Zvyšovanie hladiny morí (SLR) predstavuje obrovské a rastúce riziko pre rozsiahle pobrežné nížiny a husto osídlené delty riek na celom svete. Najnovšia štúdia však odhaľuje mimoriadne znepokojivú skutočnosť: viac ako 99 % doterajších vedeckých hodnotení vplyvov a rizík spojených so stúpaním hladiny morí nesprávne pracuje s dátami o nadmorskej výške a skutočnej hladine mora. Toto systémové pochybenie vedie k masívnemu podceňovaniu skutočného ohrozenia pobrežných oblastí. Výsledky ukazujú, že oveľa väčšia časť pevniny a podstatne viac ľudí je reálne vystavených riziku zaplavenia, než sa doteraz uvádzalo.

Výškové modely, geoidy a prehliadaná dynamika oceánov Pre správne posúdenie pobrežnej zraniteľnosti je nevyhnutné presne spojiť údaje o nadmorskej výške, poskytované najmä satelitnými digitálnymi výškovými modelmi (DEM), s lokálnou výškou morskej hladiny. Hĺbková analýza 385 recenzovaných vedeckých publikácií z rokov 2009 až 2025 však ukázala obrovskú „slepú škvrnu“. Až 90 % z nich nesprávne predpokladá, že úroveň morskej hladiny je totožná s modelmi globálneho geoidu (napríklad EGM96 alebo EGM2008), čím sa úplne ignorujú skutočné lokálne merania.

Geoid je matematický model, ktorý aproximuje strednú hladinu mora výlučne na základe gravitácie a rotácie Zeme. Skutočná hladina oceánov je však dynamická. Výrazne ju formujú oceánske prúdy, vietor, zmeny teploty a salinita vody. Rozdiel medzi geoidom a reálnou časovo spriemerovanou hladinou oceánu sa označuje ako stredná dynamická topografia (MDT). V globálnom priemere znamená zanedbanie tohto rozdielu odchýlku zhruba 0,24 až 0,27 metra v neprospech skutočnej hladiny. Autori zistili, že len absolútne minimum štúdií – presne jedna jediná, čiže 0,3 % z 385 hodnotených – správne a kompletne zdokumentovala a konvertovala výškové dáta s ohľadom na skutočnú dynamiku morí. Ostatné publikácie tento kľúčový krok buď úplne vynechali, alebo ho vykonali chybne.

Globálny Juh dopláca na nedostatok dát Tento metodologický omyl nie je geograficky rovnomerne rozložený. Zatiaľ čo v dátovo bohatých regiónoch Globálneho Severu (ako sú severná a západná Európa alebo východné pobrežie Severnej Ameriky) geoidy relatívne dobre odrážajú skutočnú hladinu, v regiónoch Globálneho Juhu sú nepresnosti katastrofálne. Najväčšie odchýlky boli zaznamenané v juhovýchodnej Ázii (kde ležia rozsiahle a mimoriadne husto osídlené delty) a v tichomorskom regióne. V týchto oblastiach môže byť skutočná priemerná hladina mora až o viac ako 1 meter vyššia, než udávajú globálne geoidy. V odľahlých oblastiach so zlou kvalitou gravitačných dát môžu lokálne rozdiely narásť až na niekoľko metrov.

Problém umocňuje fakt, že mnohé štúdie nezohľadňujú, že samotná pevnina v dôsledku ľudskej činnosti často rýchlo klesá (subsidencia). Namiesto toho sa často spoliehajú na zastarané referenčné hladiny mora z historických prílivových staníc bez korekcie na súčasný stav, čím podstatne skresľujú mieru relatívneho stúpania hladiny morí (RSLR).

Skutočné dopady: O desiatky miliónov ohrozených ľudí viac Keď výskumný tím aplikoval na najlepšie súčasné globálne výškové modely správne údaje o skutočnej lokálnej hladine mora (MDT), odhalili sa šokujúce zistenia. Pri simulácii hypotetického scenára relatívneho stúpnutia hladiny morí o 1 meter zistili, že plocha územia, ktorá by sa ocitla pod hladinou, je o 31 % až 37 % väčšia (čo znamená celkový nárast na 460 100 až 670 000 km²), než sa doteraz predpokladalo.

Ešte tragickejšie sú čísla týkajúce sa vystavenej populácie. Pod morskou hladinou by sa neocitlo 34 až 49 miliónov obyvateľov, ako naznačovali nesprávne metódy, ale až 77 až 132 miliónov ľudí, čo predstavuje priepastný nárast o 48 % až 68 %. V najkritickejšom regióne – juhovýchodnej Ázii – narastajú po správnom prepočítaní odhady zaplaveného územia a ohrozenej populácie až o 94 %, respektíve 96 %. Napríklad len v samotnej delte rieky Mekong vo Vietname stúpol po náprave výpočtov odhad zasiahnutej populácie z pôvodne uvádzaných zlomkov až na 5,4 až 10 miliónov ľudí. Revíziou prešli aj globálne odhady pre nízko položené pobrežné zóny do 10 metrov (LECZ) – po zarátaní skutočnej hladiny morí v nich reálne žije až 0,82 až 1,07 miliardy ľudí.

Nutnosť systémovej zmeny vo vede a politike Zistenia zároveň poukazujú na mimoriadne rizikové šírenie týchto chybných dát. Preverovanie potvrdilo, že 46 štúdií trpiacich analyzovanými chybami bolo začlenených ako referenčný materiál do najnovších reportov Medzivládneho panelu pre zmenu klímy (IPCC) v rámci cyklu AR6. Keďže práve správy IPCC formujú globálne politiky a riadia rozdeľovanie financií na adaptáciu pobreží, nepresnosti na tejto úrovni sú kritické a môžu viesť k hlbokému podceneniu klimatických rizík.

Snahy o meranie zvyšovania hladiny morí s milimetrovou presnosťou úplne strácajú zmysel, ak výsledky zdeformujú elementárne chyby pri spájaní s výškovými dátami terénu. Na odstránenie tohto problému musia vedecké časopisy zaviesť prísne usmernenia a kontrolné zoznamy (checklists) pre zosúlaďovanie vertikálnych referenčných systémov. Autori navyše navrhujú, aby poskytovatelia satelitných modelov (ako CoastalDEM či DeltaDTM) začali ponúkať už hotové produkty, ktoré sú správne zosúladené s reálnou dynamickou hladinou mora, a nenechávali zložité geodetické konverzie na koncových používateľov.

Existujúce plány pobrežnej adaptácie a ochrany si vo svetle týchto faktov vyžadujú bezodkladné prehodnotenie. Kritické úrovne ohrozenia totiž môžeme dosiahnuť oveľa skôr, než s čím v súčasnosti mnohé svetové vlády rátajú. JRi&CO2AI