Prechod od účtovnej siete FADN k sieti udržateľnosti FSDN prináša nové metodiky merania uhlíkovej stopy na úrovni jednotlivých fariem a spájanie priestorových dát s modelovaním emisií skleníkových plynov.

Nová éra monitorovania udržateľnosti v poľnohospodárstve EÚ

Poľnohospodársky sektor v Európskej únii prechádza kľúčovou transformáciou v oblasti sledovania environmentálnych dopadov. Doterajšia Sieť poľnohospodárskej účtovnej evidencie (FADN), ktorá v súčasnosti pokrýva približne 75 000 komerčných fariem reprezentujúcich 3,5 milióna európskych podnikov, sa postupne transformuje na Sieť údajov o udržateľnosti poľnohospodárskych podnikov (FSDN).

Táto nová sieť má za cieľ integrovať okrem ekonomických ukazovateľov aj environmentálne a sociálne dimenzie v rámci Spoločnej poľnohospodárskej politiky (SAP). Ústredným prvkom tejto transformácie je vývoj prototypu kalkulačky emisií, za ktorým stojí Generálne riaditeľstvo pre poľnohospodárstvo a rozvoj vidieka (DG AGRI) v spolupráci so Spoločným výskumným centrom (JRC). Cieľom je vytvoriť harmonizovaný nástroj, ktorý do roku 2029 umožní porovnateľné výpočty skleníkových plynov pre sektory poľnohospodárstva, LULUCF (využívanie územia, zmeny vo využívaní územia a lesníctvo) a energetiky.

Význam sektora LULUCF a bilancia skleníkových plynov

Zahrnutie sektora LULUCF do kalkulačky emisií bolo hlavnou témou odborného workshopu organizovaného DG AGRI a JRC v júni 2026 za účasti expertov z ôsmich členských štátov.

Podľa údajov Európskej environmentálnej agentúry (EEA) z inventarizácie skleníkových plynov je celý sektor LULUCF na úrovni EÚ dominovaný čistými záchytmi v lesoch a v produktoch z vyťaženého dreva. Naopak, orná pôda, trvalé trávne porasty a mokrade predstavujú čisté zdroje emisií. V rámci poľnohospodárskej pôdy EÚ dosahujú čisté emisie 48 455 Mt CO₂eq, pričom významný podiel tvoria zmeny využitia pôdy a obhospodarovanie ornej pôdy a trávnych porastov. Viac ako polovica členských štátov už v národných inventúrach prešla od základných metód Tier 1 k pokročilejším metódam Tier 2 (národné emisné faktory) alebo Tier 3 (spriestorované modelovanie).

EEA zároveň predstavila portál GHG Knowledge Hub, ktorý poskytuje integrovaný prístup k údajom, metodickým usmerneniam a nástrojom na vizualizáciu emisií a faktorov zmeny zásob uhlíka.

Metodické prístupy JRC: Od jednoduchých rovníc po procesné modely

Spoločné výskumné centrum (JRC) predstavilo v rámci projektu iMRV tri základné metodické prístupy pre výpočet emisií LULUCF na úrovni fariem FSDN:

• Prístup založený na faktore aktivity a emisií (Tier 1 / Tier 2): Využíva štandardné rovnice Medzivládneho panelu pre zmenu klímy (IPCC) v kombinácii s údajmi o činnosti podniku a národnými či špecifickými faktormi zmeny zásob uhlíka. Tento prístup je transparentný, jednoduchý a blízky tradičnej národnej inventarizácii.
• Modelový emulátor (Tier 2 / Tier 3): Využíva štatistické emulátory vyvinuté z komplexných procesných modelov (ako napríklad DayCent). Ponúka vysokú výpočtovú rýchlosť a flexibilitu bez nutnosti kalibrácie pre konkrétne lokalitné podmienky, avšak závisí od presnosti tréningových dát.
• Komplexné procesné modelovanie na úrovni pozemkov (Tier 3): Používa plné procesné modely (napr. DayCent alebo MEMS) pracujúce s vysokým priestorovým rozlíšením. Umožňuje detailné zachytenie špecifických manažérskych praktík na farme, no vyžaduje rozsiahle vstupné dáta a vysokú výpočtovú kapacitu.

Praktické skúsenosti členských krajín: Francúzsko, Nemecko a Fínsko

Počas workshopu prezentovali svoje národné systémy tri členské štáty, ktoré už spájajú dáta FADN s modelovaním emisií LULUCF:

• Francúzsko (INRAE): Vyvinulo softvérový balík FADN2Footprint, ktorý prepája dáta FADN s registračno-identifikačným systémom pôdnych parcel (LPIS). Výskum sa zameriava na šesť kľúčových opatrení s najväčším mitigačným potenciálom: konverzia medzi ornou pôdou a trávnymi porastmi, agrolesníctvo, živé ploty, krycie plodiny, premena kŕmnych plodín na dočasné trávne porasty a obnova rašelinísk. Na prekonanie chýbajúcich historických údajov využíva porovnanie s takzvanou „priemernou virtuálnou farmou“.
• Nemecko (Thünen Institut): Vyvíja centralizovaný nástroj AgriGHG Tool fungujúci prostredníctvom rozhrania API. Nástroj zabezpečuje konzistenciu s národnou inventúrou skleníkových plynov a na modelovanie dynamiky organického uhlíka v pôde (SOC) využíva model RothC v sieti s rozlíšením 100 m x 100 m (1 ha). Osobitnú pozornosť venuje najmä odvodneným organickým pôdam a modelovaniu hladiny podzemnej vody pomocou strojového učenia.
• Fínsko (Luke): Prepojilo emisný modul so systémom EconomyDoctor, ktorý spracováva údaje zo zhruba 650 účtovných fariem FADN reprezentujúcich 23 000 fínskych podnikov. Pre výpočet zmien zásob uhlíka v minerálnych pôdach využíva procesný model Yasso07 (Tier 3), do ktorého vstupujú podrobné dáta o rastlinných zvyškoch, krycích plodinách, hnoji a meteorologických podmienkach.

Kľúčové výzvy a vyhliadky do budúcnosti

Integrácia sektora LULUCF do kalkulačky emisií FSDN naráža na viaceré metodické a technické prekážky. Medzi najvýznamnejšie patrí absencia historických údajov o obhospodarovaní pozemkov za posledných 20 rokov, čo si vyžaduje prepojenie dát FSDN s priestorovými údajmi systému IACS/LPIS a s diaľkovým prieskumom Zeme (Copernicus). Odborníci rovnako zdôrazňujú potrebu rozlišovať medzi medziročnou variabilitou spôsobenou počasím a dlhodobými trendmi viazanými na zmenu klímy a hospodárenie.

Spoločným cieľom DG AGRI a JRC je nájsť rovnováhu medzi presnosťou výpočtov a ich harmonizáciou na úrovni celej EÚ. V najbližšom období sa plánuje testovanie navrhnutých metodických prístupov na vybranej vzorke fariem vo dobrovoľných členských štátoch, pričom vyhodnotenie výsledkov a ďalšie porovnanie prebehne na nasledujúcom workshope v roku 2027. JRi&CO2AI