V súčasnosti, keď spotrebitelia čoraz viac dopytujú produkty s nízkym vplyvom na klímu, stala sa „zelená“ identita kľúčovým faktorom konkurencieschopnosti pre spoločnosti v Európskej únii. Ak však tieto produkty a služby nedosahujú deklarované environmentálne prínosy, môže to brániť zelenej transformácii a zavádzať spotrebiteľov. Obzvlášť klimatické tvrdenia, ako napríklad „uhlíkovo neutrálne“ alebo „čisté nuly“, sú náchylné na nejasnosti a dvojzmyselnosť. Môžu byť nesprávne interpretované tak, že produkt nie je spojený so žiadnymi emisiami, alebo že spoločnosť znížila svoje vlastné emisie na nulu. Navyše, existuje rastúci dôkaz, že mnohé uhlíkové kredity, ktoré tieto tvrdenia podporujú, majú otáznu environmentálnu integritu.

Na riešenie týchto rizík predložila Európska komisia 22. marca 2023 návrh smernice o odôvodnení a komunikácii výslovných environmentálnych tvrdení, známej ako smernica o ekologických tvrdeniach (GCD). V neskorších fázach legislatívneho procesu môžu delegované akty poskytnúť ďalšie špecifikácie týkajúce sa implementácie smernice, vrátane ustanovení o odôvodnení výslovných environmentálnych tvrdení. Správa, z ktorej čerpáme, má za cieľ informovať tieto potenciálne delegované akty prostredníctvom analýzy existujúcich iniciatív zameraných na integritu klimatických tvrdení, najmä vo vzťahu k tvorbe a využívaniu uhlíkových kreditov.

Kľúčové aspekty integrity klimatických tvrdení

Správa identifikuje a mapuje iniciatívy zamerané na integritu v dobrovoľnom uhlíkovom trhu a/alebo integritu klimatických tvrdení. Tieto iniciatívy sa zoskupujú do troch širokých oblastí:

• Integrita na strane ponuky: Týka sa iniciatív, ktoré sa zameriavajú na kvalitu uhlíkových kreditov dodávaných programami na udeľovanie uhlíkových kreditov. Kľúčové prvky v tejto oblasti zahŕňajú:
  • Adicionalita: Zabezpečenie, že zníženie alebo odstránenie emisií by nenastalo bez finančného stimulu z uhlíkových kreditov. To zahŕňa zváženie právnych požiadaviek, finančnú analýzu a analýzu prekážok.
  • Kvantifikácia: Robustné metodiky na presné stanovenie zníženia alebo odstránenia emisií, s cieľom vyhnúť sa nadhodnoteniu. Dôležité je systematické zohľadnenie neistoty a konzervatívnosť výpočtov.
  • Dvojité započítavanie: Predchádzanie situáciám, kedy sa jedno zníženie emisií započíta viackrát (napr. dvojité vydanie kreditov, dvojité použitie alebo dvojité nárokovanie s vnútroštátnymi systémami znižovania emisií alebo národne stanovenými príspevkami – NDC).
  • Netrvalosť: Riešenie rizika zvrátenia zníženia emisií, najmä pri projektoch viažucich uhlík (napr. lesníctvo). To zahŕňa monitorovanie a kompenzáciu zvrátenia (napr. nárazníkové rezervy).
  • Prechod na čisté nuly: Zabezpečenie, že projekt podporuje, a nie odďaľuje, prechod k celosvetovým čistým nulovým emisiám, napríklad vyhýbaním sa „uzamknutiu“ v uhlíkovo náročných technológiách.
  • Environmentálne a sociálne vplyvy: Predchádzanie negatívnym vplyvom a podpora dodatočných prínosov.
• Integrita na strane dopytu: Týka sa iniciatív, ktoré sa zameriavajú na integritu toho, ako organizácie, verejné subjekty alebo jednotlivci určujú svoje emisie, stanovujú klimatické ciele a komunikujú zodpovedajúce tvrdenia. Kľúčové prvky zahŕňajú:
  • Kvantifikácia emisií: Metodiky na kvantifikáciu emisií na úrovni organizácie, subnacionálnej úrovni alebo produktu.
  • Stanovenie klimatických cieľov: Proces a ambícia pri stanovení cieľov znižovania emisií.
  • Prioritizácia vlastného znižovania emisií: Uprednostňovanie znižovania emisií v rámci vlastných prevádzok pred používaním uhlíkových kreditov.
  • Transparentnosť pri používaní uhlíkových kreditov: Zverejňovanie informácií o používaných uhlíkových kreditoch (napr. množstvá, typy, ceny).
  • Klimatické tvrdenia: Jasná komunikácia tvrdení ako „uhlíkovo neutrálne“, „čisté nuly“ a pod..
• Integrita obchodovania: Týka sa iniciatív zameraných na integritu obchodovania s uhlíkovými kreditmi, hoci táto oblasť je adresovaná zriedkavejšie.

Charakteristika a vplyv iniciatív.

Zo 43 posudzovaných iniciatív sa 13 zameriava na integritu na strane ponuky, 13 na integritu na strane dopytu a 17 sa venuje obom. Väčšina iniciatív sú viacstranné iniciatívy (12) alebo národné vlády (7). Z hľadiska typu sú najčastejšie usmernenia osvedčených postupov (24), po ktorých nasledujú hodnotenia (6) a schémy označovania (5).

Hodnotenie silných a slabých stránok iniciatív zohľadňuje ich relevanciu na uhlíkovom trhu, úroveň poskytovaného usmernenia (princípy verzus podrobné pokyny), komplexnosť a dostupnosť informácií. Len niekoľko iniciatív ponúka podrobné usmernenia (napr. 9 z 30 pre stranu ponuky, 4 z 30 pre stranu dopytu), pričom mnohé sa obmedzujú na všeobecné princípy. Napriek tomu je informácie o väčšine iniciatív verejne dostupné.

Medzi najčastejšie adresované prvky na strane ponuky patrí adicionalita, kvantifikácia, netrvalosť a environmentálne a sociálne vplyvy. Na strane dopytu sú najčastejšie riešené stanovenie klimatických cieľov, transparentnosť pri používaní uhlíkových kreditov a samotné klimatické tvrdenia.

Pre úspešnú zelenú transformáciu a dôveru spotrebiteľov je kľúčové, aby „zelené“ tvrdenia boli podložené robustnými rámcami integrity. Analýza existujúcich iniciatív poskytuje cenné poznatky pre Európsku komisiu pri vývoji delegovaných aktov v rámci smernice o ekologických tvrdeniach, čo umožní posilniť spoľahlivosť klimatických tvrdení a podporiť skutočné environmentálne prínosy v celej EÚ. Tým sa zabezpečí, že ambiciózne ciele, ktoré si EÚ stanovila, budú dosiahnuté transparentne a účinne. JaroR

Glosár kľúčových pojmov

• Adicionalita (Additionality): Princíp, podľa ktorého by sa zníženie emisií alebo odstránenie uhlíka nezrealizovalo bez príjmov z uhlíkových kreditov. Je kľúčový pre zabezpečenie, že trh s uhlíkovými kreditmi generuje dodatočné klimatické opatrenia.
• Článok 6 Parížskej dohody (Article 6 of the Paris Agreement): Časť Parížskej dohody, ktorá stanovuje rámec pre medzinárodnú spoluprácu v oblasti trhových a netrhových mechanizmov na dosiahnutie zníženia emisií. Umožňuje prevod mitigačných výsledkov medzi krajinami.
• Dvojité počítanie (Double Counting): Situácia, keď sa jedno zníženie emisií alebo odstránenie uhlíka započíta viac ako raz k dosiahnutiu mitigačných cieľov. Zahŕňa dvojité vydávanie, dvojité použitie a dvojité nárokovanie.
• Integrita na strane dopytu (Demand-side Integrity): Súbor princípov a požiadaviek týkajúcich sa spôsobu, akým organizácie stanovujú svoje ciele znižovania emisií, kvantifikujú emisie, používajú uhlíkové kredity a robia tvrdenia súvisiace s klímou.
• Integrita na strane ponuky (Supply-side Integrity): Súbor princípov a požiadaviek týkajúcich sa kvality a dôveryhodnosti uhlíkových kreditov generovaných programami na kreditovanie uhlíka, vrátane aspektov ako adicionalita, kvantifikácia a trvalosť.
• Klimaticky neutrálne (Climate Neutral): Tvrdenie, ktoré zvyčajne znamená, že celkové emisie organizácie alebo produktu sú kompenzované (offsetované) prostredníctvom nákupu uhlíkových kreditov. Často je vnímané ako menej prísne tvrdenie ako „čistá nula“.
• Kvantifikácia (Quantification): Proces určovania množstva zníženia alebo odstránenia emisií (na strane ponuky) alebo emisií organizácie/produktu (na strane dopytu) pomocou stanovených metodík a princípov.
• Mitigačná hierarchia (Mitigation Hierarchy): Poradie priorít, ktoré by mali aktéri dodržiavať pri zmierňovaní emisií: v prvom rade znižovanie emisií v rámci vlastného hodnotového reťazca, následne odstraňovanie a až potom kompenzácia (offsetting) prostredníctvom uhlíkových kreditov.
• Národne určené príspevky (NDCs – Nationally Determined Contributions): Sú záväzky krajín podľa Parížskej dohody, ktoré stanovujú ich ciele znižovania emisií a opatrenia na adaptáciu na zmenu klímy.
• Nepretržitosť (Non-permanence): Riziko, že zníženie alebo odstránenie emisií dosiahnuté mitigačnou aktivitou sa neskôr zvráti. Je obzvlášť relevantné pre lesné a pôdne projekty.
• Čistá nula (Net Zero): Stav, kedy sú antropogénne emisie skleníkových plynov do atmosféry vyvážené antropogénnym odstraňovaním emisií počas špecifikovaného obdobia. Zvyčajne zahŕňa výrazné zníženie emisií a neutralizáciu zvyškových emisií.
• Overovanie (Verification): Proces nezávislej kontroly pravdivosti a presnosti zverejnených informácií, napríklad údajov o emisiách alebo pokroku smerom k cieľom, často vykonávaný treťou stranou.
• Prechod na čistú nulu (Transition to Net-zero): Úsilie zabezpečiť, aby mitigačné aktivity podporovali, a nie brzdili, globálny prechod k čistým nulovým emisiám, napríklad vyhýbaním sa viazaniu na uhlíkovo intenzívne technológie.
• Zvyškové emisie (Residual Emissions): Emisie, ktoré zostávajú v cieľovom roku čistej nuly a ktoré nemožno úplne eliminovať napriek implementácii všetkých dostupných mitigačných opatrení v súlade s vedeckými cestami.