Nie je jasné, či práve ekologická úzkosť motivovala odvážnu pätnásťročnú Gretu Thunbergovú, ktorá v auguste 2018 začala štrajkovať vo škole na protest proti nedodržiavaniu Parížskej klimatickej dohody. Možno áno, alebo možno nie, avšak tento závažný a znepokojujúci fenomén sa určite dotýka nás všetkých, bez ohľadu na vek či úlohu, ktorú zohrávame vo svete.
Existuje rozdiel medzi tými, ktorí si uvedomujú klimatickú krízu a chcú pre planétu niečo urobiť, a tými, ktorí sú si vedomí problému (aj keď niekedy ho popierajú), no nechcú prijať žiadne opatrenia, často dokonca podporujú kapitalistický systém, ktorý obohacuje len niekoľkých na úkor zdravia našej planéty.
Ekológia úzkosti je realita, ktorá bola zdokumentovaná viacerými vedeckými štúdiami a nie je novinkou. Medzivládna skupina pre klimatické zmeny bola založená už v roku 1988, teda pred 36 rokmi, aby skúmala príčiny a dopady klimatických zmien na vedeckej aj praktickej úrovni.
Doteraz sa neurobilo dosť, pretože klimatická situácia sa len zhoršila. Pod ekoúzkosťou rozumieme hlboký pocit nepohodlia, strachu a viny spojený s myšlienkami na možné katastrofy spôsobené globálnym otepľovaním a jeho environmentálnymi dôsledkami.
Mnoho ľudí si už prešlo pocitmi solastalgie a mnohí trpia ekoúzkosťou v dôsledku straty svojich domovov a obľúbených miest v dôsledku ľudskej činnosti. V Európe môžeme vidieť nárast extrémnych klimatických udalostí, ako sú suchá a neznesiteľné horúčavy a rastúce priemerné teploty, ktoré viedli k vysychaniu najväčšieho prírodného jazera na ostrove Pergusa.
Kým v minulosti sme sa cítili bezpečne sledovaním podobných udalostí na iných miestach sveta, dnes sú tieto problémy bližšie než kedykoľvek predtým a stále sa robí málo, najmä v rámci Európskej únie, ktorá často podporuje veľkých ropných producentov. Napriek jasnému odkazu z prírody, aby sme zastavili fosílne palivá a znižovali poškodenie životného prostredia, sa situácia nemení.
Štúdie ukazujú, že americké univerzity dostávajú dotácie od ropných spoločností, aby zabezpečili, že vedecký výskum bude menej kritický voči fosílnym palivám a prispeje k menej radikálnym víziám. Je smutné, že mnohé klimatické organizácie, ktoré sa angažujú za zmenu, sú často považované za extrémne a nemožno si nevšimnúť, ako sú aktivisti ako Extinction Rebellion vystavení násiliu počas svojich protestov alebo dokonca zatýkaniu zo strany polície.
V tejto situácii je potrebné, aby sme sa zamysleli nad vlastným svedomím: môže náš hnev nad malými problémami nahradiť našu občiansku zodpovednosť a úctu k našej planéte?
Dnes, podobne ako v minulosti, je potrebné, aby všetci, ako občania Zeme, konali rozhodne. Demonštrácie a aktivizmus pre klímu nie sú len prechodným trendom, ale investíciou do budúcnosti. Musíme sa postaviť za svoje práva, ktoré prenechávame politikom, pretože aktívne občianstvo a kolektívna zodpovednosť sú kľúčové pre to, aby sme mohli dlhodobo žiť na tejto modrej planéte. (Co2AI)