Dopady zmeny klímy sú hmatateľné a kvantifikovateľné. Ovplyvňujú ľudí, ekosystémy a infraštruktúru na celom svete, nielen v jednej krajine. Krajiny a ľudia, ktorí sú už v dôsledku rôznych faktorov najzraniteľnejší, sú dopadmi zmeny klímy zasiahnutí obzvlášť tvrdo. Majú len málo prostriedkov na obranu proti tomuto dodatočnému vplyvu. Zároveň však len komplexný a proaktívny prístup k rôznym rizikám môže zabezpečiť udržateľný rozvoj a zabrániť stratám už dosiahnutého pokroku. Politika adaptácie na zmenu klímy v rámci EÚ je preto neoddeliteľne spojená s európskymi a medzinárodnými reakciami na dopady globálneho otepľovania.

Na európskej úrovni je adaptácia na zmenu klímy integrovaná do rámca Európskeho zeleného dohovoru (European Green Deal). Stratégia adaptácie EÚ, uverejnená v kontexte Zeleného dohovoru v roku 2021, sa zameriava na inteligentnejšie, rýchlejšie a systematickejšie adaptačné opatrenia a na posilnenie adaptačných opatrení na medzinárodnej úrovni. Európske klimatické právo z roku 2021 stanovuje, že príslušné inštitúcie EÚ a členské štáty musia zabezpečiť nepretržitý pokrok z hľadiska adaptačnej kapacity, posilnenia odolnosti a zníženia zraniteľnosti voči zmene klímy. Na tento účel musia členské štáty vypracovať a implementovať národné adaptačné stratégie a plány. Komisia uverejnila v roku 2023 odporúčania k navrhovaniu týchto národných plánov, ktoré prispeli aj k nemeckej stratégii. Pravidelné podávanie správ o pokroku na úrovni EÚ ako celku a na vnútroštátnej úrovni sa podáva a hodnotí Komisiou. Prvé Európske hodnotenie klimatických rizík (EUCRA), uverejnené v roku 2024, stanovuje spoločné chápanie rizík na úrovni EÚ a zdôrazňuje, aké naliehavé je konanie. Komisia tiež vytvorila nový nástroj – misiu EÚ pre adaptáciu na zmenu klímy – s cieľom umožniť rozsiahle, systémové zmeny smerom k adaptácii do roku 2030. Požiadavky na podávanie správ sú stanovené na rôznych úrovniach (národná, EÚ, úroveň OSN) a musia byť čo najviac zosúladené.

Komplexný prístup k adaptácii na zmenu klímy pre ktorúkoľvek krajinu EÚ, vychádzajúci z rámca EÚ a príkladov ako nemecká stratégia, by mal zahŕňať nasledujúce prvky:

• Silné riadenie a právny rámec: Adaptácia by mala byť zakotvená vo všetkých sektorových politikách a na všetkých úrovniach vlády. Politicky dohodnutý právny, inštitucionálny a metodický rámec poskytuje dlhodobé usmernenie.
• Medzirezortná a viacúrovňová spolupráca: Spolupráca medzi ministerstvami, vládnymi agentúrami, regionálnymi vládami a obcami je kľúčová. Spolupráca v rámci EÚ a na medzinárodnej úrovni je tiež dôležitá.
• Zapojenie zainteresovaných strán: Účinné je spoločné úsilie všetkých zainteresovaných strán, vrátane súkromného sektora, priemyslu, združení a vedeckej komunity.
• Vedecký základ a analýza rizík: Strategické rozhodnutia by mali byť podložené vedeckými poznatkami, ako sú monitorovacie správy o dopadoch zmeny klímy a komplexné hodnotenia klimatických rizík. Identifikácia rizík vyžadujúcich veľmi naliehavé opatrenia je prioritou.
• Stanovenie merateľných cieľov: Zameranie sa na konkrétne, merateľné ciele je dôležité pre efektívnosť a transparentnosť adaptácie. Pokrok by mal byť meraný prostredníctvom ukazovateľov.
• Akčné plány a opatrenia: Okrem stratégie by mali existovať akčné plány sumarizujúce nástroje a opatrenia.
• Sektorový a prierezový prístup: Adaptácia sa týka rôznych sektorov, ako je infraštruktúra, pôda a využívanie pôdy, ľudské zdravie, mestský rozvoj, voda, hospodárstvo. Mali by sa riešiť aj prierezové akčné oblasti vrátane financovania, výskumu, vzdelávania, osobných prípravných opatrení a poskytovania základných digitálnych údajov.
• Integrácia s inými politikami: Je nevyhnutné zosúladiť adaptačnú stratégiu s inými relevantnými národnými a európskymi stratégiami, aby sa predišlo rozporom a využili sa synergie.
• Finančná pripravenosť a hodnotenie škôd: Zaznamenané značné finančné škody spôsobené extrémnymi poveternostnými javmi zdôrazňujú potrebu zbierať údaje o stratách a monitorovať výdavky na adaptáciu. Dôležité sú preventívne opatrenia, ktoré znižujú škody.
• Informovanosť a pripravenosť verejnosti: Zvyšovanie informovanosti verejnosti o rizikách a možnostiach ochrany je dôležitou súčasťou civilnej ochrany. Vzdelávanie a budovanie kapacít sú dôležitým predpokladom pre úspešnú implementáciu opatrení.
• Prírodné riešenia: Podpora prírodných riešení a posilnenie biodiverzity prispievajú k odolnosti ekosystémov a zlepšujú adaptačné kapacity (napr. v mestských oblastiach alebo v hospodárstve).

Cieľom tohto komplexného prístupu je vybudovať klimaticky odolnú krajinu s vysokou kvalitou života, a to aj napriek zmene klímy. Je to dlhodobé úsilie, ktoré si vyžaduje zapojenie všetkých úrovní spoločnosti. JaroR