Európa čelí ďalšiemu letu extrémnych horúčav, nedostatku vody a sucha, čo zvyšuje celkový tlak na obyvateľov, prírodu aj hospodárstvo. Extrémne vysoké teploty a dlhotrvajúce obdobia bez zrážok vážne zaťažujú zásoby vody, poľnohospodárstvo, výrobu energie, riečnu dopravu a citlivé ekosystémy. Situácia je o to vážnejšia, že Európa sa otepľuje rýchlejšie ako ktorýkoľvek iný kontinent. V tomto kritickom kontexte Európska únia vyzýva na silnejšiu globálnu reakciu na obnovu degradovanej pôdy, posilnenie odolnosti voči suchu a ochranu vodných zdrojov na 17. konferencii zmluvných strán Dohovoru OSN o boji proti dezertifikácii (UNCCD COP17). Táto významná konferencia s hlavnou témou „Obnova pôdy, obnova nádeje“ (Restoring Land, Restoring Hope) sa koná v mongolskom Ulanbátare od 17. do 28. augusta 2026.

Nový prístup: Od hasenia kríz k prevencii a odolnosti

Kľúčovou prioritou EÚ na konferencii COP17 je presadenie zásadného posunu od reaktívneho riešenia kríz k proaktívnemu riadeniu rizík sucha a systematickému budovaniu odolnosti. V praxi to znamená presmerovať investície do pripravenosti, systémov včasného varovania, znižovania rizík a udržateľného hospodárenia s pôdou a vodou ešte predtým, ako sucho prerastie do humanitárnej, hospodárskej či environmentálnej krízy.

Komisárka pre životné prostredie, odolnosť voči vode a konkurencieschopné obehové hospodárstvo Jessika Roswall v tejto súvislosti uviedla:

„Toto leto je pre nás ďalšou dôraznou pripomienkou, že sucho a nedostatok vody nie sú vzdialenou hrozbou. Už teraz ohrozujú životy, zdravie, ekonomiky a ekosystémy v EÚ aj mimo nej. Musíme prejsť od riadenia núdzových stavov spôsobených suchom k budovaniu odolnosti ešte pred prepuknutím krízy. Obnova pôdy, ochrana ekosystémov a udržateľné hospodárenie s vodou sú nevyhnutnou súčasťou tohto úsilia. Na UNCCD COP17 bude EÚ spolupracovať s medzinárodnými partnermi, občianskou spoločnosťou a súkromným sektorom, aby premenila ambície na činy a premenila odolnosť voči suchu na realitu.“

Synergia troch dohovorov z Ria

Rok 2026 predstavuje prelomový míľnik pre multilaterálnu environmentálnu spoluprácu. V tom istom roku sa spájajú konferencie zmluvných strán všetkých troch tzv. dohovorov z Ria – Dohovoru OSN o boji proti dezertifikácii (UNCCD), Rámcového dohovoru OSN o zmene klímy (UNFCCC) a Dohovoru o biologickej diverzite (CBD) – spoločne s Konferenciou OSN o vode. EÚ plánuje využiť túto jedinečnú príležitosť na presadzovanie silnejších synergií medzi ochranou pôdy, vody, biodiverzity a opatreniami v oblasti klímy. Tieto výzvy sú totiž hlboko prepojené a vyžadujú si spoločné, integrované riešenia.

Od globálnych sľubov k reálnym činom na zemi

EÚ nezostáva len pri politických vyhláseniach, ale prostredníctvom svojej investičnej stratégie Global Gateway aktívne podporuje udržateľné investície priamo v teréne po celom svete. Tieto finančné prostriedky smerujú do boja proti degradácii pôdy, na posilnenie lokálnej obživy a budovanie odolnosti voči suchu a klimatickým zmenám. Na konferencii COP17 EÚ prezentuje reálny pokrok kľúčových projektov, medzi ktoré patrí najmä podpora africkej iniciatívy Veľký zelený múr (Great Green Wall), ktorej cieľom je obnova degradovanej pôdy v regióne Sahelu.

Okrem finančnej pomoci EÚ aktívne podporuje globálne monitorovacie systémy a systémy včasného varovania. Kľúčovým nástrojom je využívanie satelitných údajov z programu Copernicus, ktoré slúžia na sledovanie podmienok sucha na celom svete. V záujme úspešného boja proti dezertifikácii EÚ zároveň presadzuje zmysluplné zapojenie občianskej spoločnosti, súkromného sektora a dôraz na rodovo vyvážené a responzívne prístupy.

Prečo je zdravá pôda kľúčom k stabilite

Dezertifikácia, spolu s klimatickými zmenami a stratou biodiverzity, predstavuje jednu z najväčších hrozieb pre udržateľný rozvoj. Zdravá pôda je základným predpokladom pre produkciu potravín, zachovanie biodiverzity, zabezpečenie vodných zdrojov a obživu obyvateľstva. Naopak, degradovaná pôda je oveľa zraniteľnejšia voči suchu, erózii a extrémnemu počasiu. Tieto environmentálne zmeny so sebou prinášajú vážne celospoločenské riziká: sú priamym spúšťačom chudoby, konfliktov, migrácie a vedú k sociálnej či politickej nestabilite vo svete. Predchádzanie degradácii pôdy tak nie je len ekologickou nutnosťou, ale aj otázkou globálnej bezpečnosti. JRi&CO2AI