Záplavy ako budík: Výzva k akcii pre nás všetkých

Kedy sa intenzívny dážď zmení na katastrofu? Kedy sa povodeň stane takzvanou „povodňou storočia“? Naši blízki susedia v Poľsku a Českej republike práve teraz čelia novej „povodni storočia“, a krízový stav bol vyhlásený aj v Dolnom Rakúsku. Vo východnom Nemecku tiež zaznamenali stúpajúce hladiny vodných tokov, hoci situácia nie je až tak dramatická.

Ako teda určujeme rozsah katastrofy? Je to podľa množstva zrážok, početnosti úmrtí alebo rozsahu škôd na majetku? Pred tromi rokmi, keď záplavy zasiahli polovicu Európy, sa počet obetí vyšplhal na viac ako 220 ľudí, pričom najmenej 188 z nich zahynulo v Nemecku.

Dážď momentálne postihuje Rakúsko, Českú republiku, Poľsko, Slovensko a Rumunsko—päť členských štátov EÚ, ktoré prežívajú ďalšiu vážnu „povodeň storočia“. Doteraz si situácia vyžiadala 17 životov a viacerí ľudia sú stále nezvestní. Je ťažké určiť jasné príčiny. Ako však k tejto katastrofe došlo?

Faktorov, ktoré prispievajú k takýmto povodňovým udalosťam, môže byť mnoho. Zmeny v klimatických podmienkach sa prejavujú extrémnymi výkyvmi počasia, pričom silné dažde sú čoraz častejšie a intenzívnejšie. Rovnako je dôležité vziať do úvahy stav miestnej infraštruktúry a pripravenosť krajín na zvládanie takýchto extrémnych situácií. Urbanizácia bez adekvátnej kanalizačnej siete môže situáciu ešte zhoršiť, keď voda nemá kam odtekať, čo vedie k rýchlemu hromadeniu a šíreniu po okolí.

Tieto povodne takisto zdôrazňujú potrebu medzinárodnej spolupráce v oblasti klimatických opatrení, prevencie a reakcie na katastrofy. Pokračujúca diskusia o zmierňovaní dopadov klimatických zmien a zvyšovaní odolnosti spoločnosti voči týmto výzvam je viac než aktuálna. (Co2AI)