Slovenská republika každoročne vypracúva a predkladá Informačnú správu o inventarizácii emisií (SK IIR), ktorá predstavuje oficiálny dokument k inventúre emisií Slovenskej republiky podľa Dohovoru o diaľkovom znečisťovaní ovzdušia prechádzajúcom hranicami štátov (LRTAP Convention) a zároveň podľa Smernice (EÚ) 2016/2284 (NEC Directive) o znižovaní národných emisií určitých látok znečisťujúcich ovzdušie. Tento dôležitý dokument, vypracovaný Slovenským hydrometeorologickým ústavom (SHMÚ) a schválený Ministerstvom životného prostredia SR (MŽP SR), poskytuje detailné informácie o procese prípravy emisnej inventúry a zabezpečuje transparentný pohľad na vykazované údaje.

Hoci sa správa primárne zameriava na emisie látok znečisťujúcich ovzdušie, jej obsah je úzko spätý aj s problematikou klimatických zmien. Inventúra emisií pokrýva širokú škálu sektorov vrátane energetiky, priemyslu a používania produktov, poľnohospodárstva a odpadového hospodárstva. Tieto sektory sú zároveň významnými zdrojmi emisií skleníkových plynov (GHG), ktoré priamo prispievajú k zmene klímy. Správa tak slúži ako kľúčový podklad nielen pre hodnotenie kvality ovzdušia, ale aj pre monitorovanie a plánovanie opatrení na znižovanie emisií s vplyvom na klímu.

Jedným z príkladov prepojenia s klimatickými zmenami je zmienka o národnom inventarizačnom systéme Slovenskej republiky pre emisie a záchyty skleníkových plynov podľa článku 5 Kjótskeho protokolu. SHMÚ, ako jediný národný subjekt pre inventúry emisií, zodpovedá za ročné predkladanie údajov nielen o znečisťujúcich látkach, ale aj o skleníkových plynoch.

V sektore poľnohospodárstva (Kapitola 5) správa výslovne uvádza, že vykazuje emisie skleníkových plynov a úrovne (Tiers) podľa kategórií CRF. Na výpočet emisií N2O zo slamy používanej ako podstielka sa využíva prístup N-flow, ktorý je v súlade s usmerneniami IPCC. To podčiarkuje význam sektora poľnohospodárstva nielen pre emisie amoniaku (NH3), ale aj pre emisie skleníkových plynov.

Dôležitým sektorom s priamym dopadom na emisie s vplyvom na klímu je energetika (Kapitola 3), pričom príloha III obsahuje detailnú energetickú bilanciu Slovenskej republiky. Táto bilancia sleduje produkciu, import, export a konečnú spotrebu rôznych palív a energií vrátane uhlia, zemného plynu, ropy, ako aj obnoviteľných zdrojov energie, ako sú drevo, bioplyn, veterná, vodná a solárna energia. Zmeny v spotrebe fosílnych palív a podiel obnoviteľných zdrojov majú priamy vplyv na emisie CO2 a ďalších skleníkových plynov zo spaľovacích procesov.

V sektore dopravy správa popisuje metodológiu výpočtu projekcií založenú na modeli COPERT. Spomína sa aj „roadmap to zero carbon road transport“, čo explicitne poukazuje na snahy o znižovanie emisií skleníkových plynov v tomto sektore. Zmeny v zložení vozového parku a používaných palív, ako napríklad rastúci podiel CNG v autobusovej doprave a využívanie biopalív, sú súčasťou sledovaných trendov.

Správa sa venuje aj sektoru odpadového hospodárstva (Kapitola 6). Dokument spomína biologické spracovanie odpadov vrátane anaeróbnej digescie v bioplynových zariadeniach a kompostovania. Zákaz skládkovania biologicky rozložiteľného odpadu z parkov a záhrad platný od roku 2006 je opatrením, ktoré priamo prispieva k znižovaniu emisií metánu, významného skleníkového plynu, zo skládok.

Správa tiež sumarizuje plánované zlepšenia metodiky a úplnosti vykazovania, čo je dôležité pre zvyšovanie presnosti a spoľahlivosti emisných inventúr a projekcií.

Záverom možno konštatovať, že Informačná správa o inventarizácii emisií Slovenskej republiky 2025, hoci sa primárne zameriava na látky znečisťujúce ovzdušie, poskytuje zásadné údaje a kontext pre pochopenie a riadenie emisií v kľúčových sektoroch s významným vplyvom na zmenu klímy. Detailné informácie o činnostiach v energetike, doprave, poľnohospodárstve a odpadovom hospodárstve, spolu so zmienkami o vykazovaní skleníkových plynov a plánoch na znižovanie emisií, podčiarkujú jej relevantnosť pre národné a medzinárodné úsilie v boji proti zmene klímy. JaroR