Nedávne prijatie nových štandardov pre trh s uhlíkom OSN predstavuje významný krok pre medzinárodnú klimatickú spoluprácu. Tieto pravidlá, pod dohľadom Dozorného orgánu článku 6.4, ktorý vedú Martin Hession a Maria AlJishi, konečne zosúlaďujú udeľovanie kompenzačných (offsetových) kreditov s Parížskou dohodou. Poskytujú referenčný bod pre krajiny a investorov vo svete, kde sa od všetkých štátov očakáva neustále zvyšovanie klimatických ambícií.

Úlohou Dozorného orgánu je korigovať smer tak, aby boli naplnené klimatické ambície, boli podporované priority krajín, bola zaistená sociálna a environmentálna integrita a aby bol ponúknutý spoľahlivý rámec pre investície. Zásadná otázka znie: sú pravidlá účinné pri dosahovaní skutočných výsledkov a spravodlivé pri vyvažovaní záujmov všetkých zúčastnených?

Za posledné dva roky došlo k dôležitému pokroku. Boli prijaté rozsiahle štandardy na výpočet redukcií emisií aj odstraňovania emisií. Bol zavedený systém riadenia rizika spätného zvýšenia emisií a zavedené povinné ochranné opatrenia v oblasti životného prostredia a ľudských práv, ako aj nezávislý proces sťažností a odvolaní. Avšak bez stáleho toku investícií zostane tento pokrok z veľkej časti len na papieri.

Prijatím nového štandardu pre referenčné hodnoty v máji sa otvorila nová fáza, ktorá umožní ambicióznejšie kredity. Existuje jasný a prísny štandard na usmernenie implementácie silnejších referenčných hodnôt udeľovania kreditov. V dnešnom kontexte ponúka realistickejší východiskový bod pre meranie dôveryhodných redukcií a odstraňovaní emisií. Podľa tejto referenčnej hodnoty možno kredity nárokovať len za redukcie v porovnaní s konzervatívnymi odhadmi toho, čo by sa stalo bez projektu. Projekty už nemôžu získavať kredity za menšie zlepšenia oproti bežnému stavu; musia používať konzervatívnejšie referenčné hodnoty, ktoré odrážajú rastúce klimatické ambície. Napríklad metodika môže vyžadovať, aby úrovne udeľovania kreditov boli aspoň o 10 % nižšie ako historické emisie alebo aby boli porovnané s najlepšími v triede a následne sa každoročne znížili aspoň o 1 %. Toto postupné sprísňovanie zaisťuje zosúladenie s cestou k nulovej čistej bilancii emisií, znižuje riziko nadmerného udeľovania kreditov a pomáha hostiteľským krajinám udržať si viac benefitov z redukcií emisií, čím podporuje budúce ambície.

Ďalším dôležitým krokom je štandard týkajúci sa únikov emisií, hoci na riešenie vplyvov emisií na národnej alebo sektorovej úrovni je potrebné urobiť viac. Jeho cieľom je zabezpečiť, aby projekty znižujúce emisie na jednom mieste nespôsobovali emisie inde. Napríklad, ak projekt zalesňovania chráni jednu oblasť, ale vytlačí ťažbu dreva do blízkeho regiónu, celkový prínos by sa mohol stratiť. Štandard vyžaduje, aby projekty identifikovali a sledovali takéto nepriame vplyvy a odpočítali ich od nárokovaných redukcií emisií.

Tieto technické štandardy sú nevyhnutné na zabezpečenie environmentálnej integrity. Ich úspech však závisí aj od dôvery a účasti, najmä zo strany krajín hostiteľských projektov. Tieto krajiny budú pri schvaľovaní kreditov a programov udeľovania kreditov pochopiteľne chcieť udržať si podiel na prínosoch z investícií. Nové štandardy v tom pomáhajú, ale je potrebné urobiť viac. Mechanizmus udeľovania kreditov Parížskej dohody (PACM) už zakotvuje úlohy a zodpovednosti hostiteľských krajín do svojich procesov.

Autori zdôrazňujú vedomie potreby vyhnúť sa opakovaniu chýb z minulosti, keď boli uhlíkové kredity kritizované za nadmerné sľuby a nedostatočné plnenie. Od začiatku pracovali na zlepšení predchádzajúcich modelov a uplatňovali naučené lekcie. Kontext udeľovania kreditov sa výrazne zmenil od čias Mechanizmu čistého rozvoja (CDM), ktorý slúžil ako benchmark pre mnohé dobrovoľné programy. Hoci sa bude na metodikách a skúsenostiach z CDM stavať, musia sa prispôsobiť ambicióznejšiemu rámcu, ktorý reaguje na očakávania hostiteľských krajín, na ktoré CDM nebol navrhnutý.

S novými pravidlami nastáva posun vpred s obnovenou dôverou. Nové pravidlá umožňujú zhora-nadol aktualizácie starých metodík uhlíkových kreditov – čo znamená, že ich možno centrálne revidovať pre kľúčové sektory. Bola prijatá aj prvá návrh úplne novej metodiky zdola-nahor, kde nápady pochádzajú priamo od developerov projektov alebo miestnych aktérov. Prvé kredity PACM by mohli byť vydané koncom tohto roka. Hoci bol proces kritizovaný za pomalosť a zložitosť, pozitívne prijatie rámca na klimatickom samite COP29 v Baku urýchlilo pokrok.

Samozrejme, je potrebné urobiť viac. Neskôr v tomto roku sa budú zvažovať podrobné pravidlá na posúdenie a poistenie proti riziku spätného zvýšenia emisií. Cieľom je vidieť celý rámec v akcii do začiatku budúceho roka. Implementácia bude prebiehať praktickým, agilným prístupom. Všeobecné štandardy určujú smer; jednotlivé metodiky budú podrobné, ale navrhnuté tak, aby sa vyvíjali. Implementácia bude fázovaná s priestorom pre neustálu spätnú väzbu a zlepšovanie.

Dozorný orgán víta kontrolu nielen z dôvodu zodpovednosti, ale ako nevyhnutnú súčasť svojej misie spravodlivej a účinnej implementácie pre vysoko integrovaný trh s uhlíkom OSN. JaroR