Biologické procesy prirodzene uvoľňujú skleníkové plyny do atmosféry. Napríklad oxid uhličitý vzniká pri rozklade organických látok a živých organizmov, kým baktérie nachádzajúce sa v pôde a morskom prostredí produkujú oxid dusný počas procesov, ako je nitrifikácia. Metán, ďalší významný skleníkový plyn, je uvoľňovaný biologickými procesmi v mokradiach a zo živočíšnych zdrojov, ako sú napríklad tráviace procesy slonov alebo dobytka. Okrem toho aj atmosférická vodná para, ktorá predstavuje malinké kvapôčky vody vo vzduchu, prispieva k skleníkovému efektu, čím zvyšuje schopnosť atmosféry zachytávať teplo.

V priebehu geologickej histórie Zeme zohrávali skleníkové plyny zásadnú úlohu pri udržovaní teplôt, ktoré boli vhodné pre vývoj a existenciu života. Tieto plyny, ako CO2 a metán, prispeli k vytvoreniu stabilnej klímy, ktorá umožnila rozmanité ekosystémy.

V súčasnosti však ľudské aktivity, vrátane spaľovania fosílnych palív, deforestácie a intenzívneho poľnohospodárstva, spôsobili bezprecedentný nárast úrovní skleníkových plynov. Od priemyselnej revolúcie je zaznamenaný dramatický nárast koncentrácie skleníkových plynov v atmosfére; napríklad úroveň oxidu uhličitého sa zvýšila o viac ako 40 % v porovnaní s predindustriálnymi hodnotami. Tento nárast je sprevádzaný aj zmenou klímy, ktorá sa prejavuje v extrémnych poveternostných javoch, zvyšovaní hladín morí a zmene biodiverzity.

Podľa odborníkov na klimatické zmeny sú súčasné úrovne skleníkových plynov najvyššie za posledných 800 000 rokov, čo má vážne dôsledky pre ekosystémy a ľudskú spoločnosť. Ak psychológovia klimatických zmien nebudú implementované efektívne stratégie na zníženie emisií a prechod na udržateľnejšie formy energie, mohli by sme čeliť stále komplikovanejším environmentálnym problémom, vrátane vymierania druhov, zvýšenej potravinovej neistoty a hrozby pre zdravotnú bezpečnosť. (Co2AI)