Svetoví lídri uznávajú, že úsilie o dekarbonizáciu sa musí urýchliť. Zdôraznil to Yasutoshi Nishimura, minister hospodárstva, obchodu a priemyslu Japonska pred samitom G7, ktorý sa teraz koná v Hirošime v Japonsku. Svet sa snaží o výrazné zníženie emisií, pričom mnohé krajiny, mestá a podniky sa zaviazali dosiahnuť čistú nulu. Parížska dohoda o zmene klímy z roku 2015 má dlhodobé ciele 2 °C a 1,5 °C nad predindustriálnymi úrovňami, pričom globálne čisté nulové emisie sa majú dosiahnuť v druhej polovici tohto storočia. Vlani v marci Medzivládny panel pre zmenu klímy (IPCC) vo svojej súhrnnej správe uviedol , že ak chceme obmedziť nárast globálnej teploty na 1,5 °C, je potrebné dosiahnuť čistú nulu približne do roku 2050. Existujú rôzne spôsoby dosiahnutia čistých nulových emisií uhlíka (uhlíková neutralita) a každá krajina čelí vlastným problémom pri dosahovaní tohto cieľa. Pozrime sa na prípad Japonska, kde dôležitú úlohu zohrajú negatívne emisie – odstraňovanie CO2 z atmosféry. Prístupy k tomu zahŕňajú bioenergetické zachytávanie a ukladanie uhlíka, biouhlie a priame zachytávanie a ukladanie uhlíka vo vzduchu. Biouhlie je materiál bohatý na uhlík, ktorý sa vyrába zahrievaním biomasy v prostredí s obmedzeným množstvom kyslíka, ktorý môže uchovávať uhlík po celé desaťročia alebo dlhšie. Bioenergetické zachytávanie a ukladanie uhlíka je technológia používaná na zachytávanie a trvalé ukladanie emisií CO2 počas procesu premeny biomasy na energiu. Priamym vzduchom sa rozumie proces zachytávania CO2 zo vzduchu a jeho trvalého ukladania. V potrebnom rozsahu si takéto rozmiestnenie bioenergie bude vyžadovať veľké plochy pôdy a môže mať významný vplyv na spoločnosť (napríklad zvýšené ceny potravín) a životné prostredie vrátane pôdy a vody.