SK 
EN 
DE 
FR 
HU 
PL 
Dlhodobo známe negatívne účinky znečisteného ovzdušia na pľúca a kardiovaskulárny systém sú len špičkou ľadovca. Čoraz viac vedeckých štúdií upozorňuje, že látky a častice v znečistenom vzduchu môžu zásadne poškodiť aj ľudský mozog a prispieť k vzniku závažných neurologických ochorení, vrátane Alzheimerovej choroby či demencie.
Výskumy z celého sveta už dlhšie naznačujú, že až 90 % svetovej populácie dýcha vzduch, ktorý prekračuje bezpečné limity stanovené Svetovou zdravotníckou organizáciou (WHO). Hlavnou príčinou sú rastúca urbanizácia, klimatické zmeny, stále sa zhoršujúci stav dopravy v mestách či nárast počtu lesných požiarov. Okrem vonkajších zdrojov predstavuje osobitný problém aj znečistenie ovzdušia v domácnostiach, ktoré najviac ohrozuje najzraniteľnejšie a najchudobnejšie komunity na svete. Odhaduje sa, že približne tri miliardy ľudí varí pomocou otvoreného ohňa alebo na sporákoch spaľujúcich drevo, uhlie, petrolej alebo biomasu.
Vedci odhaľujú stále konkrétnejšie dôkazy o priamej súvislosti medzi znečisteným vzduchom a neurologickými poruchami. Napríklad štúdie v Mexico City preukázali výskyt patologických zmien typických pre Alzheimerovu chorobu už u detí. Tieto alarmujúce zistenia dopĺňajú výskumy z USA, podľa ktorých je riziko vzniku demencie takmer dvojnásobne vyššie u starších žien, ktoré žijú v oblastiach silne postihnutých ovzduším so zvýšenými koncentráciami zdravotne nebezpečných častíc.
Jedným z najnebezpečnejších faktorov sú drobné častice PM (particulate matter), špeciálne PM2,5 s priemerom menším ako 2,5 mikrometra, ktoré pochádzajú z výfukových plynov áut, dymu a horiacich materiálov. Ešte menšie ultrajemné častice (menej ako 0,1 mikrometra) môžu byť podľa vedcov dokonca nebezpečnejšie, no ich regulácia je zatiaľ nedostatočná a nejednotná. Tieto častice dokážu obísť ochranné bariéry ľudského organizmu a preniknúť do mozgu cez čuchový nerv alebo krvný obeh. So sebou pritom prinášajú škodlivé kontaminanty ako dioxíny, chemické zlúčeniny či ťažké kovy, ktoré priamo poškodzujú nervové bunky a spôsobujú nebezpečné zápalové procesy.
Pokusy na zvieratách navyše preukázali, že vystavenie znečistenému ovzdušiu už počas tehotenstva a raného vývoja mláďat spôsobuje trvalé neurologické zmeny, vrátane zníženia schopností učenia, straty nervových spojení (synapsií) či skoršieho vzniku amyloidných plakov typických pre Alzheimerovu chorobu. V ďalších výskumoch na hlodavcoch boli pozorované poruchy sociálneho správania, zmeny podobné autizmu alebo zhoršenie pamäti.
Aj štúdie na ľuďoch potvrdzujú tieto riziká. Vedci v kanadskej provincii Ontário dokázali, že bývanie ďalej od hlavných ciest a frekventovaných dopravných ciest znižuje riziko vzniku demencie. Podobná štúdia v španielskej Barcelone ukázala, že deti chodiace do škôl vystavených intenzívnej premávke majú spomalené kognitívne schopnosti. Veľká americká štúdia zasa odhalila, že ženy žijúce v oblastiach s vysokou koncentráciou častíc PM majú až dvakrát vyššiu šancu ochorieť na demenciu.
Tieto výsledky jasne potvrdzujú, že zníženie znečistenia ovzdušia je nielen zdravotnou, ale aj ekonomickou prioritou. Odborníci upozorňujú, že prípadné obmedzenie emisií by výrazne znížilo počet prípadov neurologických ochorení, predovšetkým Alzheimerovej choroby a demencie, čím by sa ušetrili značné finančné prostriedky v zdravotníckych a sociálnych systémoch.
Hoci mnohé otázky zostávajú otvorené, vedci jednomyseľne volajú po urgentných opatreniach na obmedzenie emisií v doprave, domácnostiach a priemysle. Nevyhnutné sú prísnejšie normy pre automobily s dieselovými motormi, podpora čistej mobility, využitie kvalitnejších palív či znižovanie ďalších zdrojov znečistenia.
Svet čelí vážnej výzve. Naše ovzdušie sa stáva rizikom nielen pre životné prostredie či pľúca, ale aj pre najviac zraniteľnú a citlivú časť nášho tela: náš mozog. Je najvyšší čas konať – v hre je naše psychické zdravie, kvalita života a budúcnosť ďalších generácií. JaroR
Celá štúdia bola publikovaná v časopise Proceedings of the National Academy of Sciences .
