Európska zelená dohoda je „najúčinnejším politickým rámcom na celom svete na dekarbonizáciu celého regiónu, dosiahnutie nulového znečistenia, ochranu a obnovu prírody a efektívne využívanie zdrojov“. S cieľom stať sa klimaticky neutrálnym kontinentom do roku 2050, EGD prináša množstvo novej a revidovanej legislatívy. Vzhľadom na úzke obchodné väzby medzi EÚ a regiónom Ázie a Tichomoria majú mnohé z týchto nových politík priame a nepriame vplyvy na rôzne sektory a zainteresované strany aj v Ázii. Na jednej strane sa budú musieť výrobcovia a vývozcovia v Ázii a Tichomorí prispôsobiť európskym normám, aby získali prístup na trh EÚ. Na druhej strane, zrýchlenie dekarbonizácie, detoxikácie a obehového hospodárstva vytvára nové príležitosti pre podniky a priemysel v oboch prepojených regiónoch.

Čo je Európsky ekologický dohovor (EGD)?

Európsky ekologický dohovor (EGD) je komplexný politický rámec zavedený Európskou úniou (EÚ) s cieľom transformovať svoje hospodárstvo a spoločnosť a urobiť udržateľnosť ústrednou súčasťou politík EÚ. Jeho hlavným cieľom je dosiahnuť dekarbonizáciu, nulové znečistenie, ochranu prírody a efektívne využívanie zdrojov, pričom konečným cieľom je dosiahnuť klimatickú neutralitu do roku 2050. EGD zahŕňa množstvo právnych predpisov, stratégií a finančných nástrojov, ktoré ovplyvňujú rôzne sektory.

Aké sú hlavné ciele Európskeho ekologického dohovoru?

Hlavnými cieľmi EGD sú:

• Dosiahnuť klimatickú neutralitu v EÚ do roku 2050.
• Výrazne znížiť emisie skleníkových plynov, s právne záväzným cieľom znížiť čisté emisie najmenej o 55 % do roku 2030 v porovnaní s úrovňami z roku 1990.
• Dosiahnuť nulové znečistenie ovzdušia, vody a pôdy.
• Chrániť, zachovávať a obnovovať biodiverzitu a ekosystémy.
• Podporovať prechod na obehové hospodárstvo, ktoré znižuje množstvo odpadu a podporuje opätovné použitie a recykláciu.
• Zvýšiť energetickú efektívnosť a podiel obnoviteľných zdrojov energie.
• Zabezpečiť spravodlivý a inkluzívny prechod, ktorý nikoho neopustí.

Aké faktory viedli k zavedeniu Európskeho ekologického dohovoru?

Zavedenie EGD bolo podnietené viacerými kľúčovými faktormi. Po prvé, boli to medzinárodné záväzky EÚ, najmä tie vyplývajúce z Parížskej dohody, ktoré bolo potrebné premietnuť do konkrétnych právnych predpisov. Okrem toho Európska komisia vníma dekarbonizáciu a zelené inovácie ako hnaciu silu hospodárskeho rozvoja. Významným faktorom bol aj silný dopyt po prísnejších opatreniach v oblasti klímy, ktorý vyjadrili hnutia ako Fridays for Future a Global Climate Strike s masovou mobilizáciou pred európskymi voľbami v roku 2019 a širokou verejnou podporou silnejšej ochrany životného prostredia. Napriek hospodárskym výzvam a narušeniam dodávateľského reťazca spôsobeným pandémiou Covid-19 a ruskou inváziou na Ukrajinu sa Európska komisia rozhodla pokračovať v EGD, argumentujúc, že prechod na udržateľnosť zvýši odolnosť EÚ a jej hospodárstva.

Ako EGD ovplyvňuje sektory mimo EÚ, najmä v ázijsko-pacifickom regióne?

Mnohé prvky EGD sa očakáva, že budú mať priamy alebo nepriamy vplyv na priemyselné sektory mimo EÚ, vrátane ázijsko-pacifického regiónu. Nové pravidlá a normy sa zaviedli pre výrobky a služby predávané na trhu EÚ. Príklady zahŕňajú mechanizmus uhlíkovej úpravy na hraniciach (CBAM), ktorý ukladá uhlíkovú daň na dovážaný tovar v uhlíkovo náročných sektoroch, nariadenie EÚ o odlesňovaní (EUDR), ktoré zakazuje dovoz výrobkov spojených s odlesňovaním, a nové požiadavky na udržateľnosť a sledovateľnosť produktov v rámci akčného plánu pre obehové hospodárstvo a stratégie pre textil. Tieto politiky vyžadujú, aby výrobcovia a vývozcovia v ázijsko-pacifickom regióne dodržiavali európske normy, aby získali prístup na trh EÚ.

Ktoré špecifické oblasti politiky v rámci EGD majú vplyv na ázijsko-pacifický región?

Niekoľko špecifických oblastí politiky v rámci EGD má významný vplyv na ázijsko-pacifický región:

• Klíma a energia: CBAM priamo ovplyvňuje výrobcov v ázijsko-pacifickom regióne vývozom do EÚ. Zvyšovanie cieľov v oblasti obnoviteľnej energie stimuluje obchod s technológiami súvisiacimi s obnoviteľnými zdrojmi energie.
• Obehové hospodárstvo: Akčný plán pre obehové hospodárstvo a s ním súvisiace iniciatívy ako Sustainable Products Initiative a Right to Repair Legislation zavádzajú požiadavky na udržateľnosť, opraviteľnosť a recyklovateľnosť produktov, ktoré sú dôležité pre obchod medzi EÚ a Áziou, ako sú textílie a elektronika. Zmeny v nariadení o preprave odpadov ovplyvňujú prepravu odpadov z EÚ do Ázie.
• Budovy a renovácia: Cieľ EGD urobiť výstavbu a demoláciu udržateľnejšou a zlepšiť energetickú efektívnosť budov ovplyvňuje obchod s materiálmi a komponentmi používanými v stavebníctve.
• Nulové znečistenie: Stratégia pre chemickú udržateľnosť a revízia nariadenia REACH budú priamo ovplyvňovať produkty vyrobené v Ázii na vývoz do EÚ, pretože sa sprísňujú pravidlá pre nebezpečné chemikálie.
• Odlesňovanie a poľnohospodárstvo: Nariadenie EÚ o odlesňovaní (EUDR) zakazuje dovoz určitých komodít spojených s odlesňovaním, čo si vyžaduje due diligence od dovozcov a ovplyvňuje výrobcov v krajinách pôvodu.

Aké sú hlavné výzvy a príležitosti pre ázijsko-pacifické zainteresované strany v dôsledku EGD?

Výzvy pre ázijsko-pacifické zainteresované strany zahŕňajú potrebu dodržiavať nové a prísnejšie európske normy a predpisy, ktoré môžu viesť k významným nákladovým dôsledkom pre výrobu. Existujú aj obavy, že niektoré nariadenia, ako napríklad EUDR, môžu byť pre niektorých výrobcov zaťažujúce a môžu ich dokonca vylúčiť z trhu. Na druhej strane, EGD vytvára aj príležitosti. Urýchlenie dekarbonizácie, detoxifikácie a prechodu na obehové hospodárstvo vytvára nové príležitosti pre podniky a priemysel v celom ázijsko-pacifickom regióne v oblastiach ako obnoviteľná energia, energetická účinnosť, udržateľná výroba a obehové obchodné modely. EGD môže tiež stimulovať inovácie a zmeny v dizajne produktov v krajinách, ktoré sa snažia vyvážať do EÚ.

Ako EÚ rieši obavy zainteresovaných strán mimo EÚ týkajúce sa vplyvu EGD?

EÚ si je vedomá vplyvu EGD na tretie krajiny a snaží sa riešiť obavy prostredníctvom dialógu a spolupráce. EÚ ponúka budovanie kapacít a spoluprácu v oblasti udržateľných postupov. Existuje uznanie potreby, aby tvorcovia politík EÚ plne pochopili vplyv nových nariadení na výrobcov v tretích krajinách, najmä na malých výrobcov. Navrhuje sa aj, aby dane vybrané EÚ, napríklad prostredníctvom CBAM, boli reinvestované na podporu dekarbonizácie v krehkých rozvíjajúcich sa trhoch. Cieľom je nebrániť obchodu, ale zabezpečiť, aby produkty spotrebované v EÚ neviedli k odlesňovaniu alebo iným environmentálnym škodám.

Aký je súčasný stav zavádzania EGD v roku 2024?

V roku 2024 prebehlo zavádzanie EGD s prijatím širokej škály nových právnych predpisov, vrátane balíka Fit-For-55, ktorého cieľom je splniť cieľ zníženia emisií o 55 % do roku 2030. Zaviedli sa alebo revidovali sa kľúčové nariadenia týkajúce sa klímy a energie, obehového hospodárstva, budov, nulového znečistenia a odlesňovania. Aj keď zavádzanie niektorých iniciatív, ako napríklad udržateľného potravinového systému, bolo oneskorené a environmentálne kritériá v rámci spoločnej poľnohospodárskej politiky sa znížili, EÚ zostáva odhodlaná k svojim cieľom v oblasti klimatickej neutrality a udržateľnosti, pričom zavádzanie EGD je neustálym procesom. Harmonogram implementácie niektorých nariadení, ako napríklad EUDR, bol predĺžený, aby sa podnikom a krajinám poskytol čas na prispôsobenie sa. JaroR

Európska zelená dohoda – Stručný prehľad vedomostí