Nový systém obchodovania s emisiami (ETS), konkrétne ETS2, má potenciál poskytnúť krajinám EÚ značné finančné prostriedky. Cieľom je použiť peniaze získané z obchodovania s emisiami z budov a dopravy na podporu domácností postihnutých prechodom na klimaticky neutrálnu ekonomiku.

Čo je ETS2 a prečo vzniká príjem?

ETS2 zavádza uhlíkové oceňovanie v sektoroch vykurovania budov a dopravy. To znamená, že sa zvýšia ceny fosílnych palív používaných v týchto sektoroch, a tým aj ceny všetkých produktov, ktoré ich obsahujú ako vstupy. Legislatíva EÚ vyžaduje, aby krajiny použili odhadovaný príjem vo výške 260 miliárd eur. Majú pritom „uprednostniť činnosti, ktoré môžu prispieť k riešeniu sociálnych aspektov obchodovania s emisiami“. Ak by ceny emisných povoleniek v ETS2 dosiahli skoré trhové signály (okolo 75 € za tonu CO2), príjem by mohol dosiahnuť až 344,48 miliardy eur. Tieto prostriedky by sa mohli použiť na podporu domácností počas prechodu a na financovanie prechodu na dekarbonizované technológie. Zdroje naznačujú, že by bolo možné použiť aj príjmy z ETS1 (uhlíkové oceňovanie v priemysle) na pomoc domácnostiam prispôsobiť sa vyšším cenám.

Príjmy z ETS2 vs. Sociálno-klimatický fond (SCF)

Je dôležité rozlišovať medzi príjmami z ETS2 a Sociálno-klimatickým fondom (SCF). Príjmy z ETS2 idú ďaleko nad rámec rozsahu SCF. Kým SCF je určený špecificky na podporu tých najzraniteľnejších voči zvyšovaniu cien v dôsledku obchodovania s emisiami, príjmy z ETS2 sú širšie a môžu byť použité na riešenie sociálnych vplyvov na všetky domácnosti. Legislatíva ETS umožňuje financovať len obmedzený počet činností priamo z príjmov, pričom len niektoré z nich riešia sociálny dopad. Právny základ pre využívanie príjmov z ETS2 a prostriedkov SCF je uvedený v troch relevantných článkoch: Článok 8 smernice o SCF opisuje použitie prostriedkov SCF na podporu zraniteľných domácností a mikropodnikov. Článok 30 smernice o ETS sa konkrétne týka riešenia sociálneho vplyvu na všetky domácnosti. Článok 10 smernice o ETS predpisuje použitie všetkých príjmov z ETS, vrátane ETS2.

Možnosti použitia príjmov (Policy Options)

Zdroje identifikujú štyri hlavné typy opatrení, ktoré možno financovať z príjmov ETS2. Tieto opatrenia možno rozdeliť do kategórií:

1. Investície do obnoviteľnej energie a sietí: Tieto opatrenia podporujú energetickú tranzíciu rozvojom technológií a infraštruktúry na nahradenie fosílnych palív. Vplyv na príjmy domácností nie je vždy priamy a zraniteľné domácnosti sa nimi ťažko zasahujú. Pozitívnym príkladom môžu byť energetické komunity špecificky pre nízkopríjmové domácnosti.
2. Priama pomoc občanom pri prechode: Patria sem investície do klimaticky šetrnej osobnej dopravy, zabezpečenie prístupu k vozidlám s nulovými emisiami a opatrenia na zlepšenie budov prostredníctvom izolácie a elektrifikácie vykurovania. Nedávny výskum ukázal, že investovanie 34 % prostriedkov z SCF a iných príjmov z ETS2 by stačilo na dekarbonizáciu vykurovania a chladenia takmer všetkých zraniteľných domácností v 23 krajinách EÚ.
3. Finančná podpora: Príjmy môžu byť použité na poskytovanie príjmovej podpory domácnostiam ako kompenzácia za vyššie ceny a na stimulovanie investícií domácností do znižovania emisií. Cielená finančná podpora môže pomôcť riešiť energetickú chudobu, zatiaľ čo vnútroštátne schémy klimatických dividend môžu pokryť veľkú časť obyvateľstva a zvýšiť verejnú podporu.
4. Formovanie zručností: Príjmy možno použiť na podporu rozvoja zručností, čím sa prispieva k spravodlivej transformácii. Programy rozvoja zručností možno cieliť na zraniteľné skupiny prostredníctvom SCF, keďže prechod na dekarbonizované sektory vytvorí nové pracovné príležitosti.

Ciele politiky (Policy Goals)

Zdroje identifikujú sedem cieľov, ktoré možno dosiahnuť využitím týchto príjmov:

• Znížiť emisie: Zastrešujúci cieľ uhlíkového oceňovania, stimulovaný cenotvorbou aj využitím príjmov.
• Zachovať kúpnu silu: Riešiť vplyv vyšších cien palív na domácnosti znižovaním závislosti od fosílnych palív, znižovaním iných daní alebo opatreniami na zvýšenie príjmov domácností.
• Cieliť na zraniteľných: SCF vyžaduje zameranie výdavkových plánov na zraniteľné domácnosti. Uhlíkové oceňovanie je cielené samo o sebe (závisí od spotreby palív, ktorá je vyššia u domácností s vyššími príjmami), ale dotácie na investície často vyžadujú spolufinancovanie, čo zvýhodňuje bohatších. Odporúča sa diferencovať výšku dotácií a oprávnenosť podľa sociálnych kritérií a používať finančné nástroje na zníženie počiatočných nákladov (napr. lízingové modely).
• Rýchlo implementovať: Sociálna podpora musí byť rýchlo zavedená, keďže cenotvorba začne platiť v roku 2027. Preverovanie majetkových pomerov (means-testing) býva administratívne a politicky náročné; krajiny s dobre fungujúcou infraštruktúrou sociálneho zabezpečenia môžu poskytovať sociálne cielené platby efektívnejšie.
• Trvalý dopad: Legislatíva SCF oddeľuje opatrenia s trvalým dopadom od priamej príjmovej podpory. Avšak priame platby môžu mať tiež trvalý dopad, ak sa použijú na investície do dekarbonizovaných technológií (napr. splatenie úveru na zlepšenie domácnosti).
• Odolnosť voči volatilite: Ceny ETS2 môžu kolísať. Sociálne opatrenia musia byť odolné voči tejto volatilite a chrániť spotrebiteľov pred dodatočným rizikom.
• Viditeľnosť: Zvyšovanie cien z ETS2 je viditeľné (napr. na čerpacej stanici) a vyvolá odpor. Pre pokračujúcu politickú podporu by použitie príjmov malo byť tiež viditeľné a zrozumiteľné, aby sa dalo dobre komunikovať.

Výzvy a ďalšie kroky

Existujú významné kompromisy pri rozhodovaní o použití príjmov, napríklad medzi cielením na zraniteľné domácnosti a ochranou kúpnej sily, alebo medzi snahou o trvalý dopad a poskytnutím rýchlej úľavy. Úspešná kombinácia využitia príjmov by mala zohľadňovať najnaliehavejšie potreby v konkrétnych krajinách EÚ, umožňovať postupnosť politík v čase, zahŕňať mechanizmus poistenia pre vysoké ceny a poskytovať rámec na porovnávanie a hodnotenie využitia príjmov.

Prvé národné sociálno-klimatické plány, ktoré sa pripravujú v prvej polovici roka 2025, predstavujú príležitosť na diskusiu o použití príjmov z ETS2. Pre úspešnú implementáciu ETS2 je potrebná spolupráca medzi sociálnymi a klimatickými expertmi na efektívnom využití príjmov. Príjmy z ETS2 majú potenciál spojiť klimatickú politiku s pozitívnym sociálnym vplyvom v EÚ. Sociálne priority však ešte neboli plne integrované všetkými vládami EÚ, čo potvrdzuje aj fakt, že ministerstvá klímy, nie sociálne ministerstvá, sú zodpovedné za SCF a využitie príjmov z ETS2 vo väčšine krajín EÚ. JaroR

Slovník kľúčových pojmov

• ETS2 (Emissions Trading System 2): Rozšírený systém obchodovania s emisiami EÚ, ktorý sa vzťahuje na emisie CO2 z vykurovania budov a cestnej dopravy.
• Fosílne palivá: Palivá, ktoré vznikli z pozostatkov starovekých organizmov (uhlie, ropa, zemný plyn). Ich spaľovanie je hlavnou príčinou emisií CO2.
• Uhlíková cena: Cena, ktorá sa účtuje za každú tonu emisií CO2 vypustenú do atmosféry, slúžiaca ako ekonomický stimul na znižovanie emisií.
• Sociálny klimatický fond (SCF): Fond EÚ zriadený na podporu najzraniteľnejších domácností a mikropodnikov postihnutých zavedením uhlíkových cien v rámci ETS2.
• Zraniteľné domácnosti: Domácnosti s nízkymi príjmami, ktoré sú obzvlášť citlivé na zvýšenie cien energií a majú obmedzené možnosti investovať do energeticky úspornejších opatrení.
• Dekarbonizácia: Proces znižovania alebo úplného odstránenia emisií uhlíka (najmä CO2) z energetických systémov a iných sektorov.
• Kúpna sila: Množstvo tovarov a služieb, ktoré je možné kúpiť za jednotku meny. Zvýšenie cien znižuje kúpnu silu, pokiaľ príjmy nezrastú úmerne.
• Obnoviteľná energia: Energia získaná zo zdrojov, ktoré sa prirodzene obnovujú (napr. slnečná, veterná, geotermálna energia).
• Energetická chudoba: Situácia, kedy domácnosť vynakladá neúmerne vysokú časť svojho príjmu na zabezpečenie základných potrieb v oblasti energií, alebo nie je schopná udržať si primeranú tepelnú pohodu vo svojom domove.
• Klimatická dividenda: Mechanizmus na vrátenie príjmov z uhlíkovej ceny priamo občanom, často vo forme pravidelných platieb, s cieľom kompenzovať vyššie náklady.
• Trvalý dopad: Účinok opatrenia, ktorý pretrváva aj po ukončení jeho priamej realizácie, napríklad investícia do izolácie budovy, ktorá znižuje spotrebu energie po mnoho rokov.
• Volatilita cien: Kolísanie cien, v tomto kontexte cien emisií alebo fosílnych palív. Odolnosť voči volatilite znamená schopnosť chrániť domácnosti pred negatívnymi dopadmi týchto výkyvov.
• Skill formation (podpora zručností): Programy zamerané na získavanie nových zručností alebo preškoľovanie pracovníkov, najmä tých, ktorých zamestnanie je ohrozené prechodom na nízkouhlíkovú ekonomiku (napr. pracovníci v sektore fosílnych palív).
• Just transition (spravodlivá transformácia): Princíp zabezpečujúci, aby prechod na udržateľnú ekonomiku bol spravodlivý a inkluzívny, riešiaci sociálne a hospodárske dopady na pracovníkov a komunity závislé od odvetví s vysokou produkciou emisií.