Európska únia (EÚ) je na ceste k výrazným zmenám vo svojej klimatickej politike. Dňa 2. júla 2025 Európska komisia zverejnila legislatívny návrh na zmenu európskeho klimatického zákona, ktorý je v platnosti od roku 2021. Tento zákon zaväzuje EÚ a jej členské štáty dosiahnuť nulové čisté emisie skleníkových plynov (GHG) do roku 2050. V súlade s týmto záväzkom Komisia navrhla nový, právne záväzný prechodný cieľ pre rok 2040: 90 % čisté zníženie emisií skleníkových plynov na úrovni celej EÚ v porovnaní s úrovňami z roku 1990.

Tento ambiciózny cieľ je záväzný na úrovni EÚ, ale neukladá priame povinnosti jednotlivým členským štátom. Namiesto toho sú členské štáty viazané prostredníctvom existujúcich a budúcich legislatívnych nástrojov, ako je napríklad systém obchodovania s emisiami EÚ (EU ETS), ktorý môže byť revidovaný na implementáciu cieľa na úrovni Únie.

Kľúčové prvky návrhu pre dosiahnutie cieľa

Návrh zahŕňa niekoľko mechanizmov, ktoré majú podporiť členské štáty pri dosahovaní cieľa pre rok 2040 nákladovo efektívnym a sociálne vyváženým spôsobom. Medzi tieto mechanizmy patria:

• Používanie medzinárodných uhlíkových kreditov – Od roku 2036 môže byť použitý obmedzený podiel medzinárodných uhlíkových kreditov s vysokou integritou (až do 3 percentuálnych bodov cieľa) na splnenie cieľa pre rok 2040. Tieto kredity musia spĺňať prísne environmentálne normy a nebudú obchodovateľné v rámci EU ETS.
• Integrácia domácich odstránení CO₂ – Komisia predpokladá integráciu trvalých domácich odstránení – ako je priame zachytávanie zo vzduchu alebo zlepšené postupy využívania pôdy – do EU ETS. To by umožnilo členským štátom a účastníkom trhu kompenzovať emisie pomocou overiteľných a trvalých riešení sekvestrácie, hoci presné pravidlá riadenia a certifikácie sa ešte len budú vyvíjať.
• Medzisektorová flexibilita – Členské štáty môžu kompenzovať nedostatočné plnenie v jednom sektore (napríklad doprava alebo odpad) nadmerným plnením v inom (napríklad poľnohospodárstvo alebo využívanie pôdy). Táto flexibilita je navrhnutá tak, aby zohľadňovala vnútroštátne okolnosti a podporovala nákladovo efektívne dekarbonizačné cesty naprieč sektormi.

Prijatie a ďalšie kroky

Návrh bol vo všeobecnosti prijatý pozitívne členskými štátmi, pričom niektoré vítajú jeho vstavanú flexibilitu, zatiaľ čo iné, vrátane Francúzska, vyjadrili obavy. Európsky parlament očakáva rozdelenie, pričom konzervatívne skupiny pravdepodobne budú oponovať ambicióznemu cieľu, zatiaľ čo sociálni demokrati a zelení sa obávajú, že navrhovaná flexibilita môže podkopať účinnosť cieľa. Návrh teraz vstúpi do riadneho legislatívneho postupu, pričom rokovania v Európskom parlamente a Rade sa očakávajú až do roku 2025. Cieľ pre rok 2040 bude tiež informovať ďalší národne určený príspevok (NDC) Únie podľa Parížskej dohody, v rámci prípravy na COP30 v Beléme, Brazília.

Širšie dôsledky pre nečlenské krajiny EÚ

Aj keď návrh priamo nemení nástroje obchodovania s uhlíkom, ako je napríklad Mechanizmus úpravy uhlíkových hraníc (CBAM), jeho dlhodobá ambícia môže formovať budúci vývoj politiky v oblastiach vrátane:

• Rozšírenia CBAM alebo podobných nástrojov oceňovania uhlíka na pokrytie ďalších sektorov.
• Rastu dobrovoľných uhlíkových trhov, najmä pre medzinárodné offsetové kredity.
• Silnejšieho dôrazu na odstránenie uhlíka na báze pôdy a prírodné jímky, keďže členské štáty sa na ne môžu spoliehať pri kompenzácii nedostatočného plnenia v sektoroch, ktoré sa ťažšie dekarbonizujú.
• Zvýšených očakávaní v súvislosti s uhlíkovou výkonnosťou, transparentnosťou a zosúladením s ESG, najmä pre spoločnosti pôsobiace v EÚ alebo vyvážajúce do EÚ.

Realizácia „Čistej priemyselnej dohody“

Popri návrhu klimatického cieľa pre rok 2040 Európska komisia spustila aj rozsiahly balík politík na podporu priemyselnej dekarbonizácie pri zachovaní európskej konkurencieschopnosti. Ústredným bodom tohto úsilia je „Čistá priemyselná dohoda“, strategický rámec EÚ pre zosúladenie klimatických opatrení s priemyselným rastom. V novej správe s názvom „Realizácia Čistej priemyselnej dohody I“ Komisia poskytuje prehľad počiatočného súboru prijatých opatrení, dosiahnutého pokroku a ďalších krokov pri zavádzaní stratégie. Kľúčové komponenty zahŕňajú:

• Prijatie rámca štátnej pomoci „Čistej priemyselnej dohody“ (25. júna 2025) na uľahčenie verejnej podpory investícií do čistej energie a zelených technológií.
• Zjednodušenie mechanizmu úpravy uhlíkových hraníc (CBAM), ktorý oslobodí 90 % dovozcov a zefektívni administratívne postupy pred širšou revíziou CBAM, ktorá sa očakáva koncom roka.
• Odporúčanie týkajúce sa daňových stimulov na podporu priemyselnej dekarbonizácie, vrátane nástrojov, ako je zrýchlené odpisovanie a cielené daňové úľavy.
• Nové usmernenia k pravidlám EÚ pre obnoviteľné zdroje energie, ktoré pomáhajú členským štátom znižovať náklady na energiu a urýchľovať zavádzanie čistej energie.
• Budúce iniciatívy, ako je pilotný projekt Priemyselnej dekarbonizačnej banky a Akčný plán pre chemický priemysel, ktoré ďalej posilnia dlhodobý záväzok EÚ k udržateľnej a konkurencieschopnej priemyselnej základni.

Tieto kroky demonštrujú komplexný prístup EÚ k riešeniu klimatických zmien, ktorý zahŕňa ambiciózne ciele, flexibilné mechanizmy implementácie a silnú podporu pre zelenú transformáciu jej priemyselnej základne. JaroR