Európa sa otepľuje najrýchlejšie zo všetkých kontinentov a poľnohospodársky sektor zažíva čoraz závažnejšie dopady, pričom klimatické straty už stoja EÚ takmer polovicu jej ročného poľnohospodárskeho rozpočtu. V dôsledku toho dosahujú ročné straty už 28 miliárd EUR. Agropotravinársky sektor EÚ čelí viacerým výzvam, pričom poľnohospodári zápasia s existenčnými problémami a značná časť občanov EÚ má ťažkosti s pravidelným zaobstaraním si kvalitných jedál. Napriek tomu sektor disponuje významným nevyužitým potenciálom prispieť k cieľom EÚ v oblasti klimatickej neutrality. Súčasné a plánované politiky však predpokladajú len mierne zníženie emisií. Kľúčovými faktormi, ktoré môžu výrazne znížiť emisie a zároveň podporiť širšie priority EÚ, sú zníženie plytvania potravinami a nárast spotreby rastlinných potravín.

Plytvanie potravinami: Prehliadaný problém s obrovským potenciálom

Plytvanie potravinami zostáva v EÚ významným a rastúcim problémom. Približne 10 % všetkých potravín dodávaných spotrebiteľom v EÚ sa premrhá. Napriek tomu, že EÚ importuje rovnaké množstvo potravín, ako vyhodí, čo poukazuje na neefektívnosť, ktorá ovplyvňuje odolnosť a bezpečnosť agropotravinárskeho sektora. Emisie z plytvania potravinami sú ešte vyššie, prispievajúc 16 % k celkovým emisiám skleníkových plynov potravinového systému EÚ. Hodnota plytvania potravinami v EÚ presahuje 132 miliárd EUR. Na začiatku roka 2025 sa EÚ dohodla na svojich prvých právne záväzných cieľoch znížiť plytvanie potravinami o 10 % v spracovaní a výrobe a o 30 % na obyvateľa v maloobchode a spotrebe. Tieto ciele sú však v rozpore s medzinárodnými dohodami, ako je Cieľ udržateľného rozvoja (SDG) 12.3, ktorý stanovuje 50 % zníženie. Zvýšená činnosť v oblasti znižovania plytvania potravinami ponúka nové príležitosti pre poľnohospodárov a potravinársky priemysel, posilňuje odolnosť a potravinovú bezpečnosť, konkurencieschopnosť a inovácie, ako aj sociálnu súdržnosť a rozvoj vidieka. Napriek tomu pretrvávajú bariéry vrátane pretrvávajúcich medzier v údajoch, slabej integrácie politík, nekalých dodávateľských reťazcov a regulačnej inercie, napríklad v označovaní dátumov.

Udržateľné proteíny: Nevyužitý potenciál pre zníženie emisií

Analýzy ECNO naznačujú, že v produkcii a spotrebe živočíšnych bielkovín prebieha určitá zmena. Spotreba hovädzieho mäsa klesá a je na dobrej ceste splniť referenčnú hodnotu uvedenú v modelových scenároch dlhodobých klimatických cieľov EÚ. Predaj rastlinných mliečnych a mäsových alternatív v celej Európe dosiahol v roku 2023 trhovú hodnotu okolo 5,8 miliardy EUR, čo je nárast o 5,5 % oproti roku 2022. Podpora produkcie rastlinných bielkovín prináša viacero výhod, vrátane priameho zníženia emisií skleníkových plynov, nižšej potreby pôdy, vody a energie, zlepšenia zdravia pôdy (vďaka strukovinám) a zníženia potreby syntetických hnojív a dovážaných krmív. Okrem toho môže otvoriť nové príjmové toky pre poľnohospodárov, posilniť konkurencieschopnosť a inovácie EÚ v globálnom meradle a zlepšiť verejné zdravie a rozvoj vidieka. Medzi prekážky však patrí nedostatok trhových stimulov, ekonomické demotivácie pre poľnohospodárov (napr. 80 % dotácií v rámci Spoločnej poľnohospodárskej politiky (CAP) je alokovaných na živočíšne produkty), nepodporné potravinové prostredie a regulačné a štrukturálne prekážky pre inovátorov.

Kľúčové politické nástroje na riadenie zmien

Na podporu pozitívnej transformácie sú nevyhnutné cielené politické opatrenia a investície.

• Posilnenie existujúcich regulačných rámcov: CAP zostáva ústredným mechanizmom riadenia a financovania. Diskutuje sa o jej zjednodušovaní, no existujú obavy, aby to nepodkopalo environmentálne podmienky. Nadchádzajúci Akt o obehovom hospodárstve predstavuje príležitosť prehodnotiť a posilniť ciele v oblasti plytvania potravinami, vrátane ich zosúladenia s cieľom SDG 12.3. Verejné obstarávanie, napríklad v školách a nemocniciach, môže tiež zohrávať kľúčovú úlohu pri podpore udržateľnejších možností, ak sa doň začlenia kritériá súvisiace s klímou a výživou.
• Podpora nových iniciatív pre transformačné zmeny: Komisia plánuje vyvinúť dlhodobú stratégiu pre živočíšnu výrobu a širšiu stratégiu pre sebestačné a udržateľné dodávky bielkovín. Tieto stratégie musia presiahnuť len produkciu a integrovať aj opatrenia založené na spotrebe a znižovaní potravinového odpadu. Príkladom vedenia sú niektoré členské štáty, napríklad Španielsko so svojou legislatívou o zdravých a udržateľných potravinách v školách, alebo Dánsko so svojím akčným plánom pre rastlinné potraviny a grantovým programom.
• Mobilizácia strategických investícií: Hoci je CAP najväčšou výdavkovou položkou EÚ, nedosiahla zmysluplné zníženie emisií. Diskusie o reforme CAP po roku 2027 zdôrazňujú naliehavú potrebu presunúť financovanie od emisne náročných modelov k agroekologickým praktikám a udržateľnej produkcii bielkovín, namiesto udržiavania status quo. Presunutie výdavkov CAP na investičné a výkonnostne orientované opatrenia, ako je diverzifikácia plodín a zvýšená cirkularita v potravinových systémoch, je kľúčové pre budovanie odolnosti a konkurencieschopnosti.

Agropotravinársky sektor EÚ stojí na križovatke. Cielenými politikami a investíciami sa môže stať strategickým aktívom v prechode Európy na konkurencieschopné a klimaticky neutrálne hospodárstvo. Reforma CAP a presun financovania k agroekologickým praktikám a malým a stredným farmám sú nevyhnutné nielen pre environmentálne výhody, ale aj pre posilnenie vidieckych živobytí a zabezpečenie spravodlivej transformácie. Dosiahnutie týchto výsledkov si vyžiada značnú zmenu v spôsobe, akým sa potraviny vyrábajú, konzumujú a podporujú prostredníctvom politík EÚ. Zabezpečenie toho, aby tieto zmeny boli spravodlivé, inkluzívne a podporované súdržnými politikami a dobre zladenými investíciami, je nevyhnutné pre získanie širokej verejnej podpory a udržanie pokroku. JaroR