Vápnenie fariem: Stará prax s novým, nečakaným klimatickým prínosom

Po stáročia poľnohospodári rozhadzovali drvený vápenec po svojich poliach, aby zlepšili úrodnosť pôdy tým, že ju urobili menej kyslou, čo viedlo k lepším výnosom plodín. Táto osvedčená prax, známa ako „vápnenie“, bola doteraz všeobecne považovaná za zdroj emisií skleníkových plynov. Avšak nové zistenia naznačujú prekvapujúci obrat: vápnenie môže v skutočnosti pomôcť odstrániť veľké množstvo oxidu uhličitého (CO2) z atmosféry.

Od zdroja emisií k pohlcovaču uhlíka

„Vápnenie môže byť zdrojom uhlíka alebo pohlcovačom uhlíka,“ hovorí Noah Planavsky z Yale University. Empirické merania naznačujú, že ide o „celkom efektívny pohlcovač uhlíka“. Toto nové chápanie by mohlo poskytnúť silnú motiváciu na rozšírenie vápnenia na viacerých farmách po celom svete.

Prečo bol predtým vápenec vnímaný ako problém? Milióny ton drveného vápenca, ktoré farmári ročne rozhadzujú na polia, sa doteraz započítavali ako zdroj emisií. Dôvodom je, že keď sa zásaditá hornina rozpúšťa v kyslej pôde, veľká časť jej uhlíka sa uvoľňuje ako CO2. Avšak Tim Jesper Suhrhoff, tiež z Yale, tvrdí, že toto účtovníctvo je neúplné.

Prečo je tradičné účtovníctvo neúplné

Súčasné pôdy sú extrémne kyslé, a to najmä v dôsledku intenzívneho používania hnojív a znečistenia spôsobeného spaľovaním fosílnych palív. Suhrhoff vysvetľuje, že v dôsledku tejto kyslosti sa rozpúšťajú aj iné zásadité minerály v pôde a uvoľňujú uhlík, a to aj bez prítomnosti drveného vápenca. „Tieto emisie CO2 nastanú bez ohľadu na to, či do systému pridávate vápno alebo nie,“ hovorí Suhrhoff, zdôrazňujúc, že za emisie môže pridaná kyslosť, nie samotné vápnenie. Pre presnejší obraz emisií je potrebné porovnať uvoľňovanie a pohlcovanie CO2 z pôdy v scenároch s vápnením a bez neho.

Prekvapivé výsledky štúdie z povodia rieky Mississippi

Ako príklad tohto nového prístupu, Suhrhoff, Planavsky a ich kolegovia preskúmali povodie rieky Mississippi, ktoré zbiera odtok z väčšiny poľnohospodárskej pôdy v USA. Vypočítali čistý uhlíkový efekt všetkého vápnenia vykonaného v tomto regióne medzi rokmi 1900 a 2015.

Vedci použili geochemické modely a údaje o tom, ako zásahy ako hnojivá a vápnenie menia kyslosť pôdy, na odhad emisií z pôdy. Svoje modelovacie výsledky tiež porovnali s priamymi meraniami zásaditosti v rieke Mississippi, pretože vápenec pri reakcii s oxidom uhličitým vytvára zásaditosť.

Pomocou tohto nového prístupu vedci zistili, že vápnenie v tomto regióne – namiesto toho, aby generovalo stovky miliónov ton emisií – v skutočnosti odstránilo približne 300 až 400 miliónov ton CO2 v porovnaní so scenárom, kde sa vápnenie nevykonalo. Suhrhoff predstavil túto prácu na konferencii Goldschmidt o geochémii v Prahe 10. júla.

Potenciál a výzvy do budúcnosti

Vápnenie by sa dalo kombinovať aj s rastúcou praxou rozhadzovania drvených sopečných hornín na farmách – nazývanou zosilnené zvetrávanie hornín – na odstránenie ešte väčšieho množstva CO2 z atmosféry. Hoci vápnenie môže fungovať ako pohlcovač uhlíka, Wolfram Buss z Australian National University upozorňuje, že to, čo fungovalo v povodí rieky Mississippi, nebude nutne fungovať všade. Existujú riziká, ktoré môžu z vápnenia urobiť čistý zdroj CO2 v iných systémoch s výraznou acidifikáciou poľnohospodárskych pôd.

Ďalšie kroky spočívajú v identifikácii miest, kde je vápnenie najpotrebnejšie. „Otvorí to možnosť, že môžeme motivovať niečo, čo bude dobré pre výnosy plodín a potenciálne nám prinesie miliardy ton odstraňovania oxidu uhličitého,“ hovorí Planavsky. Takéto finančné stimuly by mohli byť obzvlášť užitočné pre farmárov s nízkymi príjmami, ktorí si nemôžu dovoliť optimálne vápnenie pre svoje plodiny.

V konečnom dôsledku, objav, že vápnenie môže pôsobiť ako pohlcovač uhlíka, transformuje starobylú poľnohospodársku techniku na silného spojenca v boji proti klimatickým zmenám, ktorý zároveň prospieva pôde a plodinám. Predstavte si vápenec ako špongiu, ktorá nielenže zlepšuje pôdu pre rastliny, ale aj ticho pohlcuje neviditeľný uhlíkový dym z atmosféry, čím premieňa starú poľnohospodársku prax na nečakaného spojenca v boji proti klimatickým zmenám. JaroR

- ak ste našli nedostatok v článku alebo máte pripomienky, dajte nám, prosím, vedieť.

Mohlo by Vás zaujímať...