Európska environmentálna agentúra a Spoločné výskumné centrum zverejnili správy o monitorovaní nulového znečistenia a výhľade do roku 2025, ktoré poskytujú aktuálne informácie o pokrokoch EÚ v oblasti dosahovania cieľov nulového znečistenia do roku 2030 v rámci Európskeho zeleného dohovoru.
Kľúčové body správy:
Ciele a legislatíva
Európska zelená dohoda (EGD) a Akčný plán nulového znečistenia (ZPAP) modernizovali regulačný rámec EÚ na boj proti znečisteniu. Viaceré legislatívne opatrenia zohrávajú významnú úlohu pri dosahovaní cieľov nulového znečistenia do roku 2030, zabezpečujúc efektívne a koordinované kroky všetkých členských štátov.
Pokrok a výzvy
Správa hodnotí aktuálny pokrok v znižovaní znečistenia v rôznych sektoroch EÚ. Zároveň identifikuje oblasti, kde EÚ dosiahla významné úspechy, ako aj tie, ktoré si vyžadujú ďalšie opatrenia a intenzívnejšiu podporu na dosiahnutie stanovených cieľov.
Dáta a poznatky
Použitím rozsiahlych dát správa poskytuje kľúčové poznatky o zdrojoch a dopadoch znečistenia v celej EÚ. Identifikuje pretrvávajúce medzery v údajoch a poznatkoch, ktoré je potrebné riešiť prostredníctvom ďalšieho výskumu a zlepšeného monitorovania, čo je nevyhnutné pre efektívne plánovanie a implementáciu opatrení.
Integrácia monitoringu
Správa je súčasťou širšieho úsilia o integráciu rámcov monitoringu a výhľadu pre priority environmentálnej politiky v kontexte ôsmeho environmentálneho akčného programu (8. EAP). Cieľom je prehĺbiť porozumenie pokroku a perspektív pri dosahovaní ambície nulového znečistenia, jedného z prioritných cieľov 8. EAP a EGD.
Zdroje znečistenia
Správa sa zameriava na znečistenie pochádzajúce z výroby a spotreby, ako aj na jeho vplyvy na ekosystémy a ľudské zdravie. Identifikuje hlavné zdroje znečistenia a navrhuje konkrétne opatrenia na ich minimalizáciu.
Dopad na zdravie
Znečistenie má rozsiahle dôsledky na zdravie a pohodu ľudí, čo si vyžaduje integrovaný prístup „jedno zdravie“. Dlhodobá expozícia hluku z dopravy môže viesť k rôznym zdravotným problémom, vrátane porúch spánku a zvýšeného rizika kardiovaskulárnych, duševných a metabolických porúch. Znečistenie ovzdušia tiež negatívne ovplyvňuje duševné zdravie, s preukázanou súvislosťou medzi dlhodobou expozíciou a zvýšeným rizikom psychiatrických porúch, ako sú úzkosť, bipolárna porucha a depresia, ako aj rizikom samovraždy.
Znečistenie vody
Správa hodnotí stav sladkovodných ekosystémov so zameraním na ekologický a chemický stav vodných útvarov, nové látky, pesticídy a hladiny živín. Monitorovanie perfluorovaných látok (PFAS) v európskych vodách odhaľuje rozsiahlu kontamináciu, ktorá predstavuje potenciálne riziká pre ľudské zdravie a životné prostredie.
Znečistenie pôdy
Správa zdôrazňuje pretrvávajúce hrozby pre pôdu spôsobené kontamináciou a potrebu riešiť tieto problémy prostredníctvom iniciatív, ako je Kunming-Montrealský globálny rámec pre biodiverzitu a navrhované monitorovanie pôdy, ktoré sú kľúčové pre udržateľné hospodárenie s pôdou.
Plasty a mikroplasty
Rieši sa znečistenie plastami a mikroplastami, pričom sa zdôrazňujú medzery v monitoringu a potreba štandardizovaných metodológií na ich efektívne sledovanie a redukciu v prostredí.
Hluk
Správa uvádza, že hluk z dopravy negatívne ovplyvňuje veľkú časť populácie EÚ, pričom viac ako 20 % je vystavených hladinám hluku, ktoré sa považujú za škodlivé pre zdravie. Cieľ znížiť počet ľudí chronicky rušených hlukom z dopravy o 30 % do roku 2030 je podľa súčasných prognóz nepravdepodobný.
Odpadové hospodárstvo
Správa sa venuje problematike odpadového hospodárstva, zdôrazňujúc, že znižovanie produkcie odpadu môže výrazne znížiť záťaž znečistenia odpadom na životné prostredie a ľudské zdravie.
Poľnohospodárstvo
Poľnohospodárstvo je významným zdrojom znečistenia, pričom používanie poľnohospodárskych hnojív a chemických pesticídov je hlavným faktorom znečistenia vody dusičnanmi a pesticídmi, čo vyžaduje zásadné zmeny v poľnohospodárskych praktikách.
Biomonitoring
Ľudský biomonitoring je účinný nástroj na posudzovanie reálnej expozície ľudí škodlivým látkam, čo prispieva k lepšiemu pochopeniu a riadeniu zdravotných rizík spojených so znečistením.
Správa „Monitorovanie nulového znečistenia a výhľad do roku 2025“ predstavuje kľúčový nástroj pre posudzovanie pokroku, identifikáciu trendov a hotspotov, poskytovanie včasných varovaní, zvyšovanie povedomia, informovanie o politických rozhodnutiach a uľahčovanie medzinárodnej spolupráce pri riešení znečistenia a environmentálnych výziev. Európska únia tak posilňuje svoje úsilie smerom k udržateľnej a zdravšej budúcnosti pre všetkých svojich občanov. JaroR