Dokument identifikuje 36 hlavných klimatických rizík pre Európu. Tieto riziká sú klasifikované do piatich kategórií: ekosystémy, potraviny, zdravie, infraštruktúra a ekonomika a financie. Dokument podrobne analyzuje každé z týchto rizík z hľadiska závažnosti, časového horizontu, pripravenosti politiky a zodpovednosti za riziká.

Ekosystémy:

• Zvýšené riziko lesných požiarov: Toto riziko je zhoršované kombináciou dlhších období sucha, vyšších teplôt a zmien v zložení a štruktúre lesov. V roku 2017 požiare v Portugalsku spálili 250 000 hektárov za dva dni a spôsobili 51 úmrtí, čiastočne kvôli suchu a cyklónu Ophelia.
• Zvýšená degradácia rašelinísk: Rašeliniská sú dôležité ekosystémy, ktoré ukladajú veľké množstvo uhlíka. Klimatické zmeny, ako je sucho a zvýšené teploty, môžu viesť k ich degradácii a uvoľneniu uloženého uhlíka do atmosféry.
• Zmeny v lesných ekosystémoch: Klimatické zmeny vedú k posunu vegetačných pásiem a zmene druhového zloženia lesov. V dôsledku toho sa znižuje odolnosť lesov voči škodcom a chorobám.
• Strata biodiverzity v suchozemských ekosystémoch: Klimatické zmeny ohrozujú biodiverzitu v suchozemských ekosystémoch. Globálne otepľovanie o 1,5 °C a 3 °C môže viesť k fenolóogickým zmenám, posunom v oblastiach výskytu druhov a zvýšeniu pravdepodobnosti lokálneho vyhynutia druhov.
• Strata biodiverzity v sladkovodných ekosystémoch: Klimatické zmeny ohrozujú biodiverzitu v sladkovodných ekosystémoch v dôsledku zmien v teplote vody, prietoku a dostupnosti biotopov.
• Strata biodiverzity v morských ekosystémoch: Klimatické zmeny ovplyvňujú morské ekosystémy. Nárast teploty vody a zmeny v slanosti vody môžu viesť k strate biodiverzity a poškodeniu morských biotopov.

Potraviny:

• Zníženie výnosov plodín: Extrémne počasie, ako sú suchá, vlny horúčav a záplavy, môže viesť k zníženiu výnosov plodín. Dokument uvádza, že závažnosť strát úrody spôsobená suchom a vlnami horúčav sa v Európe za posledných päť desaťročí strojnásobila.
• Zvýšené ceny potravín: Zníženie výnosov plodín a narušenie dodávateľských reťazcov môže viesť k zvýšeniu cien potravín, čo môže negatívne ovplyvniť potravinovú bezpečnosť. Dokument uvádza, že globálne otepľovanie môže viesť k nárastu cien kávy.
• Nedostatok vody pre poľnohospodárstvo: Suchá môžu viesť k nedostatku vody pre zavlažovanie, čo ohrozuje produkciu potravín.
• Zmeny v morských ekosystémoch: Klimatické zmeny ovplyvňujú morské ekosystémy, čo má vplyv na rybolov a akvakultúru. Zmeny teploty vody, kyslosti vody a dostupnosti potravy môžu viesť k poklesu populácií rýb a iných morských organizmov.
• Potravinová bezpečnosť v dôsledku vplyvu klimatických zmien mimo Európy: Klimatické zmeny mimo Európy môžu ovplyvniť produkciu potravín a viesť k zvýšeniu cien potravín na svetových trhoch, čo môže negatívne ovplyvniť potravinovú bezpečnosť v Európe. Dokument uvádza, že v rokoch 2022-2023 sa očakáva, že v krajinách ako Afganistan, Etiópia a Jemen sa v dôsledku klimatických zmien zhorší potravinová bezpečnosť.
• Produkcia hospodárskych zvierat: Klimatické zmeny môžu negatívne ovplyvniť produkciu hospodárskych zvierat v dôsledku tepelného stresu, nedostatku vody a krmiva a zvýšeného rizika chorôb.

Zdravie:

• Zvýšené riziko úpalu a tepelného stresu: Vyššie teploty a častejšie vlny horúčav zvyšujú riziko úpalu a tepelného stresu. Toto riziko je obzvlášť vysoké v mestách, kde dochádza k efektu „tepelného ostrova“. V roku 2022 extrémne horúce leto v Európe viedlo k 60 000 – 70 000 predčasným úmrtiam.
• Zvýšené riziko úmrtnosti a chorobnosti súvisiacej s chladom: Hoci sa Európa otepľuje, studené vlny sa stále vyskytujú a môžu viesť k zvýšenému riziku úmrtnosti a chorobnosti, najmä u zraniteľných skupín obyvateľstva.
• Zvýšené riziko kardiovaskulárnych a respiračných chorôb: Klimatické zmeny môžu zhoršiť kvalitu ovzdušia a zvýšiť riziko kardiovaskulárnych a respiračných chorôb.
• Zvýšené riziko infekčných chorôb: Klimatické zmeny môžu viesť k šíreniu infekčných chorôb prenášaných vektormi, ako sú komáre a kliešte. Dokument uvádza príklady chorôb ako horúčka dengue, chikungunya, západonílska horúčka a lymská borelióza.
• Zvýšené riziko alergií: Klimatické zmeny môžu predĺžiť peľovú sezónu a zhoršiť alergie.
• Zvýšené riziko alimentárnych ochorení: Klimatické zmeny môžu zvýšiť riziko alimentárnych ochorení v dôsledku kontaminácie potravín a vody baktériami a inými patogénmi.
• Zvýšené riziko duševných chorôb: Extrémne poveternostné udalosti a klimatické zmeny môžu viesť k zvýšenému riziku duševných chorôb, ako je posttraumatická stresová porucha a depresia.
• Zvýšená úmrtnosť a chorobnosť v dôsledku extrémnych udalostí: Extrémne poveternostné udalosti, ako sú záplavy, búrky a vlny horúčav, môžu viesť k zvýšeniu úmrtnosti a chorobnosti. V roku 2021 záplavy v Nemecku, Belgicku a Holandsku viedli k viac ako 200 úmrtiam.

Infraštruktúra:

• Poškodenie infraštruktúry v dôsledku extrémneho počasia: Extrémne počasie, ako sú záplavy, búrky, zosuvy pôdy a vlny horúčav, môže poškodiť infraštruktúru, ako sú cesty, mosty, budovy a energetické siete. Dokument uvádza príklady poškodenia ciest v dôsledku vysokých teplôt a poškodenia železničnej infraštruktúry.
• Poškodenie pobrežnej infraštruktúry v dôsledku erózie pobrežia a nárastu hladiny mora: Nárast hladiny mora a erózia pobrežia ohrozujú pobrežnú infraštruktúru, ako sú prístavy, budovy a cesty.
• Narúšanie energetických systémov: Extrémne počasie, ako sú vlny horúčav, suchá a záplavy, môže narušiť energetické systémy. Vlny horúčav môžu znížiť efektivitu výroby elektriny a zvýšiť dopyt po energii na chladenie, zatiaľ čo suchá môžu ovplyvniť vodné elektrárne.
• Znížená kapacita vodnej infraštruktúry: Suchá a zvýšené teploty môžu viesť k zníženiu dostupnosti vody a zníženiu kapacity vodnej infraštruktúry, ako sú priehrady a vodovody.
• Zvýšené riziko pre dopravnú infraštruktúru: Extrémne počasie, ako sú záplavy, búrky, zosuvy pôdy a vlny horúčav, môže narušiť dopravné systémy, ako sú cesty, železnice a letecká doprava.

Ekonomika a financie:

• Ekonomické straty v dôsledku extrémneho počasia a klimatických zmien: Extrémne počasie a klimatické zmeny môžu viesť k ekonomickým stratám v rôznych sektoroch, ako sú poľnohospodárstvo, cestovný ruch, energetika a poisťovníctvo. Dokument uvádza, že ekonomické škody spôsobené iba pobrežnými záplavami by mohli do konca storočia v EÚ presiahnuť 1 bilión EUR ročne.
• Zvýšené finančné riziká: Klimatické zmeny zvyšujú finančné riziká pre podniky, investorov a poisťovne. Dokument uvádza, že klimatické šoky môžu ovplyvniť štátne dlhopisy a znížiť schopnosť bánk poskytovať úvery.
• Narúšanie medzinárodných dodávateľských reťazcov: Extrémne počasie a klimatické zmeny môžu narušiť medzinárodné dodávateľské reťazce. To môže viesť k nedostatku tovarov a služieb, zvýšeniu cien a ekonomickým stratám.
• Zvýšené náklady na poistenie: Poistné spoločnosti čelia rastúcim nákladom v dôsledku klimatických zmien a extrémneho počasia. To môže viesť k zvýšeniu cien poistenia pre podniky a jednotlivcov.
• Zvýšené náklady na adaptáciu: Adaptácia na klimatické zmeny si vyžaduje značné investície do infraštruktúry, technológií a zmien v správaní.
• Sociálne nepokoje: Klimatické zmeny a ich vplyv na ekonomiku a životné prostredie môžu viesť k sociálnym nepokojom a politickej nestabilite.

Dokument zdôrazňuje, že tieto riziká sú vzájomne prepojené a môžu sa kaskádovito stupňovať. Napríklad, sucho môže viesť k zníženiu výnosov plodín, čo môže zvýšiť ceny potravín a spôsobiť sociálne nepokoje.

Dokument tiež zdôrazňuje nerovnomerné rozdelenie klimatických rizík a adaptačnej kapacity v rámci Európy. Južná Európa je identifikovaná ako oblasť s najvyššou mierou rizika a najnižšou adaptačnou kapacitou. Celý dokument je dostupný tu

 JaroR