🌳 Stratégia EÚ pre lesy do roku 2030 zaviedla usmernenia pre lesné hospodárstvo bližšie k prírode (Closer-to-Nature Forest Management – CNF), ktorých cieľom je podporovať postupy šetrné k biodiverzite a adaptívne lesné hospodárstvo. Tieto usmernenia, hoci zdieľajú niektoré spoločné prvky s konceptom udržateľného lesného hospodárstva definovaným v roku 1993, sa v cieľoch, štruktúre, špecifickosti a uplatnení značne líšia. Dobrovoľné lesné certifikačné schémy (VFCS) ako Forest Stewardship Council (FSC) a Programme for Endorsement of Forest Certification (PEFC) hrajú významnú úlohu pri podpore udržateľného lesného hospodárstva v EÚ a často presahujú minimálne právne požiadavky platné v jednotlivých krajinách. Ekoskog, švédska nezisková organizácia, je ďalšou certifikačnou schémou zameranou na ekologicky udržateľné lesníctvo bez jasného výrubu.

Nedávne hodnotenie národných štandardov FSC a PEFC v ôsmich členských štátoch EÚ a štandardu Ekoskog posúdilo ich vhodnosť a medzery pri implementácii usmernení CNF. Hodnotenie ukázalo, že existujúce VFCS vykazujú značné rozdiely v súlade s rôznymi cieľmi a nástrojmi CNF. Hoci medzinárodné štandardy FSC a PEFC stanovujú základné požiadavky, úroveň detailov a špecifických cieľov sa v národných štandardoch značne líši. Štandard Ekoskog vo všeobecnosti zahŕňa väčšinu kľúčových prvkov riadenia CNF.

V oblasti zvyšovania štrukturálnej zložitosti sa preukázal značný súlad štandardov FSC a PEFC s usmerneniami CNF. Napríklad štandardy FSC v Nemecku, Poľsku, Rumunsku a Slovinsku explicitne riešia udržiavanie a podporu rôznych mozaík druhov, veľkostí a vekov. Podobne štandardy PEFC v Taliansku, Poľsku, Rumunsku a Slovinsku tiež vykazujú silný súlad, najmä podporou zmiešaných porastov a rôznych lesných štruktúr. Taliansky štandard PEFC si dokonca stanovuje konkrétny cieľ, aby viac ako 50 % celkovej lesnej plochy tvorili ekologicky prispôsobené typy lesov. Štandard Ekoskog integruje požiadavky na štrukturálnu zložitosť zachovaním pôvodných ekosystémov a ochranou kľúčových biotopov. Spoločnou medzerou je však často nedostatočná pozornosť aktívnemu zvyšovaniu zložitosti v porovnaní s udržiavaním existujúcej diverzity.

Pokiaľ ide o podporu prirodzenej dynamiky lesa, štandardy FSC v Nemecku, Poľsku a Rumunsku vykazujú silný súlad. Švédske štandardy FSC a PEFC vyžadujú vyčlenenie aspoň minimálnej plochy (napr. 5 % u FSC) pre prirodzené procesy. Mnohé štandardy FSC, vrátane tých na Slovensku a vo Švédsku, však postrádajú špecifické usmernenia na podporu ľahkých zásahov alebo riadiacich prístupov, ktoré aktívne podporujú prirodzenú dynamiku. Francúzsky štandard FSC sa zameriava skôr na ochranu než na aktívnu podporu prirodzených procesov.

V oblasti podpory prirodzenej obnovy stromov väčšina hodnotených krajín (napr. Francúzsko, Poľsko, Rumunsko, Slovensko a Slovinsko) preukazuje len čiastočnú podporu. Významnou slabinou mnohých štandardov FSC je nedostatok usmernení pre umelú obnovu, keď prirodzená obnova nie je úspešná, a absencia kvantitatívnych cieľov pre určenie účinnosti prirodzenej obnovy. Mnohé štandardy PEFC spájajú obnovu s ekonomickou životaschopnosťou produkcie dreva.

Zabezpečenie ohľaduplných ťažbových zásahov je ďalšou oblasťou s medzerami. Štandardy PEFC často postrádajú špecifické kritériá pre metódy ťažby a zameriavajú sa viac na udržanie produkčnej kapacity lesa. Bežnou medzerou je aj nedostatok špecifických ustanovení pre identifikáciu a udržiavanie habitatových stromov. Ekoskog uplatňuje najprísnejšie normy, obmedzuje ťažbu na jednotlivé kmene alebo malé skupiny s maximálnou veľkosťou plochy 0,2 ha. Slovinský štandard FSC vyžaduje komplexné posúdenie viacerých ukazovateľov porastu na určenie vhodných úrovní ťažby.

Pokiaľ ide o minimalizáciu iných manažérskych zásahov, štandardy FSC vo viacerých krajinách (Nemecko, Poľsko, Rumunsko, Slovinsko, Slovensko) silno korelujú s usmerneniami CNF pri obmedzovaní používania hnojív na výnimočné okolnosti. Štandardy PEFC vo všeobecnosti vykazujú menej prísne obmedzenia. Bežnými medzerami v štandardoch FSC sú chýbajúce explicitné obmedzenia vápnenia a väčšia flexibilita pri používaní pesticídov v niektorých krajinách. Ekoskog má detailné kritériá pre minimalizáciu vplyvu lesných ciest a terénnej jazdy.

Optimalizácia retencie mŕtveho dreva vykazuje zmiešané výsledky, pričom menšina štandardov plne podporuje tento nástroj CNF. Mnohé štandardy jasne neuvádzajú, že odstraňovanie mŕtveho dreva by malo byť poslednou možnosťou. Štandard Ekoskog stanovuje minimálnu hranicu 20 m³/ha stojaceho a ležiaceho mŕtveho dreva, čo je vyšší cieľ ako napríklad v slovenskom štandarde PEFC (min. 10 m³/ha).

V oblasti vyčleňovania plôch existuje značná variabilita. Štandardy FSC vo Francúzsku (10 % siete ochranných plôch) a Rumunsku (výberové kritériá pre pralesy a biotopy vysokej prírodnej hodnoty) ukazujú dobré príklady. Švédske štandardy FSC a PEFC vyžadujú vyčlenenie aspoň 5 % produktívneho lesa. Ekoskog vyžaduje vyčlenenie minimálne 10 % produktívneho lesa s prioritou oblastí vysokej prírodnej hodnoty. Spoločným nedostatkom v oboch schémach je nedostatok usmernení o prepojení vyčlenených plôch a špecifických kritérií pre výber mikrobiotopov/veteránnych stromov.

Pokiaľ ide o prístup špecifický pre jednotlivé mierky, existujú značné medzery. Na úrovni jednotlivých stromov a skupín stromov vykazujú štandardy FSC a PEFC vo väčšine krajín len obmedzený súlad. Rumunský štandard FSC je výnimkou, vyžaduje environmentálne hodnotenie na úrovni jednotlivých stromov. Švédsky a slovenský štandard PEFC zahŕňajú ukazovatele „habitatových stromov“. Ekoskog chráni habitatové stromy s minimálnou hranicou 20 ks/ha. Na úrovni porastov vykazujú štandardy PEFC vo všeobecnosti vysokú úroveň podpory, zatiaľ čo štandardy FSC sú zmiešané. Štandardy PEFC sú konzistentné pri začleňovaní plánovania a cieľov riadenia na úrovni porastu. Na úrovni krajiny vykazujú štandardy FSC aj PEFC značnú podporu, často prostredníctvom environmentálnych hodnotení alebo krajinárskych analýz.

Nástroj manažmentu druhov raticovej zveri na prirodzenej nosnej kapacite vykazuje naprieč všetkými hodnotenými národnými štandardmi výrazné medzery. Chýbajú explicitné požiadavky na špecifické ochranné bariéry alebo oplotenie (s výnimkou nemeckého štandardu PEFC). Koncept manažmentu raticovej zveri na „prirodzenú nosnú kapacitu“ lesa tiež nebol v hodnotených štandardoch typicky jasne definovaný alebo operationalizovaný. Mnohé štandardy sa zameriavajú na monitorovanie a posúdenie poškodenia, ale často bez konkrétnych usmernení pre udržanie prirodzenej nosnej kapacity. Štandard Ekoskog neobsahuje žiadne ustanovenia týkajúce sa manažmentu raticovej zveri.

Celkovo výsledky naznačujú, že hoci existujúce VFCS majú potenciál podporovať implementáciu CNF, sú potrebné ďalšie zlepšenia, aby sa postupy CNF dostatočne propagovali. Vzhľadom na rôznorodú aplikáciu zásad CNF v rámci súčasných schém existuje možnosť, že by sa mohli brániť významným zmenám.

Jednou z možností je zriadiť nový štandard EÚ pre certifikáciu CNF-zladených certifikačných schém. To by mohlo stanoviť jasné štandardy EÚ pre to, čo predstavuje CNF-zladenú certifikáciu, a zároveň využiť zavedenú infraštruktúru a rozpoznanie existujúcich schém, najmä FSC a PEFC. Schémy ako Ekoskog by týmto uznaním na úrovni EÚ mohli získať širšie uznanie.

Ďalším potenciálnym prístupom je vývoj odstupňovanej certifikačnej schémy pre lesné hospodárstvo bližšie k prírode. Podobne ako pri iných odstupňovaných schémach (napr. Energetický štítok EÚ, Nutri-Score EÚ), by to umožnilo spotrebiteľom jednoduchšie porovnať, ako dobre produkt zodpovedá princípom CNF, a zároveň by to motivovalo lesných hospodárov k postupnému zlepšovaniu praxe. Hodnotenie by mohlo byť založené na merateľných, kvantifikovaných ukazovateľoch. Existujú vedecké indexy, ktoré sa snažia kvantifikovať intenzitu manažmentu alebo prirodzenosť porastov, čo by mohlo poslúžiť ako základ. Rozvoj takejto schémy by si však vyžadoval ďalší výskum, konzultácie so zainteresovanými stranami a stanovenie kritérií, metód merania a stupnice. Medzi výzvy patrí variabilita lesných typov v EÚ, počiatočné náklady pre hospodárov a potenciálne riziko zmätku pre spotrebiteľov v dôsledku množstva environmentálnych označení.

Napriek výzvam ponúka zavedenie skutočne CNF-zladenej certifikačnej schémy významné dlhodobé výhody pre zdravie a odolnosť lesných ekosystémov v celej EÚ. JaroR

Kľúčové pojmy

• Lesné hospodárstvo bližšie k prírode (Closer-to-Nature Forestry – CNF): Prístup k lesnému hospodárstvu, ktorý sa snaží napodobniť prirodzené lesné procesy a štruktúry s cieľom zvýšiť biodiverzitu, odolnosť a ekologické funkcie, zatiaľ čo stále umožňuje udržateľné využívanie lesných zdrojov.
• Dobrovoľné systémy certifikácie lesov (Voluntary Forest Certification Schemes – VFCS): Trhovo založené nástroje na podporu udržateľného lesného hospodárstva prostredníctvom hodnotenia lesných postupov podľa vopred definovaných noriem, kritérií a ukazovateľov.
• PEFC (Programme for the Endorsement of Forest Certification): Najväčší svetový systém certifikácie lesov, ktorý schvaľuje národné systémy certifikácie lesov založené na medzinárodných normách a referenčných hodnotách.
• FSC (Forest Stewardship Council): Ďalší významný medzinárodný systém certifikácie lesov, ktorý poskytuje normy pre environmentálne, sociálne a ekonomicky zodpovedné lesné hospodárstvo.
• Ekoskog: Švédsky systém certifikácie lesov, ktorý sa zameriava na ekologické aspekty a zakazujeholoruby okrem výnimočných prípadov.
• Stupňované systémy certifikácie (Graded Certification Schemes): Systémy, ktoré poskytujú spotrebiteľom podrobnejší pohľad na kvalitu alebo výkonnosť produktu, odlišujúc ho na základe toho, ako dobre produkt funguje alebo akej úrovne noriem sa pri výrobe dodržiava, namiesto toho, aby jednoducho označovali splnenie minimálnych noriem.
• Index prirodzenosti (Naturalness Index / Hemeroby): Kvantitatívna miera, ktorá hodnotí úroveň ľudského vplyvu na lesný ekosystém, pričom vyššie skóre označuje vyššiu prirodzenosť.
• Index intenzity pestovateľského manažmentu (Silvicultural Management Intensity – SMI): Ukazovateľ, ktorý kombinuje vlastnosti ako druhová skladba stromov, vek porastu a biomasa živého a mŕtveho dreva nad zemou, aby poskytol kvantitatívnu mieru intenzity pestovateľského manažmentu.
• Mŕtve drevo (Deadwood): Odumreté stromy, časti stromov alebo ležiace drevo, ktoré zohrávajú dôležitú úlohu pri podpore biodiverzity a ekologických procesov v lese.
• Stromy s vysokou ekologickou hodnotou (Heritage Trees / Habitat Trees): Staré stromy s vysokou ekologickou hodnotou, napríklad tie s hniezdnymi dutinami alebo tie, ktoré môžu takúto hodnotu nadobudnúť.
• Nárazníkové zóny pri vodných tokoch a mokradiach (Riparian and Wetland Protection Zones): Oblasti okolo vodných tokov a mokradí, ktoré sú chránené s cieľom zachovať kvalitu vody a podporiť súvisiacu biodiverzitu.
• Nepôvodné druhy (Non-native species): Druhy, ktoré nepochádzajú z danej oblasti a môžu mať negatívny vplyv na pôvodné ekosystémy.