Moderné vojny prinášajú hrôzy nielen na zemi v podobe ľudských obetí, ale majú aj devastujúci vplyv na našu klímu. Hoci odvážni novinári riskujú životy, aby informovali o dianí vo vojnových zónach, menej sa hovorí o tom, čo moderné vojny spôsobujú oblohe, ktorú zdieľajú všetci ľudia na celom svete.

Vedecké analýzy opakovane dospeli k záveru, že vojenské operácie vo všeobecnosti – vrátane prepravy vojsk, testovania zbraní a udržiavania viac ako 700 amerických základní po celom svete – a najmä moderná vojna, sú jednými z najuhlíkovo náročnejších činností na Zemi. Dôvodom je spotreba obrovského množstva ropy a iných fosílnych palív na pohon lietadiel, odpaľovanie rakiet, tankov, lodí a zásobovacích vozidiel, ktoré vypúšťajú ohromujúce množstvo oxidu uhličitého, ktorý otepľuje planétu.

Palivová účinnosť väčšiny vojnovej techniky je navyše mizivo nízka, pričom sa hovorí o „galónoch na míľu, nie o míľach na galón“, ako poznamenala profesorka Neta C. Crawfordová. Emisie tiež prudko stúpajú, keď protivníci útočia na infraštruktúru fosílnych palív, čo sa údajne stalo v konfliktoch medzi Izraelom a Iránom, ako aj medzi Ruskom a Ukrajinou.

Rutinné vojenské operácie, oddelené od samotných bojov, predstavujú odhadom 5,5 % svetových ročných emisií CO2. Ak by svetové armády boli jednou krajinou, toto číslo by ich zaradilo na štvrté miesto s najväčšou uhlíkovou stopou na svete, čím by predbehli aj Rusko. Je dôležité poznamenať, že toto číslo je len odhad, pretože medzera v Kjótskom protokole z roku 1997 oslobodzuje všetky armády od zverejňovania ich emisií, čo znamená, že celkové emisie na svete sú oficiálne podhodnotené.

Rastúci počet výskumov nezávislých vedcov sa však snaží vyplniť tieto medzery, čo novinárom umožňuje informovať nielen o bezprostredných ľudských následkoch vojny, ale aj o jej dlhodobých klimatických dôsledkoch.

• Napríklad, uhlíková stopa prvých 15 mesiacov vojny v Gaze bude väčšia ako ročné emisie otepľujúce planétu zo stovky jednotlivých krajín.
• Samostatná štúdia zistila, že vojna na Ukrajine má sedemkrát väčšiu uhlíkovú stopu – 230 miliónov ton ekvivalentu CO2. Pre porovnanie, toto číslo je len tesne pod 270 miliónmi ton, ktoré celé Španielsko vypustilo v roku 2023.

Keďže počet obetí vo vojnách na Ukrajine a na Blízkom východe naďalej rastie, novinári budú mať bohužiaľ mnoho príležitostí spájať klimatické zmeny s týmito konfliktami. Je znepokojujúce, že zatiaľ čo klimatické katastrofy sú čoraz častejšie a závažnejšie po celom svete, niektoré vlády zvyšujú vojenské výdavky. Ako poznamenala Crawfordová, „emisie rastú v súlade s vojenskými výdavkami, a teraz je na to presne ten nesprávny čas“. Organizácia Covering Climate Now, globálna spolupráca spravodajských agentúr a novinárov, sa zaviazala zlepšiť spravodajstvo o klíme. Ich práca pomáha osvetliť tieto skryté, no zásadné aspekty vojny. JaroR