Bonnské klimatické rokovania v júni 2025 priniesli dôležitý pokrok v Programe práce pre spravodlivú transformáciu (JTWP), čo je vítaná správa po stagnácii na COP29 v Baku. Aktivisti označili tento posun za „vitálny impulz“ a Anabella Rosemberg z Climate Action Network zdôraznila, že bez sociálnej a ekonomickej spravodlivosti by sa zelená transformácia stala „fatamorgánou“. Dodala, že vlády často používajú obavy občanov z dopadu na pracovné miesta a financie ako bariéru konania, no teraz sa zdá, že toto pochopenie sa mení.

Kľúčový pokrok v JTWP

Vyjednávači v Bonne sa dohodli na ďalšom postupe pre JTWP, čím položili „solídny základ“ pre budúce rokovania. Cieľom je, aby JTWP viedol k vytvoreniu Mechanizmu akcie v Beléme na COP30, ktorý by mal uľahčiť zdieľanie osvedčených postupov s vládnymi úradníkmi a ušetriť náklady na konzultantov. Zástancovia tiež požadujú, aby sa pokrok v spravodlivej transformácii stal súčasťou národných klimatických plánov (NDC).

Neformálna poznámka, ktorá sa má posunúť na COP30, načrtáva komplexné vnímanie spravodlivej transformácie. Podľa nej by mala byť zelená transformácia:

• Spravodlivá voči pracovníkom a chrániť prírodu.
• Podporovať prístup k čistej energii a čistému vareniu pre všetkých.
• Podporovať rodové a ľudské práva, osobitne pre domorodých obyvateľov, osoby so zdravotným postihnutím, migrantov a mladých ľudí.

Napriek prevažnej podpore sa objavili aj výhrady:

• Skupina podobne zmýšľajúcich rozvojových krajín a Arabská skupina (vrátane Saudskej Arábie) sa postavili proti zmienke o príležitostiach odklonu od fosílnych palív, pričom zdôraznili význam národných okolností.
• Paraguaj namietal proti formulácii o rodovo podmienených prístupoch.
• Rusko chcelo zahrnúť odkaz na jednostranné obchodné opatrenia, čoho cieľom boli najmä uhlíkové clá EÚ.

Tieto diskusie sa pravdepodobne preniesú do Beléme, kde sa očakávajú ďalšie kontroverzie. Bert de Wel z Medzinárodnej konfederácie odborových zväzov varoval, že pracovníci si nemôžu dovoliť, aby rokovania o spravodlivej transformácii boli zmarené zástupnými bojmi medzi vládami. Anabella Rosemberg tiež naznačila, že ak by sa protesty proti odstráneniu dotácií na fosílne palivá a zeleným daniam riešili spravodlivo so zapojením pracovníkov a komunít, „možno by sme sa nedostali tam, kde sme teraz s rozdielom v ambíciách NDC“.

Pretrvávajúce frustrácie a rozpočtové obmedzenia

Okrem JTWP vyjadrili mnohé rozvojové krajiny, vrátane skupiny najmenej rozvinutých krajín (LDC) a G77, sklamanie z pomalého tempa rokovaní a „nedostatku naliehavosti“, najmä v oblasti adaptácie na zmenu klímy. Africká skupina vyjednávačov (AGN) bola obzvlášť znepokojená nedostatkom pokroku v otázke financovania Globálneho cieľa pre adaptáciu, pričom predseda AGN Richard Muyungi uviedol, že bez dohody o financovaní sa na COP30 „doslova nič nedosiahne“. Európska únia medzitým zopakovala svoje záväzky v oblasti financovania klimatických opatrení.

Ďalšou spornou oblasťou bol rozpočet UNFCCC (orgánu OSN, ktorý riadi klimatické rozhovory). Hoci UNFCCC žiadala základný rozpočet 92 miliónov eur na roky 2026 a 2027, schválená čiastka je len 81,5 milióna eur, čo je iba 10 % nárast oproti predchádzajúcemu obdobiu. Saudská Arábia a Čína údajne zablokovali väčší nárast. Toto obmedzenie znamená, že UNFCCC sa bude musieť viac spoliehať na dobrovoľné dary a existuje obava, že niektoré dôležité aktivity môžu zostať nedokončené alebo podfinancované. Najmä s ohľadom na to, že USA pod vedením Donalda Trumpa pravdepodobne nebudú platiť svoj 21,5 % podiel, bude možno potrebný ďalší filantrop, ako bol Michael Bloomberg, ktorý predtým pokrýval americký príspevok.

Záverom, Bonnské rokovania ukázali, že hoci existuje pevný základ pre spravodlivú transformáciu, pretrvávajú hlboké rozdiely v otázkach financovania adaptácie a stability rozpočtu globálnych klimatických inštitúcií. Tieto výzvy budú ústredné pre nadchádzajúci COP30 v Beléme, kde sa bude rozhodovať o mnohých kľúčových otázkach klimatickej politiky. JaroR