V marci 2025 boli hlavnými trendmi v regulácii ESG v strednej a východnej Európe regulačná neistota v súvislosti s očakávaným balíkom Omnibus I, implementácia smerníc Európskej únie CSRD a CSDDD, oneskorenia v implementácii CSRD, transpozícia CSDDD, zosúlaďovanie energetických a klimatických politík prostredníctvom NECP, cezhraničné zelené iniciatívy, príprava na mechanizmus CBAM, pokrok v obehovom a odpadovom hospodárstve, iniciatívy zeleného financovania a regulácia priemyselných emisií.

Medzi kľúčové trendy a konkrétne príklady patria:

• Regulačná neistota a vplyv Omnibus I: Koniec roka 2024 a začiatok roka 2025 priniesli neistotu v regulačnom prostredí ESG, keďže zainteresované strany očakávali balík Omnibus I, ktorý mal priniesť významné zmeny. Jeho vydanie vo februári 2025 a implementácia smerníc CSRD a CSDDD priniesli nové neistoty a viedli k prehodnocovaniu legislatívnych plánov s možnými oneskoreniami.
• Oneskorenie implementácie CSRD: V Bulharsku došlo k oneskoreniu implementácie CSRD o jeden rok. Naopak, Rumunsko prijalo právne predpisy na transpozíciu článku 2 smernice CSRD. V Českej republike sa začala diskusia o novele zákona o účtovníctve transponujúcej CSRD. Od roku 2025 sa v Maďarsku rozšírila povinnosť pripravovať správy o udržateľnosti aj na veľké súkromné podniky. Chorvátsko zaviedlo povinné vykazovanie udržateľnosti pre vybraných 50 spoločností. V Srbsku existovali povinnosti vykazovania pre veľké podniky podľa zákona o účtovníctve, avšak bez priamej implementácie CSRD.
• Transpozícia CSDDD: Česká vláda schválila legislatívny plán na rok 2025, v rámci ktorého Ministerstvo spravodlivosti pripravuje návrh zákona na transpozíciu smernice CSDDD.
• Úsilie o zosúladenie energetickej a klimatickej politiky (NECP): Rumunsko, Srbsko a Slovensko pracovali na prepracovaní svojich národných energetických a klimatických plánov (NECP). Česká republika schválila svoj aktualizovaný NECP na roky 2021 – 2030. Bulharsko má pripravený návrh aktualizovaného NECP.
• Cezhraničné zelené iniciatívy: Pokračoval rozvoj projektu Zelený energetický koridor, spájajúceho Azerbajdžan, Gruzínsko, Rumunsko a Maďarsko. V januári 2025 spoločnosť Transelectrica z Rumunska oznámila registráciu spoločného podniku pre tento projekt. Bulharsko sa zúčastnilo rokovaní o možnej účasti na tomto projekte.
• Prispôsobovanie sa mechanizmu CBAM: Srbsko sa pripravovalo na vplyv mechanizmu EÚ na kompenzáciu uhlíka na hraniciach (CBAM), ktorý bude mať vplyv na vývoz do EÚ.
• Pokrok v obehovom a odpadovom hospodárstve: Chorvátsko predstavilo komplexný Plán odpadového hospodárstva na roky 2023 – 2028, vrátane nariadenia o poplatkoch za odpadové hospodárstvo založenom na princípe rozšírenej zodpovednosti výrobcov (EPR). V Maďarsku sa od roku 2025 stalo povinným selektívne zberanie textilného odpadu. Srbsko prijalo nový Plán prevencie odpadu.
• Iniciatívy zeleného financovania: Európska investičná banka (EIB) poskytla Chorvátsku úver vo výške 200 miliónov EUR na podporu zelených projektov MSP. Srbsko rozšírilo svoj trh so zelenými dlhopismi novou emisiou podnikových zelených dlhopisov.
• Regulácia priemyselných emisií: Srbsko pripravovalo návrh nového zákona o integrovanej prevencii a kontrole znečistenia s cieľom zosúladiť sa so smernicou EÚ o priemyselných emisiách (IED).
• Špecifické národné iniciatívy: Slovensko sa zaoberalo možnosťami modernizácie vodných nádrží, riešením mechanizmu určovania zodpovednej osoby za odstránenie environmentálnych záťaží a spolupracovalo so Švajčiarskom na podpore národných parkov. Maďarsko implementovalo zmeny v systéme environmentálnych produktových poplatkov a rozšírenej zodpovednosti výrobcov (EPR).

Celkovo možno konštatovať, že krajiny strednej a východnej Európy v marci 2025 aktívne reagovali na vyvíjajúce sa požiadavky v oblasti ESG, pričom kľúčovú úlohu zohrávala implementácia smerníc EÚ a snaha o zosúladenie národných politík s cieľmi udržateľnosti a znižovania emisií. Neistota spojená s balíkom Omnibus I však pretrvávala a ovplyvňovala tempo prijímania nových regulácií. JaroR