Nové výskumy naznačujú, že potenciálny „kolaps“ kľúčových atlantických oceánskych prúdov by mohol spôsobiť dramatický pokles zimných teplôt v celej severnej Európe, čím by premohol aj otepľovanie spôsobené ľudskou činnosťou. Táto štúdia, publikovaná v Geophysical Research Letters, skúma kombinovaný vplyv zastavenia Atlantickej meridionálnej prevrátenej cirkulácie (AMOC) a globálneho otepľovania na teploty v severnej Európe.

Čo je AMOC?

AMOC je systém oceánskych prúdov, ktorý zohráva zásadnú úlohu pri udržiavaní tepla v Európe. Transportuje teplú vodu na sever z trópov do Európy a studenú, hlbokú vodu späť na juh. Tento systém je niektorými vedcami považovaný za „bod zlomu“, ktorý by, ak by sa spustil, bol nezvratný v ľudskom časovom horizonte. Kolaps AMOC je často označovaný ako „zastavenie“ alebo „rozpad“. Potenciálny kolaps týchto oceánskych prúdov môže byť spôsobený prítokom sladkej vody z topiaceho sa ľadu, ako aj rastúcimi teplotami vzduchu.

Vedecká diskusia a riziká

Hoci existuje značná vedecká diskusia o tom, či ľudsky spôsobená klimatická zmena spôsobuje spomaľovanie AMOC a kedy by mohla dosiahnuť „bod zlomu“, niektorí vedci odhadujú, že kolaps by mohol nastať už v tomto storočí. Predchádzajúca práca vedúceho autora štúdie, Dr. Reného van Westena, zistila, že súčasný stav AMOC je na trajektórii smerujúcej k zlomu. Táto práca tiež naznačila pokles priemerných mesačných zimných teplôt v severnej Európe o 10-30 °C a „drastickú zmenu“ v zrážkových vzorcoch v Amazónii.

Nové poznatky výskumu

Van Westen a jeho kolegovia sa vo svojej najnovšej štúdii zamerali na dopad udalosti zlomu AMOC v kombinácii s dopadmi klimatickej zmeny, namiesto skúmania kolapsu oceánskych prúdov izolovane. Cieľom bolo odpovedať na otázku, či by otepľovanie spôsobené emisiami skleníkových plynov dokázalo vyrovnať ochladenie z kolapsu AMOC.

Vedci simulovali kolaps AMOC v troch scenároch globálneho otepľovania:

• Scenár stredných emisií (RCP4.5), ktorý je v súlade so súčasnými globálnymi klimatickými politikami.
• Scenár veľmi vysokých emisií (RCP8.5), kde otepľovanie dosiahne do roku 2100 4°C nad predindustriálny priemer.
• „Predindustriálny“ scenár, bez akéhokoľvek globálneho otepľovania spôsobeného človekom.

Vo všetkých scenároch výskumníci spustili viacnásobné simulácie 500 rokov do budúcnosti, pričom stabilizovali globálne otepľovanie na 2 °C a nad 4 °C od roku 2100. Je dôležité poznamenať, že štúdia sa nezameriava na to, kedy by AMOC mohla prejsť bodom zlomu, ale skôr na scenáre vo vzdialenej budúcnosti, keď sa tak už stalo. Simulácia kolapsu AMOC v modeli si vyžadovala aplikáciu vysokých úrovní „nerealistického“ prúdenia sladkej vody do severného Atlantiku, aby sa prekonalo „skreslenie“ v klimatických modeloch, ktoré majú príliš stabilný AMOC.

Dôsledky pre Európu

Najvýraznejším zistením je, že kolaps AMOC vo svete, ktorý je o 2 °C teplejší, bude mať za následok chladnejšiu Európu, než je tá dnešná. V tomto scenári, zodpovedajúcom stredným emisiám, bude severozápadná Európa čeliť „hlbokému ochladeniu“, charakterizovanému intenzívnejšími zimnými extrémami.

• Londýn by mohol zažiť extrémne chladné zimy s teplotami blížiacimi sa -20 °C.
• V Osle v Nórsku by zimné extrémy mohli klesnúť až na približne -48 °C.
• Priemerné zimné teploty v Londýne by mohli byť 1,9 °C a v Osle -16,5 °C.
• Ďalšie mestá, ako Edinburgh (-29,7 °C) alebo Paríž (-18 °C), by tiež čelili extrémnym mrazom.

Tieto nízke teploty by boli spôsobené stratou prenosu tepla z trópov prostredníctvom oceánskych prúdov, ako aj rozšírením morského ľadu do severnej Európy v zimných mesiacoch. Hoci by zimy boli extrémne, letné teploty by sa očakávali len mierne chladnejšie ako v predindustriálnom období, čo by znamenalo dramatické výkyvy teplôt počas roka. Profesor Tim Lenton z University of Exeter poznamenáva, že takýto scenár by znamenal „žiť ako v dobe ľadovej“ v zime, zatiaľ čo v lete by boli stále horúce extrémy. Dr. van Westen zdôrazňuje, že naša spoločenská štruktúra a infraštruktúra nie sú stavané na takéto extrémne chladné podmienky.

Naopak, v scenári, kde svet bude teplejší o 4 °C (veľmi vysoké emisie), ochladenie spojené so zastavením oceánskych prúdov by neprevažovalo nad globálnym otepľovaním. Severná Európa by nezažila rozsiahle rozšírenie morského ľadu ani silné ochladenie projektované pre scenár s oteplením o 2 °C. Namiesto toho by sa teploty očakávali zvýšené počas celého roka, najmä v letných mesiacoch, hoci by otepľovanie v severnej Európe bolo nižšie ako globálny priemer.

Budúci výskum a neistoty

Experti, ktorí sa na štúdii nepodieľali, potvrdili jej význam, ale zdôraznili potrebu ďalšieho výskumu. Prof. Stefan Rahmstorf z Postupimskej univerzity uviedol, že nová štúdia je „veľmi vítaná“ a potvrdzuje dlhotrvajúce obavy z masívnych dopadov kolapsu AMOC na európsku klímu. Dr. Alejandra Sanchez-Franks z Národného oceánografického centra však upozornila, že štúdia používa idealizovaný experiment a jej závery sa týkajú európskeho podnebia 200 rokov po zmene AMOC, nie okamžitých dopadov. Dr. Yechul Chin zo Soulskej národnej univerzity dodal, že pretrvávajú „významné neistoty“, ktoré je potrebné vyriešiť pre kvantifikáciu rizík a robustné stratégie zmierňovania.

Záverom, hoci sa naďalej vedú diskusie o presnom načasovaní a rozsahu možného kolapsu AMOC, táto štúdia výrazne prispieva k pochopeniu potenciálnych, radikálnych zmien, ktoré by mohli nastať v európskom podnebí. JaroR