lete 2024 ochromili povodne v Pakistane dodávky potravín, čo viedlo k vyše 50% zdraženiu potravín.
• Nestabilné sezóny. Posuny vo fenológii (skorší nástup jari či oneskorená zima) môžu spôsobiť mrazové škody práve v období kvitnutia. Napríklad koncom marca 2023 mrazy poškodili kvitnúce ovocné stromy na západnom Slovensku a mnohé ovocné úrody tam prakticky zlyhali. Nepravidelná zima či jarné bloky dažďov rušia sejbu a kvitnutie, a tým znižujú výnosy.
• Ďalšie faktory. Vyššie teploty a vlhkosť podporujú šírenie chorôb, plesní a škodcov, čo znižuje kvalitu a množstvo úrody. Zároveň potrebná chladová infraštruktúra (studne na chladenie ovocia, chladiarenské sklady) je náročnejšia na energiu.

Nárast nákladov v potravinovom reťazci

Klimatická zmena zvyšuje aj priamo náklady výroby a distribúcie potravín:

• Zavlažovanie a chladenie. V suchých obdobiach poľnohospodári musia čoraz intenzívnejšie zavlažovať drahšou vodou (často je obmedzená a vyžaduje čerpanie spodných vôd alebo sóje). Horúce a vlhké počasie zároveň skracuje trvanlivosť plodín po zbere a zvyšuje riziko poškodenia, čo vyžaduje viac chladených skladov a energie. Európsky parlament upozorňuje, že vyššie teploty „skracujú dobu skladovania a zvyšujú náklady na chladenie“ potravín.
• Logistika a transport. Nízke vodné hladiny vo významných európskych riekach (Rýn, Dunaj) – spôsobené letnými suchami – výrazne obmedzujú vnútrozemskú nákladnú plavbu. Počas sucha v roku 2022 muselo byť zastavené množstvo prepráv obilia po Rýne. Vysoké letné horúčavy a búrky tiež poškodzujú cesty, železnice a energetickú infraštruktúru, čo vedie k strate vysoko pokrmnej a rýchlo sa kaziacej potraviny.
• Nové výrobné požiadavky. Horúce podnebie môže vyžadovať pestovanie iných odrôd, výsadbu v iných regiónoch alebo výstavbu skleníkov (s klimatizáciou). Tieto prispôsobenia sú kapitálovo náročné a zvyšujú cenu produkcie.

Európska únia: najzraniteľnejšie regióny a plodiny

V rámci EÚ budú klimatické dopady nerovnomerne rozložené:

• Južná Európa. Krajiny Stredomoria (Španielsko, Taliansko, Grécko, Balkán) sú mimoriadne náchylné na suchá a vysoké teploty. Napríklad sucho v rokoch 2022–2023 v Taliansku a Španielsku spôsobilo, že ceny olivového oleja vzrástli o približne 50 %. Práve olivy (stará kultúrna plodina) a vinná réva sú v regióne citlivé na nedostatok vody. Južná Európa už teraz výrazne závisí od dovozoch poľnohospodárskych komodít (najmä sóje a živočíšnych krmív): EÚ dováža 70–75 % svojich bielkovinových krmív (sója) z Južnej Ameriky a USA, a preto má vysokú zraniteľnosť voči nepriazni klímy v týchto regiónoch.
• Stredná a Východná Európa. Krajiny ako Maďarsko, Rumunsko, Bulharsko či Slovensko majú rozsiahle poľnohospodárske oblasti, ktoré už zažívajú časté suchá. Napríklad v roku 2023 plošné sucho na juhu Slovenska vážne ohrozilo úrodu kukurice, slnečníc či repky (mnohí farmári museli zavlažovať). Zelenina a ovocie (papriky, uhorky, jablká, slivky) sú v tomto pásme tiež citlivé na extrémne sucho a mrazy. Na druhej strane, niektoré časti východnej a severnej Európy (napr. Pobaltie či stredná Škandinávia) môžu pri miernom otepľovaní zaznamenať mierne zvýšenie výnosov, ale sú ohrozené novými škodcami a povodňami.
• Západná a Severná Európa. Štáty ako Francúzsko, Nemecko, Holandsko a Spojené kráľovstvo majú relatívne vlhkejšie podnebie, avšak extrémne jarné záplavy a suchá v roku 2023 tam spôsobili výrazné straty (napríklad záplavy v Alžírsku zriekla cukrovú repu a obmedzili zber zemiakov v UK, čo zvýšilo ceny zemiakov o ~22 %). V Severnej Európe zase rastú náklady na udržiavanie životných podmienok dobytka (chladiace systémy) a pestovanie obilnín môže trpieť nedostatkom vlahy v zime.

Dopady na stabilitu cien potravín v EÚ

Dôsledky klimatickej inflácie pre EÚ sú vážne:

• Vyššie ceny a nestabilita. EÚ môže čeliť trvalému nárastu cien potravín a ich väčším výkyvom. Európsky parlament sumarizuje: „klimatická zmena vedie k vyšším cenám potravín a nižšej kvalite,“ a dodáva, že kľúčové kultúrne plodiny (olivy, pšenica) sú „najviac ohrozené“. Stredomorský región bude „osobitne náchylný“ kvôli závislosti na dovozoch. Napríklad v roku 2024 približne 9 % európskych domácností nemohlo mesačne dovoliť jedlo s mäsom alebo rybami aspoň raz týždenne – čím sa zhoršuje potravinová bezpečnosť chudobnejších skupín.
• Zmeny v stravovaní a sociálne dôsledky. Ako dôsledok rastúcich cien potravín môžu európski spotrebitelia meniť svoje stravovacie návyky. Už dnes ECB i EPRS varujú, že rast cien môže prinútiť ľudí konzumovať menej mäsa a viac rastlinných potravín – aby sa voľná kapacita obilnín zamerala na ľudskú spotrebu. Zmeny dietných preferencií by boli spoločensky náročné (zvlášť pre krajiny s tradíciou veľkej spotreby mäsa).
• Zvýšené riziko výpadkov. EÚ nie je sebestačná: už teraz dováža dôležité komodity (sóju, kávu, kakao, oleje). Vedúci štúdie varujú, že do roku 2050 bude až 40 % dovozov EÚ „vysoko zraniteľných“ voči suchu, ak sa klimatické podmienky zhoršia. To znamená, že klimatická zmena mimo Európy môže priamo „zasiahnuť naše životy“ – napríklad svetový nedostatok sóje by sa prehral do Európy cenovou búrkou.

Prognózy do roku 2050: čo ak emisie neklesnú?

V scenári pokračujúceho vysokého vypúšťania CO₂ hrozí ďalšie zosilnenie klimatickej inflácie. IPCC pre najbližšie desaťročia varuje: pri globálnom oteplení do ~2050 môže dôjsť k dramatickému zdraženiu. Konkrétne, klimatické modely hovoria, že do roku 2050 sa môžu ceny obilia na svetových trhoch zvýšiť až o ~29 % v porovnaní s bezklimatickým vývojom. Cenová stabilita by klesla – nižšie zemepisné šírky (napr. južná Európa, Afrika) pod tlakom poklesu úrody, vyššie zem. šírky budú zažívať skôr prudké sezónne výkyvy.

Pre EÚ to znamená ešte tvrdší boj o dostupnosť potravín. Scenáre výskumu varujú, že do polovice storočia bude výrazne väčšia časť dovozových tovarov EÚ ohrozená suchami – až 40 % objemu dovozov by mohlo byť „vysoko zraniteľných“. Inými slovami, EÚ by sa stala ešte závislejšou na dodávkach z iných kontinentov, ktoré však v dôsledku klimatických extrémov môžu zlyhávať.

Ak emisie nebudeme obmedzovať, extrémy budú častejšie aj silnejšie. Za scenár dosiahnutia len miernej klimatickej akcie (RCP6.0) vedie množstvo štúdií k záverom: nielen že rastú ceny, ale môže byť potrebné sa úplne prispôsobiť novým realitám – napríklad obmedziť spotrebu mäsa, aby sa zabezpečilo dosť obilnín pre ľudí. Z dlhodobého hľadiska to znamená, že pri náraste teploty a extrémov nad +2 °C sa konflikty o vodu a pôdu v poľnohospodárstve môžu ešte zintenzívniť, čo podčiarkuje naliehavosť zmierňovacích opatrení.

Klimatická zmena už dnes tlačí ceny potravín nahor – hovorí sa o „klimatickej inflácii“. Extrémy ako suchá, povodne či horúčavy priamo znižujú ponuku (niektoré plodiny v EÚ môžu stratiť polovicu úrody), čo spolu so zvýšenými nákladmi na zavlažovanie, chladenie a dopravu vytvára dlhodobo vyššie ceny potravín. Podľa vedeckých prognóz sa tento trend do roku 2050 ešte zrýchli – ceny základných obilnín mohli stúpnuť až o desiatky percent, čo bude pre Európu obrovskou výzvou v dostupnosti a stabilite potravinového zásobovania. Ďalšie dôkazy a predpovede prinášajú správy IPCC, OECD-FAO či štúdie EÚ (napr. ECB), ktoré upozorňujú, že ak emisie neklesnú, klimatická inflácia sa môže stať novou realitou našich nákupných košíkov. JRi

Zdroje: IPCC (WGII, 2022), európsky parlament (EPRS, 2025), ECB výskum (2024), OECD-FAO (2024), WFP, klimatické štúdie a novšie správy (KarbonBrief, Al Jazeera).