Európa sa nachádza na rázcestí. Politický tlak na oddialenie alebo zmiernenie environmentálnych opatrení neustále narúša ambiciózne smerovanie Európskej zelenej dohody. Tvorcovia politík čoraz viac presúvajú svoje zameranie na krátkodobé priority, ako je posilnenie priemyselnej konkurencieschopnosti, hospodárskeho rastu a rozšírenie obranných kapacít. Iniciatívy ako Clean Industrial Deal, návrhy na presun výskumu smerom k vojenským aplikáciám a dôraz na konkurencieschopnú biohospodárstvo signalizujú tento posun. Aj keď hospodárska a vojenská bezpečnosť sú dôležitými zložkami odolnej Európy, nesmú byť na úkor klimatických ambícií. Opatrenia v oblasti klímy nielenže podporujú dlhodobú odolnosť, ale prinášajú aj významné ekonomické výhody, zatiaľ čo náklady na nečinnosť sú oveľa vyššie.

Toto je moment pre politickú jasnosť a odvahu. Zmena klímy nie je vzdialená hrozba – už teraz destabilizuje živobytie a komunity naprieč Európou aj za jej hranicami. Realistická vízia bezpečnosti preto musí ísť nad rámec rastu a obrany. Musí zahŕňať klimatickú odolnosť, sociálnu spravodlivosť a schopnosť dobre žiť v rámci planetárnych hraníc. To je samotný základ trvalého mieru a demokratickej odolnosti.

Výskum projektu EU 1.5° LIFESTYLES ukazuje, že systémová transformácia je nielen potrebná, ale aj široko podporovaná. Občania sú pripravení a zainteresované strany požadujú ambiciózne zmeny – ak sa politické vedenie odváži ich na tejto ceste podporiť. Štrukturálne reformy, zmeny životného štýlu a technologické inovácie sa musia sledovať spoločne.

Občania sú na zmeny pripravení viac, než často predpokladá politický diskurz. Vo všetkých skúmaných krajinách jednotlivci vyjadrili silnú túžbu po jasnom politickom vedení a regulačnom usmernení. Očakávajú politické rámce, ktoré sú efektívne, zabezpečujú spravodlivosť a spravodlivo rozdeľujú bremená (napr. ekonomické a sociálne náklady) a výhody transformácie. Verejná podpora je najvyššia, keď sú predpisy univerzálne a vnímané ako spravodlivé. Občania chápu, že samotné dobrovoľné zmeny nebudú stačiť; vyzývajú verejné inštitúcie, aby rozhodne zasiahli.

Klimatická politika preto musí ísť nad rámec stimulov a spoliehať sa na robustné regulačné zásahy, ktoré sa zameriavajú na činnosti s vysokými emisiami. Patria sem napríklad autá na fosílne palivá, nadmerná konzumácia mäsa, systémy vykurovania a energie z neobnoviteľných zdrojov, luxusná spotreba a lietanie. Tieto zásahy umožňujú nízkouhlíkový životný štýl. Súčasné iniciatívy Európskej komisie, ako Clean Industrial Deal, Circular Economy Act a Industrial Decarbonisation Accelerator, sa primárne zameriavajú na technologické cesty a trhovú konkurencieschopnosť. Tie však podľa výskumu nedokážu riešiť širšie štrukturálne a sociálne zmeny potrebné na zmenu spotreby. Náš výskum ukazuje, že technológia v najlepšom prípade dokáže pokryť len niečo vyše polovice potrebného zníženia emisií, zvyšok musí pochádzať zo zmien v spotrebe.

Projekt EU 1.5° LIFESTYLES preto ponúka nasledujúce politické odporúčania na vyplnenie tejto medzery:

• Integrácia zmeny životného štýlu do klimatických stratégií a predpisov: Tvorba politík sa musí zamerať na vysoko-vplyvné spotrebné činnosti v národných dlhodobých klimatických stratégiách a právne záväzných rámcoch.
• Podpora posunu občanov k nízkouhlíkovému životnému štýlu prostredníctvom politiky a infraštruktúry: Občania potrebujú funkčné a spoľahlivé systémy, ktoré robia udržateľné voľby životného štýlu dostupnými, cenovo prijateľnými a predvolenými. To zahŕňa napríklad lepšiu verejnú dopravu, energeticky účinnejšie bývanie a zdravé, udržateľné potravinové systémy.
• Ukotvenie regulácie v spravodlivosti: Regulácia by sa mala vnímať nielen ako prostriedok na zabezpečenie rovnakých podmienok, ale aj ako umožňovateľ udržateľnejšieho životného štýlu. Spravodlivosť na trhu, a to aj v zmysle spravodlivého rozdelenia zodpovednosti za emisie a náklady na transformáciu, je základným kameňom verejného prijatia.
• Podpora konzistentnosti a politickej odvahy: Verejná dôvera sa narúša, keď sú politické smery nekonzistentné, zvrátené alebo oslabené. Udržanie konzistentnej a ambicióznej klimatickej politiky je nevyhnutné na udržanie verejnej angažovanosti a dynamiky.
• Preformulovanie blahobytu nad rámec hospodárskeho rastu: Úspešná transformácia musí uprednostňovať zdravie, rovnosť a odolnosť komunity. Modely kolektívneho zabezpečenia, ako sú verejné služby a družstevné vlastníctvo, môžu podporovať vysoký blahobyt s nižšou environmentálnou stopou. V budúcnosti musí rast pochádzať zo sektorov a činností, ktoré aktívne podporujú ciele v oblasti klímy a udržateľnosti.
• Zabezpečenie demokratickej legitimity: Široká spoločenská podpora si vyžaduje inkluzívne vládnutie. To znamená počúvať nielen najhlasnejšie hlasy, ale aj tie, ktoré sú často vylúčené z rozhodovania – najmä marginalizované skupiny a skupiny s nízkymi príjmami. Mandátne, inkluzívne a transparentné občianske zhromaždenia, ako aj široké koalície zainteresovaných strán, môžu pôsobiť proti populistickým tendenciám a zároveň proti sile záujmov viazaných na neudržateľný status quo.

Oslabovanie environmentálnych predpisov v tejto fáze podkope klimatickú transformáciu aj dôveru občanov v politické inštitúcie. Namiesto toho, prijatím komplexnej štrukturálnej zmeny a využitím pripravenosti verejnosti na spravodlivú transformáciu, môže EÚ posilniť svoje vedenie a položiť základy pre odolnú, klimaticky neutrálnu budúcnosť.

Projekt EU 1.5° LIFESTYLES analyzoval príležitosti a obmedzenia pre vplyvnú zmenu životného štýlu v piatich európskych krajinách a na úrovni EÚ, pričom sa opieral o zapojenie občanov a zainteresovaných strán. Správa „Effective Options for a Transition to 1.5° Lifestyles at the Household Level“ zdôrazňuje, ako štrukturálne opatrenia výrazne zvyšujú prijatie zmien životného štýlu a ukazujú, že tieto zmeny prinášajú hmatateľné spoločné výhody pre jednotlivcov a komunity. Zbierka politických správ projektu poskytuje podrobnosti o tom, ako realizovať spravodlivý prechod na udržateľný životný štýl.

Konzorcium EU 1.5° LIFESTYLES zahŕňa desať výskumných partnerov (univerzity, výskumné inštitúcie, podniky a mimovládne organizácie) z Nemecka, Fínska, Maďarska, Lotyšska, Holandska, Španielska a Švédska. JaroR