Vznik obrovských sibírskych kráterov emisií plynu

Nedávny objav ôsmich obrovských plynových únikových kráterov (GEC) na ruských polostrove Yamal a Gydan bol výzvou pre výskumníkov za posledné desaťročie. Napriek mnohým navrhovaným modelom, od dopadov meteorov po výbuchy plynu, žiadny neposkytuje komplexné vysvetlenie, prečo sa GEC nachádzajú iba v tejto špecifickej oblasti. Táto štúdia navrhuje nový všeobecný model pre tvorbu GEC, v ktorom je lokálne riedenie permafrostu spojené s miestnou geológiou, tj diskrétne vodivé poruchy privádzajú zemný plyn a teplo do základného permafrostu, deformujú a roztápajú základňu, čo vedie k rozvoju domálu. plynové a tepelné lapače.  Atmosférické otepľovanie má za následok ďalšie lokálne stenčovanie a prípadne mechanické zrútenie. Morfológia GEC spočiatku odráža koncentrickú deformáciu nad domálnymi štruktúrami báza-permafrost, ale po krátkom čase sú zamaskované vodou a sedimentovou výplňou a postupom času rašelinovaním a nemožno ich odlíšiť napr. od termokrasových jazier. Skutočný počet GEC teda môže značne prevýšiť počet už objavených. (Mats R. Ippach , Sebastian Westermann, Mohammad Nooraiepour)