Súčasné poľnohospodárstvo čelí kritickej výzve: ako zabezpečiť dostatok potravy pre rastúcu populáciu a zároveň zvrátiť rozsiahlu degradáciu životného prostredia, stratu biodiverzity a negatívne dopady na klímu. Hoci intenzifikácia poľnohospodárstva v posledných desaťročiach výrazne zvýšila výnosy, je zároveň jedným z hlavných hybných síl straty biodiverzity, degradácie ekosystémov a zmeny klímy. Strata biodiverzity navyše sama podkopáva poľnohospodársku produktivitu, napríklad prostredníctvom straty opeľovania, zníženej biologickej kontroly škodcov a zníženej schopnosti pôdy zadržiavať vodu a živiny. Je preto nevyhnutné nájsť spôsoby, ako zlepšiť udržateľnosť moderného poľnohospodárstva prostredníctvom obnovy prírody v poľnohospodárskej krajine.

Jednou z prelomových stratégií, ktorá získava na význame, je prístup „rewilding“ – obnovovanie divočiny. Hoci projekty rewildingu sa zvyčajne zameriavajú na obnovu ekologických procesov, ako je disperzia (rozptyl druhov), trofická komplexnosť (potravinové reťazce) a stochastické narušenia (náhodné udalosti), a to často prostredníctvom reintrodukcie kľúčových druhov alebo odstránenia ľudskej infraštruktúry, princípy rewildingu sa dajú prispôsobiť pre akýkoľvek typ krajiny. To otvára možnosť ich uplatnenia aj v poľnohospodárskych oblastiach pri zachovaní určitej miery produkcie potravín.

Zdroje navrhujú viacúrovňový prístup, ktorý presahuje jednoduché delenie na intenzívne poľnohospodárstvo alebo čisto prírodné oblasti (koncepty „land sparing“ verzus „land sharing“). Tento prístup integruje princípy rewildingu do poľnohospodárskej krajiny kombinovaním dvoch hlavných prvkov:

• Vytváranie divokejších ekosystémov na oddelených, vyčlenených plochách: Odporúča sa vyčleniť minimálne 20 % pôdy na prírodu s cieľom zvýšiť odolnosť, biodiverzitu a ekosystémové služby. Hoci sa táto pôda dočasne stráca z poľnohospodárskej produkcie, môže priniesť benefity zostávajúcej poľnohospodárskej pôde. Tieto benefity zahŕňajú poskytovanie služieb, ako je ochrana pôdy, regulácia škodcov a opeľovanie, čo môže zvýšiť produkciu potravín a čiastočne kompenzovať stratu. Obnova týchto oblastí môže byť dosiahnutá pasívnym (spontánnym) rewildingom alebo aktívnymi zásahmi, ako je výsadba stromov či reintrodukcia kľúčových druhov.
• Implementácia udržateľnejších poľnohospodárskych metód v priľahlých oblastiach (tzv. poľnohospodárska matrica): Sem patria prístupy ako precízne poľnohospodárstvo, ekologicky intenzifikované poľnohospodárstvo a extenzívne poľnohospodárstvo. Tieto metódy umožňujú, aby sa v poľnohospodárskej matrici zachovalo viac prvkov biodiverzity. Napríklad, precízne poľnohospodárstvo využíva moderné technológie na zníženie environmentálnych dopadov. Ekologická intenzifikácia zahŕňa prvky ako kvetinové pásy na podporu opeľovania alebo podporu populácií dravcov na kontrolu škodcov. Extenzívne poľnohospodárstvo zase zahŕňa princípy tradičného, ekologického, konzervatívneho či regeneratívneho poľnohospodárstva, ktoré podporujú biodiverzitu a ekologické procesy. Malé, druhovo bohaté krajinné prvky, ako sú živé ploty, lesné ostrovčeky a jazierka, môžu navyše výrazne posilniť disperziu v poľnohospodárskej krajine a doplniť koridory spájajúce vyčlenené divoké plochy.

Tento viacúrovňový prístup je obzvlášť relevantný v kontexte klimatických zmien a súvisiacich vplyvov. Zdroje zdôrazňujú, že:

• Trofický rewilding, stratégia využívajúca premiestňovanie druhov (najmä megafauny) na obnovu trofických interakcií, môže poskytnúť prírodné riešenia pre klímu (natural climate solutions).
• Stochastické narušenia súvisiace s klímou, ako sú suchá, vlny horúčav a mrazy, sú nevyhnutné a budú sa vyskytovať v rewildingom ovplyvnených poľnohospodárskych krajinách.
• Rewilding môže poskytnúť prírodné riešenia pre zvládanie iných narušení, ako sú lesné požiare. Napríklad, obnova extenzívneho chovu hospodárskych zvierat alebo divokých bylinožravcov môže znížiť náchylnosť k požiarom v opustených ekosystémoch. Starostlivé umiestnenie opatrení rewildingu na záplavových rovinách riek, ako je obnova geomorfológie a odstránenie hrádzí, môže dokonca znížiť riziko záplav v iných, obývaných oblastiach.

Celkovo obnovovanie disperzie, trofickej komplexnosti a stochastických narušení v poľnohospodárskych oblastiach pravdepodobne povedie k synergickým interakciám, ktoré zvýšia ekologickú odolnosť, biodiverzitu a ekosystémové služby. Prvky konektivity môžu uľahčiť rekolonizáciu krajiny kľúčovými druhmi, ktoré následne môžu prispieť k regulácii stochastických narušení, ako sú požiare. Tento prístup je obzvlášť prospešný v intenzívnych a degradovaných poľnohospodárskych oblastiach, kde je málo biodiverzity a kde hrozí ekologický kolaps, pričom strata produkcie z vyčlenených pozemkov je čiastočne kompenzovaná zvýšením ekosystémových služieb.

Záverom, poľnohospodársky rewilding predstavuje kľúčový prístup k udržaniu produkcie potravín spôsobom, ktorý je dlhodobo udržateľný pre ľudí a planétu. Prekračuje jednoduché paradigmy a ponúka komplexné riešenie pre vytvorenie biodiverzitných, odolných a funkčne prepojených agroekologických krajín. JaroR

Štúdia bola publikovaná v časopise Frontiers in Ecology and the Environment

Glosár kľúčových pojmov

• Agroekologická krajina: Krajina, ktorá je manažovaná tak, aby integrovala poľnohospodársku produkciu s ekologickými procesmi a biodiverzitou na rôznych úrovniach.
• Biodiverzita: Rozmanitosť života na Zemi na všetkých úrovniach, od génov cez druhy až po ekosystémy.
• Disperzia: Proces, pri ktorom sa organizmy pohybujú z jedného miesta na druhé, čo je kľúčové pre šírenie génov a druhov.
• Ekologická integrita: Rozsah, v akom je ekosystém celistvý, funkčný a udržuje svoje pôvodné zloženie druhov a procesy.
• Ekologické služby (Ecosystem services): Výhody, ktoré ľudia získavajú z ekosystémov, ako je opelenie, regulácia škodcov, čistenie vody a úrodnosť pôdy.
• Ekologicky intenzifikované poľnohospodárstvo (Ecologically intensified farming): Prístup k poľnohospodárstvu, ktorý zvyšuje produkciu a biodiverzitu využívaním ekologických procesov, často prostredníctvom podpory užitočných organizmov a prírodných cyklov.
• Ekosystémová odolnosť (Ecosystem resilience): Schopnosť ekosystému odolať narušeniam a obnoviť sa do pôvodného alebo podobného stavu.
• Extenzívne poľnohospodárstvo (Extensive farming): Poľnohospodárske systémy s nízkou intenzitou vstupov a často nízkou produkciou na jednotku plochy, ktoré však môžu podporovať vysokú biodiverzitu.
• Intenzívne poľnohospodárstvo: Poľnohospodárstvo, ktoré využíva vysoké vstupy (napr. hnojivá, pesticídy, mechanizácia) na dosiahnutie vysokých výnosov.
• Kunming-Montreal Global Biodiversity Framework: Medzinárodný dohovor s cieľmi súvisiacimi s obnovou degradovaných ekosystémov a zlepšením udržateľnosti poľnohospodárstva.
• Land sharing (Zdieľanie pôdy): Koncept, kde je pôda manažovaná pre poľnohospodárstvo a prírodu súčasne, často s kompromisom v produktivite aj biodiverzite.
• Land sparing (Šetrenie pôdy): Koncept, kde sú oblasti pôdy vyhradené buď pre intenzívne poľnohospodárstvo, alebo pre ochranu prírody.
• Poľnohospodárska matrica (Agricultural matrix): Oblasti pôdy, ktoré zostávajú v poľnohospodárskej produkcii v rámci širšej krajiny, na rozdiel od vyhradených prírodných oblastí.
• Precízne poľnohospodárstvo (Precision farming): Využívanie moderných technológií (napr. GPS, senzory) na optimalizáciu poľnohospodárskych postupov, ako je aplikácia hnojív a pesticídov, s cieľom zvýšiť efektívnosť a znížiť environmentálny dopad.
• Rewilding (Zdivočenie/obnova divočiny): Procesne orientovaný prístup k obnove ekosystémov, ktorý sa zameriava na obnovu kľúčových ekologických procesov, ako sú trofické interakcie a stochastické narušenia, s cieľom vytvoriť samoobnoviteľné a odolné ekosystémy.
• Stochastické narušenia (Stochastic disturbances): Nepredvídateľné prírodné udalosti (ako sú požiare, povodne, suchá), ktoré sú prirodzenou súčasťou ekosystémových dynamík a môžu prispievať k heterogenite a odolnosti.
• Trofická zložitosť (Trophic complexity): Siete vzájomných vzťahov medzi druhmi (potravné reťazce a siete), ktoré opisujú tok energie a živín v ekosystéme. Vyššia zložitosť často znamená vyššiu stabilitu a odolnosť.
• Trofické znovuzavedenie (Trophic rewilding): Stratégia rewildingu, ktorá zahŕňa znovuzavedenie kľúčových druhov, často megafauny, s cieľom obnoviť trofické interakcie a kaskády v ekosystéme.
• Viacúrovňový prístup (Multi-scale approach): Stratégia, ktorá zohľadňuje a integruje manažment na rôznych geografických a ekologických úrovniach, od lokálnych poľnohospodárskych polí až po regionálne krajiny.