Klimatická zmena už nie je len vzdialená hrozba; jej ekonomické dôsledky sa prejavujú tu a teraz, a s rastúcimi teplotami sa účet neustále zvyšuje. Naša spoločnosť a ekonomika sú zásadne závislé od zemského systému, ktorý poskytuje základné potreby ako potravu, vodu, energiu a suroviny. Tieto ekosystémové služby, vrátane regulácie klímy, sú nenahraditeľné. Keď zmiznú, nemožno ich nahradiť technológiou, čo znamená, že rozvoj spoločnosti, blahobyt a ekonomické zdravie sú prepojené a závisia od stability Zemského systému.

Stabilita Zemského systému je v súčasnosti ohrozená klimatickou zmenou a stratou prírody, ktoré sú poháňané ľudskou činnosťou. Dopady sú už teraz vážne, s bezprecedentnými požiarmi, povodňami, vlnami horúčav, búrkami a suchami. Tieto extrémne udalosti majú priame ekonomické následky. Len v USA stoja extrémne počasie a jeho priame dopady, ako sú škody na infraštruktúre, poľnohospodárske straty a zranenia, približne 150 miliárd dolárov ročne. Dopady sa prenášajú do mnohých odvetví, od poisťovníctva po zdravotníctvo. Napríklad, zvýšená frekvencia a závažnosť hurikánov a požiarov viedla k zvýšeniu poistného pre majiteľov domov. Klimatická zmena dokonca zvyšuje ceny potravín, pretože poľnohospodári majú problémy s pestovaním plodín v meniacich sa podmienkach. Dlhodobejšie riziká, ako je šírenie chorôb prenášaných kliešťami a komármi, tiež vedú k zvýšeným nákladom na lekársku starostlivosť.

Odhad ekonomických škôd spôsobených klimatickou zmenou sa líši, no varovania od ekonómov a poisťovacích matematikov znejú naliehavo. Správa Inštitútu a fakulty poisťovacích matematikov a Exeterskej univerzity zistila, že globálna ekonomika by mohla v rokoch 2070 až 2090 čeliť 50 % strate hrubého domáceho produktu (HDP) na základe súčasných emisných trendov. Tento koncept sa rozširuje na myšlienku „planetárnej insolvencie“, čo nastane, keď sa ekosystémy natoľko degradujú, že už nedokážu podporovať ľudskú spoločnosť. Príroda je základom našej ekonomiky, poskytuje jedlo, vodu, vzduch a suroviny. Hrozby pre tento základ sú rizikami pre budúcu ľudskú prosperitu.

Napriek týmto stúpajúcim nákladom a rizikám existujú politiky, ktoré sa snažia ekonomické dôsledky ignorovať. Napríklad, administratíva bývalého prezidenta Trumpa vydala nariadenie, ktoré smerovalo federálne agentúry k tomu, aby prestali zohľadňovať ekonomické škody spôsobené klimatickou zmenou pri tvorbe predpisov, pokiaľ to nie je výslovne vyžadované zákonom. Argumentovalo sa, že tento prístup prioritizuje „skutočnú odolnosť a zmierňovanie katastrof“ namiesto „nejasných cieľov v oblasti klimatickej zmeny“. Tento postoj bol kritizovaný ekonómami a environmentálnymi skupinami, ktorí tvrdia, že ignoruje množstvo údajov potvrdzujúcich ekonomické škody spôsobené globálnym otepľovaním.

Kľúčovým meradlom v klimatickej ekonómii je „sociálny náklad uhlíka“, ktorý kvantifikuje dolárové náklady na škody spôsobené emisiami jednej dodatočnej tony oxidu uhličitého do atmosféry. Zatiaľ čo Obamova administratíva používala hodnotu okolo 40 dolárov za tonu a Bidenova administratíva ju zvýšila na 190 dolárov za tonu, v kontexte, ktorý naznačujú zdroje, bol prijatý pokyn tento ukazovateľ vyradiť, s odvolaním sa na neistoty. Kritici varujú, že ignorovanie sociálnych nákladov uhlíka vo regulačných rozhodnutiach by mohlo viesť k oslabeniu environmentálnych predpisov, čo by umožnilo väčšie znečistenie a následne zvýšilo pravdepodobnosť a závažnosť extrémnych poveternostných udalostí a súvisiacich zdravotných a ekonomických dopadov.

Aktuálne metódy hodnotenia klimatických rizík často výrazne podceňujú ekonomické dopady tým, že vylučujú mnohé zo najzávažnejších očakávaných rizík, ako sú spúšťacie body (tipping points) alebo kaskádové zlyhania. Tieto modely môžu ukazovať pretrvávajúci ekonomický rast aj v otepľujúcom sa svete, čo je v rozpore s vedeckými predpoveďami výrazne zníženej obývateľnosti. Sú „presne nesprávne, namiesto toho, aby boli zhruba správne“. Tradičné riadenie rizík sa často zameriava na izolované riziká, pričom zanedbáva sieťové efekty a prepojenia, čo vedie k podceneniu kaskádových a zložených rizík.

Koncepcia „Planetárnej solventnosti“ navrhuje prístup globálneho riadenia rizík, ktorý adaptuje techniky používané v poisťovníctve a finančníctve na posúdenie schopnosti Zemského systému naďalej nás podporovať, pričom zohľadňuje planetárne hranice a spúšťacie body. Cieľom je viesť ľudskú činnosť bezpečne v rámci tolerancií. Zdroje naznačujú, že súčasná riziková pozícia pre ekonomické dopady je v roku 2024 síce „ZELENÁ“ s „Obmedzenými“ dopadmi, ale riziková trajektória je „ŽLTÁ“, smerujúca k „Možným“ „Decimačným“ alebo „Katastrofálnym“ ekonomickým dopadom do roku 2050 v dôsledku neistoty a prepojených rizík. Táto trajektória je mimo „akceptovateľnej úrovne rizika“.

Ignorovanie ekonomických dôsledkov klimatických zmien má vysokú cenu a riziko. Stále rastúce náklady na extrémne počasie, narušené priemyselné odvetvia a potenciál masívnych strát HDP v budúcnosti, spolu s rizikom dosiahnutia „planetárnej insolvencie“, si vyžadujú naliehavé politické kroky. Realistické riadenie rizík, ktoré zohľadňuje plný rozsah a prepojenosť hrozieb, je nevyhnutné na zmenu tejto rizikovej trajektórie a zabezpečenie budúcej prosperity. JaroR

Nedávna správa, ktorú zostavili experti na riadenie rizík z Inštitútu a Fakulty aktuárov a Univerzity v Exeteri v Anglicku

Slovník kľúčových pojmov

• Sociálne náklady uhlíka: Odhad nákladov v dolároch spojených so škodami spôsobenými vypustením jednej ďalšej tony oxidu uhličitého do atmosféry.
• Planetary Solvency: Globálna metodika riadenia rizika, ktorá hodnotí pretrvávajúcu schopnosť zemského systému podporovať ľudskú spoločnosť a hospodárstvo.
• Tipping points: Prvky zemského systému, ktoré sa môžu posunúť do kvalitatívne odlišného stavu (napr. nevratné roztápanie ľadových štítov, zmena lesa na savanu), často s vážnymi a kaskádovými dôsledkami.
• Planetary Insolvency: Stav, kedy je zemský systém natoľko degradovaný, že už nedokáže poskytovať dostatok kritických služieb potrebných na podporu spoločnosti a hospodárstva.
• RESILIENCE principles: Súbor princípov navrhnutých na podporu efektívnych a realistických hodnotení rizika Planetary Solvency (Risk-led methodology, Earth system primacy, Systemic risk assessment, Imaginative scenarios, Incentives to flag risks, Non-linearity and tipping points, Effective governance).
• Systémové hodnotenie rizika: Prístup k hodnoteniu rizík, ktorý zohľadňuje vzájomnú prepojenosť a interakcie v komplexných systémoch, ako je zemský systém, spoločnosť a hospodárstvo, a možné kaskádové a kumulujúce sa riziká.
• Chvostové riziká (Tail risks): Riziká s nízkou pravdepodobnosťou výskytu, ale s potenciálne veľmi závažnými alebo katastrofálnymi dôsledkami.
• Reverzné záťažové testovanie (Reverse stress testing): Proces používaný v riadení rizika, pri ktorom sa namiesto odhadu pravdepodobnosti a závažnosti rizikových udalostí identifikujú scenáre, ktoré by viedli k zlyhaniu (napr. insolvencii), aby sa pochopili podmienky, ktorým je potrebné sa vyhnúť.
• Precautionary principle (Preventívny princíp): Princíp, ktorý zdôrazňuje opatrnosť, ak je možné, že určitý postup môže spôsobiť významnú škodu, najmä ak existuje vysoká neistota.
• Ecosystem services (Ekosystémové služby): Výhody, ktoré ľudia získavajú z prírodných ekosystémov (napr. čistá voda, úrodná pôda, regulácia klímy).
• Planetary boundaries (Planetárne hranice): Bezpečné biofyzikálne prahy pre planétu, prekročenie ktorých môže viesť k neprijateľným environmentálnym zmenám.
• Risk appetite (Averzia k riziku): Úroveň rizika, ktoré je organizácia alebo spoločnosť ochotná prijať pri snahe o dosiahnutie svojich cieľov. V kontexte Planetary Solvency by to znamenalo veľmi nízku averziu k rizikám, ktoré ohrozujú ekosystémové služby a ľudskú prosperitu.